Škola meditácie
(Spravodaj JS, 5/2001)
Čo je meditácia? “Keď chceš vedieť, čo je meditácia, medituj”!
Vysvetlenie meditácie stane sa jasným až vtedy, keď skúsime meditovať, t.j. získame skúsenosť s autentickým zážitkom. V skutočnosti sme každý z nás takýto zážitok z meditácie, aspoň v začiatkoch, už mali. Spomeňme si na svoje detstvo, ako sme chceli znovu a znovu počuť tú istú rozprávku. Nestačilo raz. Porozumeli sme jej síce, ale všetko sme z nej neobsiahli. Opätovným počúvaním sme ju chceli hlbšie vychutnať, čím sme už vstúpili do meditácie. Tak isto koľko ráz sme si prezerali obrázkovú knižku. Vnikali sme hlbšie do jej obsahu a stále väčšmi sme sa dávali obohacovať jej obrazmi a našou predstavivosťou. Alebo keď k nám prišiel cudzí človek na návštevu, koľko ráz sme si ho z diaľky mlčky a nepozorovane obzerali a v našej duši sa syntézou pozorovania utvárali postoje k tomuto človeku. Bola to meditácia. Podstatné prvky týchto začiatkov sú tieto: dívali sme sa s obdivom, otvorene, celkove, takmer vnútorne na veci bez toho, že by sme ich rozumom analyzovali a hodnotili. Brali sme ich také, aké sú, dotýkali sme sa ich srdcom, zjednotili sme sa s nimi v najhlbšej vrstve duše. Dialo sa to v stave pohrúženia a nerušeného pokoja.
Vidíte, že v meditácii nezačíname od úplného začiatku, treba len, aby sme znova našli, objavili a rozvinuli v sebe naše prvé skúsenosti s meditáciou.
K definícii meditácie sa dostaneme tak, že si postupne vysvetlíme, čo je v meditácii podstatné.
- Na prvom mieste treba vyzdvihnúť to, že meditácia je stav telesného a psychického pokoja. V pokoji sa nachádza človek, ktorý sa na chvíľu vyslobodí z hluku, z náhlenia, rozorvanosti, roztržitosti a stresu. V stave pokoja sa zbavujeme napätia a kŕčovitého zovretia, sme uvoľnení a to sa prejaví i na našom svalstve a na vnútorných orgánoch.
- Naša komunikácia s vonkajším svetom prostredníctvom zmyslových orgánov sa prerušuje. Takéto vypnutie informácií nám umožní sa pohrúžiť, zostúpiť do hĺbky svojho vnútra, preniesť zážitok z vonkajška do vnútra.
- Pohrúženie. Je to ešte čiastočne bdelý stav, ktorý dosahujeme v stave driemania. V tomto stave vykazuje elektroencefalogram, že procesy centrálneho nervového systému síce ďalej prebiehajú ale na inej frekvenčnej hladine, akoby v stave spánku. Naše vedomie prešlo z hladiny beta do hladiny alfa. Je to hlboko liečivý stav nielen pre našu psychiku ale i všetky orgány v našom tele.
- Štvrtou charakteristikou meditácie je pasivita nášho “JA”, našej povedomej inštitúcie riadenia a kontroly. A aby sa tento pasívny stav nášho “JA” mohol pokladať za meditáciu, musí trvať určitý čas, a to aspoň 15-20 min.
Uvedené charakteristiky môžeme zhrnúť do jednej vety: Meditácia je dlhšie trvajúci stav pokoja, pripravený pohrúžením a spojený s pasívnosťou povedomého “JA”, pričom sa redukuje alebo úplne prerušuje prívod informácií z okolia.
