Nie je jedno čo jeme!
(Spravodaj JS, 3/2002)
Posledné storočie výrazne zmenilo naše životné prostredie. Negatívne účinky sa prejavujú nielen v znečistení ovzdušia, ktorý dýchame, ale najmä na pôde. Toto znehodnotenie pôdy, ktoré sa prejavuje v poľnohospodárskych produktoch, a tiež pri ich samotnom spracovávaní na potravinárske výrobky. Dnes už nedostaneme kúpiť potraviny, ktoré by neboli poznačené chémiou.
Rôzne konzervačné látky, farbivá, dochucovadlá, emulgátory, stimulátory, u mäsa rastové hormóny a antibiotiká, ktoré sa dávajú do krmných zmesí, to všetko denne útočí na náš organizmus.
Potravinárske firmy sa predbiehajú, aby ich výrobok pripútal pozornosť zákazníka výraznou chuťou, vôňou, farbou a to rôznymi chemickými úpravami. To všetko oslabuje našu obranyschopnosť, náš imunitný systém už od počatia. Tomu nasvedčuje obrovský nárast tzv. civilizačných ochorení, ako sú nádorové a srdcovo cievne ochorenia, rôzne druhy alergií a metabolických porúch. Takže skutočne nie je jedno čo jeme!
Každodenná konzumácia mäsa, ktorá sa u nás považuje za prirodzenú a normálnu, predstavuje niekoľko násobne väčší príjem bielkovín, ako človek v skutočnosti potrebuje pre svoj život. Je to obrovský príjem energie, ktorý nie je vyvážený výdajom. Človek súčasnosti totiž obmedzil svoje pohybové aktivity na minimum. Milióny rokov bol človek nútený pohybovať sa na vzduchu s vynakladaním námahy na obrábanie pôdy, lov, prácu v lese, dlhé presuny z miesta na miesto, pasenie stád a pod. Jeho strava bola však jednoduchá a skladala sa najmä z obilovín, ovocia a darov lesa. Mäso konzumoval v oveľa menšej miere ako v súčasnosti. Dnes človek urobí pár krokov k autu, alebo k autobusu a počas práce buď sedí, alebo robí minimálne pohyby. Večer vysedáva pri televízii. Jeho výživa bohatá na tuky a bielkoviny, prispieva k obezite, k zúženiu ciev cholesterolom a k utrpeniam, ktoré prinášajú už spomínané civilizačné ochorenia. Nedávno sa objavila v našej tlači správa, že sme v úmrtí na nádorové a srdcovo-cievne ochorenia na druhom mieste v Európe. Moderná medicína stanovila za rozhodujúce príčiny týchto ochorení zlú životosprávu najmä v oblasti výživy a nezvládnutie psychickej zložky človeka.
Táto situácia si nevyhnutne vyžaduje niečo zmeniť vo svojich stravovacích návykoch. K tomu je však nutné niečo o tom vedieť, začať sa o to zaujímať. Žiaľ osveta nášho obyvateľstva je na nízkej úrovni. Ľudia aj keď niečo útržkovité počujú, okamžite to odmietajú. Najväčším nepriateľom sú stravovacie návyky ešte z detstva a niekoľko stoviek chuťových buniek na konci jazyka. Tým na maškrtný jazyk doplácame skracovaním si svojho života. Ľudia sú schopní odoprieť si veľa vecí, no prekonať pôžitkárstvo spojené:
- s chuťami, na ktoré sú zvyknutí
- s pocitom plného žalúdka
je pre mnohých priam neprekonateľné často aj u vzdelaných i duchovných ľudí. Chýba motivácia a tá spočíva v poznaní problematiky, alebo v poznaní, že niektoré orgány v tele začínajú vypovedať poslušnosť a nastupuje choroba. Ale to býva často už bolestivé poznanie. Je ťažko presvedčiť (a zákazom už vôbec nie) mladého zdravého človeka, aby obmedzil niektoré potraviny, ktoré mu predsa tak chutia, ako je ťažko presvedčiť mladého vodiča, že divoká jazda autom ide do peňazí veľkou spotrebou paliva, opotrebovaním pneumatík a motora.
Dôsledky konzumácie mäsa.
Skutočnosť, že sa nádorové ochorenia u vegetariánov vyskytujú oveľa zriedkavejšie než u konzumentov mäsa, je dobre známa. Súvisí to predovšetkým s tým, že mäso je kontaminované škodlivinami pridávanými do kŕmnych zmesí (antibiotiká, rastové hormóny) a neobsahuje žiadnu vlákninu.
Nebezpečná je však aj prítomnosť tukov, vrátane takzvaného skrytého tuku v chudom mase. Tepelným spracovaním, ale aj údením sa vytvárajú rakovinotvorné látky. Žiaľ u nás je u väčšiny ľudí mäso hlavnou a každodennou súčasťou stravy. MUDr. T. Hirayma zistil, že ženy, ktoré konzumujú mäso menej než raz týždenne, majú rakovinu prsníka 4-krát zriedkavejšie než tie, ktorým figuruje na jedálnom lístku denne. Ženy s rakovinou prsníka majú v krvi zvýšenú hladinu hormónu prolaktínu. Jeho zdrojom je vo významnej miere práve mäso. Každodenná konzumácia mäsa predstavuje celý rad ďalších zdravotných rizík. Všeobecne sa to dá vysvetliť už spomínanou neprítomnosťou vlákniny, ale tiež kyselinotvornosťou mäsa. Mnohé štúdie dokazujú, že u vegetariánov sa v porovnaní s konzumentmi mäsa podstatne zriedkavejšie vyskytuje obezita, vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, infarkt myokardu a iné srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, žlčové a obličkové kamene, či ochorenia kĺbov.
Nevhodnosť bravčového mäsa je pre jeho vysoký obsah tukov. Hovädzie mäso v dôsledku dlhej reprodukovateľnosti hovädzieho dobytka, má vysoké riziko kontaminácie škodlivinami z už spomínaných umelých hnojív, alebo chemických látok pridávaných do kŕmnych zmesí zvierat.
Trávenie každej potravy je pre organizmus veľmi náročná činnosť, na ktorú sa vynakladá takmer 80% energie nášho tela. Mäso, ako silná bielkovina, potrebuje na svoje trávenie dlhodobé pôsobenie silných tráviacich šťiav kyslej povahy. Tuky, ktoré sú pri konzumácii mäsa vždy prítomné, zas naopak tlmia vylučovanie kyslých štiav. Tým sa sťažuje trávenie mäsa a predlžuje sa aj na 14 hodín. Podobne sťažuje trávenie kombinácia mäsa so škrobmi, ktoré sú v zemiakoch, v chlebe a v ostatných cestovinách. Škroby totiž vyžadujú, na rozdiel od mäsa, zásadité tráviace prostredie. Ak konzumujeme mäso viackrát denne, tráviace ústrojenstvo túto záťaž nezvládne a časť nestrávených bielkovín v hrubom čreve podlieha hnilobnému procesu, ktorý je zdrojom jedovatých látok. Tieto prechádzajú cez steny čreva do nášho tela a dochádza k autointoxikácii. Nastáva oslabenie peristaltiky čriev, ktoré spôsobuje spomalenie vyprázdňovania hrubého čreva a prichádza k jeho oslabeniu. To je často prvotný podnet k degeneračným zmenám. Takže skutočne nie je jedno čo jeme. V západných krajinách viac prenikla do vedomia obyvateľstva zodpovednosť za svoje zdravie a tak nové trendy vo výžive sú všeobecnejšie známe. Každý potravinársky obchod má produkty pre zdravú výživu a v každej reštaurácii i v tej najodľahlejšej osade Vám ponúknu výber vegetariánskej stravy. Mnohí výkonní športovci prechádzajú na vegetariánsku stravu.
V súčasnosti je na trhu dostatok literatúry, v ktorej sa môžeme dozvedieť o rôznych smeroch vo výžive. No k najzdravšiemu životnému štýlu patrí vegetariánska výživa, o ktorej však je nutné niečo vedieť. Preto je nevyhnutné vecne a pravdivo informovať o jeho zdravotných, ekonomických, ekologických i etických výhodách.
Vegetariánstvo?
Nesporné zdravotné prednosti vegetariánstva potvrdzujú stáročné skúsenosti, ako i štatistické údaje, spracované odborníkmi mnohých inštitúcií, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo. Výskumy boli vykonané dokonca u celých národov, ktoré sa živili výlučne vegetariánskou stravou, ako napríklad u Hunzov, údajne potomkov vojakov Alexandra Veľkého, žijúcich v Himalájach. Neboli u nich zistené žiadne nádorové ochorenia a dožívajú sa v zdraví sto i viac rokov, za čo vďačia hlavne vegetariánskej strave. Svedčí o tom i to, že susedné národy, žijúce prakticky v rovnakých prírodných a klimatických podmienkach, avšak na mäsitej strave, žijú podstatne kratšie a trpia bežnými chorobami. Podobné príklady možno uviesť i u rôznych komunít v západnej civilizácii. Napríklad bol vykonaný výskum u 20 tisícovej komunite adventistov v USA, kde lekári nezistili nádorové ochorenia hrubého čreva, prsníkov, ale ani srdcovo - cievne ochorenia. Napriek tomu je u nás proti vegetariánskemu spôsobu stravovania stále mnoho predsudkov, ktoré treba uvádzať na pravú mieru. Takto o vegetariánstve prispieval svojími článkami do časopisu Zdravie i MUDr. Štefan Košlík, CSc, pod názvom “Strava plná života”.