Východné krajiny majú hlbokú tradíciu v meditácii a dokázali ju rozpracovať do niekoľkých druhov alebo postupov, pri ktorých sa vyhli schématizmu myslenia a preintelektualizovaniu a otvorili cesty k hlbokému zážitku duše. Meditácia tu má odjakživa výsostné postavenie. Na mnohých ázijských univerzitách sa meditácia prednáša ako povinný učebný predmet. V Japonsku si každý vysokoškolák, čo dbá na seba, hľadá majstra, ktorý by ho uviedol do meditácie. Na Východe sa všeobecne tvrdí, že si nemožno predstaviť správneho človeka bez meditácie a všeobecne sa uznáva, že meditácia je predpokladom plnšieho a vyrovnanejšieho života. Z takéhoto postoja možno ľahšie pochopiť absolvovanie často tvrdých cvičení, vedúcich k meditácii, ktorým sa podrobujú v prevažnej väčšine mladí ľudia.
Keďže na Východe sa meditácia pestuje tak intenzívne, nemožno sa čudovať, že nám Východ má k tomu čo povedať. Nemožno nerešpektovať tamojšie meditačné techniky a pozitívne skúsenosti.
Kresťanský Západ má však tiež veľké tradície v meditácii nezávisle od Východu. Kresťanstvo bolo hlboko späté s meditáciou, ak vezmeme do úvahy dejiny kontemplatívnych rádov, veľký počet pustovníkov a duchovných učiteľov, ako napr. sv. Ignáca z Loyoly, sv. Teréziu z Avily a ďalších.
Pohrúženie a stav pokoja sú hodnoty, ktoré patria celému ľudstvu. Objavili ich nezávisle od seba ľudia na Východe i Západe a vzájomným obohacovaním ich uložili do “thesaurus sapientiae”, čiže do pokladnice múdrosti ľudstva.
Pre súčasného človeka, ktorý je denne vystavený množstvu stresov a z toho prameniacich vážnych ochorení, je meditácia ideálnou prevenciou a liekom. Nielenže prináša do nášho vnútra pokoj, ale napomáha nám aj pri zvládnutí medziľudských vzťahov a rozvíja schopnosť sústredenia sa pri rozhodovaní. V čase, keď v našej spoločnosti prebehla veľká mediálna diskusia o joge v spojitosti s jej zavedením do škôl, mnohí veriaci, ktorí o joge nič nevedeli, boli strašení a presviedčaní o jej škodlivosti pre kresťana. Tento môj článok chce poukázať na to, že to nie je tak, a že i meditácia, ktorá má na Východe veľké tradície, môže veľmi obohatiť i duchovný život kresťana, nehovoriac o jej všeobecných zdravotných účinkoch (najmä v oblasti srdcocievnych a nádorových ochorení). Jeden z takýchto postupov meditácie, ktorý vychádza z jej vzájomného obohatenia Východom a Západom vám teraz predkladáme.
Prvá časť - rozjímanie - vychádza z tradície a zo skúseností kresťanského Západu pri práci s textom a myšlienkovým ponorom do jeho obsahu. Pre didaktickú prehľadnosť sú jednotlivé kroky označené prvými hláskami ich názvov, v prvej časti sú to: LE AN AP AS, t.j. 4 kroky, podobne ako u druhej – POL JED OP PO. Prvá časť nie je pre meditáciu podmienkou nutnou, ale vytvára ideálne predpoklady pre koncentráciu – “dháranu”, t.j. pre šiesty stupeň metodického usporiadania osemstupňovej Pataňdžaliho jogy. Ak máme svoju obľúbenú mantru (vysvetlenie nižšie) alebo meditačnú náplň, tento stupeň vynecháme. Môžeme ho uskutočniť napríklad raz za štvrťrok, ale ak čítame niečo, čo nás hlboko osloví, tento stupeň je návodom, ako to preniesť do meditácie.
1. ČASŤ
Návod na rozjímanie spôsobom LE AN AP AS - práca s textom pre výber myšlienkového obsahu nášho vedomia pri meditácii.
1.1. LE - lektúra.
Lektúra znamená čítanie, je to práca s textom. Pri čítaní dobrej literatúry často nájdeme celú stať, alebo vety, ktoré nás hlboko oslovia, s ktorými sa stotožňujeme. Takéto myšlienky vstupujú do nášho vedomia i pri práci, alebo cestovaní a často nám ponúkajú riešenia pre náš život. Čítame s perom v ruke a podčiarkujeme si slovo alebo časť vety, ktorá nás osobitne zaujala, na ktorej si naša myseľ ”pochutnala”, nad ktorou sa chceme zamyslieť. Očíslovaním takýchto miest v texte sme skončili LE. Prípadne si takúto myšlienku zapíšeme.
1.2. AN - analýza.
Je to rozbor myšlienky, slov, viet, ktoré sme si očíslovali. Premýšľame o nich a robíme si k nim písomné poznámky, čo nás uchráni pred nesústredenou mysľou. Pero je ako udica pre rybára, privábi a zachytí myšlienku. Myšlienky, ktoré nám pri AN prichádzajú na um, sú obyčajne ľahučké ako vietor, čo pohybuje lístím . Ale dakedy nám privejú myšlienky, ktoré majú “ťažšiu váhu” a zakotvujú v srdci hlbšie. To naše svedomie vie urobiť niektorú myšlienku takou závažnou, že sa pre nás stane vnútorným svetlom viery, darom pochopenia, spoznania, múdrosti .
1.3. AP - aplikácia.
Aplikácia znamená použiť myšlienky, ktoré sme nadobudli pri AN, na ovplyvnenie našich postojov a nášho života. Všetky myšlienky poznačené v AN si jednu za druhou premietneme v duchu do svojho doterajšieho života, t.j. ako sme príslušný poznatok vo svojom živote chápali, rešpektovali, uplatňovali a ako sme sa ním riadili. Predstavujeme si, ako by mohol byť náš život, podľa dnešného chápania myšlienky, krajší a hodnotnejší.
1.4. AS - asimilácia.
Znamená pripodobňovať, t.j. snažiť sa pripodobniť svoj život v určitej oblasti tej myšlienke, ktorá nás oslovila.
Pre AS sú dôležité tri zásady :
Na AS si vyberieme iba jednu myšlienku z tých, ktoré sme prebrali v AP .
Túto jedinú myšlienku vkladáme celkom konkrétnym spôsobom do svojej budúcnosti.
AS konáme v ustavičnom rozhovore so svojím svedomím.
Pri AS pristupuje k činnosti pamäti, predstavivosti a rozumu najmä činnosť vôle. Nová experimentálna psychológia poukazuje na to, že energia vôle je u duševne zdravých ľudí rovnaká a záleží viac na sile motívu, ako na vrodenej energii vôle. Všetka neúčinnosť a neplodnosť rozhodnutia a každé nedodržanie predsavzatia pochádzajú iba z nedostatku účinných motívov. Vôľa sa poddáva motívom a nikdy nie rozkazom a zákazom. Keď z AP chceme postúpiť na AS, opúšťame prácu s doterajším životom a obraciame pozornosť len na budúcnosť.
V AS pokračujeme na rovine konkrétnych situácií nášho ďalšieho života. Tretia zásada nám umožní vyhnúť sa riziku vybrať si takú myšlienku pre AS, ktorá nás bude stáť najmenej námahy, odriekania, sebazaprenia. Radíme sa so svojím svedomím, veriaci s Bohom a s ním posúdime situáciu, čo je pre nás najpotrebnejšie. U veriacich túto činnosť nechápeme ako odrecitovanie niektorej naučenej modlitby, ale ako skutočný rozhovor so živým Kristom. Môžeme ho požiadať slovami, napr.: “Pomôž mi Pane vzdať sa pýchy, len Ty stoj vždy pri kormidle môjho života a mojich rozhodnutí”.
Pri rozhovore s ním netreba veľa slov, Svätému Františkovi stačila na celú noc jedna veta: “Môj Boh je moje všetko”. Chiare Lubichovej veta : “Pane, Ty si moje jediné dobro.”