Nedostatočne informovaná je nielen široká verejnosť, ale žiaľ, aj značná časť lekárov, ktorí zaujímajú k vegetariánstvu rezervovaný a nezriedka až negatívny postoj.
Výhrady obhajcov mäsa.
Jedným z hlavných argumentov proti vegetariánstvu býva tvrdenie, že mäso je nezastupitelným zdrojom esenciálnych aminokyselín. No nie je tomu tak, pretože obsah aminokyselín potrebných pre naše telo nám poskytujú bielkoviny sóje a ostatných strukovín. Ak sa však pri vegetariánskom stravovaní použijú všetky dostupné zdroje rastlinných bielkovín, organizmus dostane skutočne všetky aminokyseliny, ktoré potrebuje.
Ďalšou zbraňou odporcov vegetariánstva býva riziko nedostatku železa. Zdrojom železa u vegetariánov sú dostupné strukoviny, ako sója, fazuľa, šošovica ale i petržlen a iné listové zeleniny. Vegetariáni však zvyčajne netrpia jeho nedostatkom a s tým spojenou málokrvnosťou preto, že i pri menšom príjme železa im toto nechýba, lebo ich tráviaca trubica je “čistejšia”, takže sa z nej vstrebáva relatívne viac železa než z trubice konzumentov mäsa, ktorá je “zanesená“ splodinami nedostatočne natrávenej potravy.
Ešte závažnejším argumentom v prospech konzumácie mäsa býva prítomnosť vitamínu B12. Teoreticky by teda vegetariáni, ale hlavne vegáni (vegetariáni nekonzumujúci mlieko ani vajíčka) mali trpieť nedostatkom tohto vitamínu a s tým spojenými určitými ťažkosťami krvotvorby v kostnej dreni, so sliznicami tráviacich orgánov a neurologickými ťažkosťami. No medicínska veda už 50 rokov vie, že prísun vitamínu B12 zabezpečuje mikrobiálna flóra ”čistého“ čreva, ktorá ho v dostatočnej miere produkuje sama. Ak by výnimočne prísun vitamínu B12 rastlinnými zdrojmi nestačil pre oslabenú funkčnosť čreva, nie je problém ho občas doplniť vitamínovým extraktom v tabletovej forme. U lakto(ovo)vegetariánov neprichádza tento problém pri konzumácii mlieka (a vajíčok) do úvahy.
Uvedené riziká môžu nastať len u neinformovaných ľudí, ktorí nahradia mäso predovšetkým cestovinami z bielej múky, takzvaní „pudingoví“ vegetariáni.
Nech tvoja strava je tvojím liekom (Hippokrates). Plnohodnotná vegetariánska strava by mala obsahovať v dennom jedálnom lístku predovšetkým tieto komponenty:
- celozrné obiloviny (pšenica, raž, ovos, proso, pohánka)
- strukoviny (fazuľa, sója, šošovica, bôb, cícer, hrach)
- zelenina
- orechy a semená (všetky druhy orechov – najmä vlašské a lieskové, slnečnica, sezam, ľan, tekvica)
- ovocie.
Ideálne je, ak náš denný tanier obsahuje čo najviac živej, t.j. surovej stravy. Táto obsahuje dôležité enzýmy, ktoré sa pri ohriati nad 50°C ničia. Prechod na vegetariánsku stravu by mal byť postupný. Prudká zmena stravovacích návykov môže vyvolať u vegetatívne labilných ľudí nepriaznivé dôsledky. Nie je však správne tento výživový štýl niekomu vnucovať, ľahko sa príjme, ak človek sa sám rozhodne na základe poznania a vnútorného presvedčenia.
Človek, ktorý má záujem o svoj vývoj a zdokonaľuje sa najmä po stránke duchovnej (t.j. jeho záujem nie je len na udržiavanie fyzickej funkčnosti tela a jeho pôžitkov), sám príde na to, ktorý spôsob stravovania je správnejší a ktorý mu dá aj niečo viac než pocit nasýtenia a príjemnej chuti. Ten si aj uvedomí, že nežijeme preto aby sme jedli, ale jeme len preto, aby sme zdravo žili. Takýto človek bude potom venovať oveľa väčšiu pozornosť práve zmyslu svojho života.
Výživa a joga.
Výživa do značnej mieri ovplyvňuje takmer všetky jogové techniky, no najviac sa o nej hovorí v tej časti jogy, ktorú poznáme pod názvom hathajoga. Ham znamená Slnko, kladný princíp života, kladná časť energie; Tham je Mesiac, negatívný princíp, negatívna energia. Číňania dali týmto dvom druhom energiám názvy jin a jang. Hathajoga znamená pôvodne zharmonizovanie týchto dvoch základných síl. Od najvonkajšieho prejavu našej existencie – tela, až ku kvalitatívnej rozdielnosti vedomia sa podľa jogy rozkladajú stále jemnejšie a jemnejšie oblasti tela. Jemnejšie prestupujú hrubšie a všetky tvoria nedeliteľný celok. Všetky majú byť jogovou praxou stimulované a ich činnosť má byť uvedená do harmónie. Tomuto zharmonizovaniu „psycho-fyziologických“ rytmov však nevyhnutne predchádza radikálna očista celého organizmu. Najskôr musí byť telo zbavené nečistôt získaných najmä nesprávnou životosprávou – a tu sme pri koreni veci – ale i povrchným dýchaním, ale tiež i vrodenými dispozíciami. Teda hathajoga je v tomto poňatí celkovou očistou tela. Odstraňuje z organizmu nahromadené toxické látky, pretože akákoľvek porucha v systéme krvného obehu, nervového alebo žľazového sa odráža i na stave našej mysle, t. j. nášho vedomia. A najväčším znečisťovateľom nášho vnútorného prostredia je naša strava. Od nej závisí kvalita energie, ktorou „dobíjame naše batérie“, teda druh a kvalita našej stravy a spôsob jej konzumácie ako i jej kombinácia.
Energia, získaná z potravy je súčasť energie celého vesmíru, ktorú jogíni nazývajú prána a ktorá je súčasťou našej životnej energie, ktorú prijímame okrem stravy i zo vzduchu dýchaním, ale i celým telom, pokožkou. Západný človek považuje potravu za jediný zdroj energie, a predstavuje pre neho pravú "pohonnú zmes“. Ak budeme telo pokladať za jednoduchý tepelný stroj a pri tom zostaneme, tento názor by mohol byť oprávnený. To ale platí len u hutných a tuhých častiach tela. Ak pristúpime k oblasti jemných, životodárnych, teda „pránických“ energií, tieto hmotné zložky sa stávajú menej podstatnými.
Pre jogína je jazyk dôležitý orgán k prijímaniu prány, pretože jazykom viac viažeme pránu ako žalúdkom a tenkým črevom. Jogíni spájajú pránu s chuťou: ak vydáva potrava chuť, možno z nej načerpať ešte pránu. (Chuť je znakom, že v potrave je ešte prána.) Jogíni preto prežúvajú potravu tak dlho, až je bez chuti; potom – po prijatí jemnej prány – ju prehltnú a tráviací systém ju môže spracovať na materiál ku stavbe tela. Na žuvanie sa tu už nepozerá ako len na prostriedok k uľahčeniu trávenia v žalúdku a v črevách (čo tiež má pre trávenie veľmi dôležitý význam). Ak nehryzieme potravu tak dlho, až je bez chuti, môže potrava obnoviť naše fyzické telo, ale plne sa nenabijú naše pránické, energetické batérie. Môžeme sa o tom presvedčiť tým, že si uvedomíme tento jav: ak sme vyčerpaní a unavení a najeme sa, takmer okamžite sa cítime posilnení, máme dojem, že sa nám obnovili životné sily a že sme pripravení pustiť sa znovu do práce. Fyziologicky sa tento posiľňujúci účinok prejaví najskôr za dve hodiny od prijatia stravy, pretože trávenie predsa ešte ani nezačalo! Skôr ako potrava uvoľní energiu, je treba ju naopak ešte vynaložiť, pretože veľmi zložitý proces trávenia vyžaduje až sedemdesiat percent použiteľnej nervovej energie.
Účinok prečistenia celého tela u jogína stravou (k prečisteniu sa v joge používajú ešte ďalšie špeciálne techniky – krije, ktorých je šesť) závisí od zmeny stravovacích návykov, t.j. od druhu potravy, jej správnej konzumácie a kombinácie. Prejaví sa to veľmi rýchle na ohybnosti tela pri cvičení, stavu jeho pokožky, na kvalite jeho koncentrácie a celkového stavu mysle. Potom skutočne platí: „si tým, čo ješ!“
Jozef Blesák
Späť na Duševná hygiena