Aj v AS si robíme perom záznam, napr. zaznačíme si rozličné konkrétne životné situácie, ktoré chceme ovplyvniť svetlom a silou, ktorú dostaneme pri rozjímaní. Ak si nakoniec premietneme celú AS, zistíme, že jej produkt možno vyjadriť jednou vetou, ktorá vystihuje naše rozhodnutie, odhodlanie, nový poznatok, nový pohľad, zmenu zmýšľania, cvičenie v dobrých skutkoch, v sebaovládaní, v sebapoznaní, v pozornosti k blížnym alebo ku konkrétnej osobe. Túto vetu si zapíšeme veľkými písmenami.
Pritom vôbec nemusí ísť len o duchovný význam zvolenej vety, ale môže to byť tzv. mentálno-emotívne utvrdenie. Je to slovo alebo slovné spojenie zvlášť vybrané pre svoj význam, ktorý vytvára vo vedomí určité podmienky pre naše životné okolnosti. Naše vedomie napĺňa motívom, odhodlaním, ktoré majú moc ovplyvniť našu psychiku, naše správanie. Ním si vštepíme do seba pozitívne kvality, ako je sebadôvera, pocit zdravia, pokoja, blahobytu. Takto môžeme riešiť naše citové i telesné problémy. Uvádzame príklady takýchto utvrdení:
- Každý deň som lepší vo svojich predsavzatiach.
- Som silný a sebavedomý.
- Viem sa správne v živote rozhodnúť.
- Cítim sa stále zdravší a silnejší.
- Cítim v sebe radosť a lásku.
- Som v bezpečí a pod ochranou.
- Veriaci si môžu vybrať vetu s duchovným obsahom, napríklad:
- Pane milujem Ťa.
- Mám v sebe Boží pokoj.
- Pán môj a Boh môj.
- Boh je láska.
- Boh ma miluje.
- Otváram sa svetlu Lásky.
- Milujem Krista vo svojich blížnych.
- Som bytosť Svetla a Lásky.
- Pane Ty si moje jediné dobro.
2. ČASŤ
Návod na meditáciu POL JED OP PO
2.1 POL – telesné cvičenie, telesná poloha.
2.1.1.
Pred meditáciou je ideálne pripraviť si telo cvičením a ásanami. Tieto si vyberáme podľa momentálneho psychického ladenia, t.j. ak sme v útlme, zaujmeme niekoľko polôh v ásanách, ktoré tonizujú, napr. záklonové, ak sme rozrušení a v napätí po celodenných stresoch, tak volíme ásany, ktoré tlmia, upokojujú našu psychiku (predklonové) alebo cvičenia s veľmi pomaly riadeným pohybom.
2.1.2.
Pod meditačnou telesnou polohou sa myslí pohodlný meditačný sed, ktorý napomáha uvoľneniu a sústredeniu. Odporúča sa niektorý zo známych jogových sedov, a to “lotosový” sed (pomerne náročný), alebo polovičný lotosový sed. Veľmi pohodlný je sed so skríženými nohami (turecký). V sede musí byť chrbtica vystretá, plecia tiež vystreté, ale uvoľnené. Napätie v spodnej časti chrbta odstráni vankúš pod zadkom. Ak niekomu budú tieto sedy ťažké, stačí sedieť na stoličke. Sed i tu musí byť vzpriamený - chrbát, šija a hlava v jednej priamke. Nohy sú kolmo k podlahe s kolenami trocha od seba. Ruky sú položené na stehnách, alebo si z dlaní urobíme misku (do ľavej dlane dáme chrbát pravej). Správna pozícia sedu, ktorú sa musíme naučiť, nám umožní zotrvať v sede dlhšie bez bolestí a napätia, takže na telo môžeme celkom zabudnúť. Stolička na takéto vzpriamené sedenie má byť bez operadla, alebo ak ho má, tak sa oň neopierame.
2.1.3.
Uvoľnenie. Teraz začíname uvoľňovať svalové napätie v celom tele, ako to poznáme z jogových relaxácií. Uvoľníme si známym spôsobom celú tvár a postupne si uvedomujeme a uvoľňujeme jednotlivé časti pravej strany tela až do chodidla a podobne po ľavej strane tela.
2.1.4.
Po zaujatí správneho sedu sústredíme svoju pozornosť do stredu tela na miesto medzi solárnym plexom a pupkom, ktoré sa v joge volá “manipura”, alebo podľa japonskej tradície “hara” - fyzické i duchovné ťažisko človeka. V našej reči to chápeme ako pohrúženie sa do stredu tela, do hĺbky, do prazačiatku našej bytosti. V nej nachádzame rovnováhu, pokoj, uvoľnenie, úľavu.
2.1.5.
Pokračujeme “pranajámou”, t.j. dýchame cca 5-10 min. niektorou zo známych a naučených dychových techník z jogy. Použijeme techniku striedavého dychu – “nádíšódhána”, alebo známu “udždžaji” - predĺžený nádych a výdych zúžením hlasovej štrbiny. Výborne sa uplatní pred meditáciou tiež technika “kapálabháti” - aktívny výdych krátkym ale ráznym zatiahnutím svalov brucha. Tieto techniky sme sa už učili a nie je možné ich tu celé popísať. Uvedené sú v každej knižke o joge. Tí, ktorí ich nepoznajú, môžu ich nahradiť tak, že pri stíšenom dýchaní vnímajú počas nádychu dráhu medzi bodom “manipura” a hrdlom (bod “višudha”) a počas pomalého výdychu, ktorý by mal byť raz tak dlhý ako nádych, sledujú svojím vedomím dráhu smerom dole, do “manipury”. Cieľom tohto krátkeho dychového cvičenia je hlboké upokojenie mysle a celého neurovegetatívneho systému v dôsledku jednobodového sústredenia našej mysle na dych.
2.1.6.
Vráťme sa na krátko (1 až 2 min.) k tretiemu kroku a uvedomme si uvoľnenosť celého tela.
2.2. JED – zjednodušenie.
Tu si pripomeňme, že k meditácii si sadáme bez textu, bez zošita a bez pera. Na meditáciu si prinášame iba jedinú vetu, ktorú sme si v asimilácii (AS) napísali veľkými písmenami, ako zavŕšenie rozjímania. Túto vetu si uchováme v pamäti. Veta však býva často i dosť dlhá. Takúto vetu nemôžeme použiť pri meditácii, potrebujeme celkom kratučkú. Krátku vetu dostaneme zjednodušením našej vety z AS. Meditačná veta - dve, tri slová - musí byť ťažiskom, duchovným koncentrátom obsahu našej vety z AS.
2.3. OP – opakovanie.
Kto chce meditovať, musí vypnúť svoje zmysly, aby sa mohol pohrúžiť do vnútra svojej duše. Pokiaľ by človek zotrval pri zmyslových vnemoch, zotrval by na povrchu. Zatvorením očí prerušíme až cca 80% informácií zo svojho okolia. K odpútaniu sa od našich zmyslov slúži opakovanie meditačnej vety (najmenej 5 min.) so zameraním pozornosti na vyslovovanie každého slova, ktoré musí byť v harmónii s dýchaním. Vieme, že v joge sa slovu alebo celej vete, ktorá sa niekoľkokrát za sebou opakuje (niekedy aj celé hodiny), hovorí “mantra”. Môžu to byť aj slová bez akéhokoľvek významu alebo slová, ktoré vychádzajú z východnej duchovnej tradície, ako napr., Óm, Óm Nema šivája (Ctím si Božstvo ukryté v tebe) a iné. Opakovaním vlastne zafixujeme ducha na jednu myšlienku, zasadzujeme ju hlboko do srdca, srdcom ju objímame.
Ak meditujeme sami, môžeme meditačnú vetu opakovať nahlas. Pri skupinovej meditácii šeptom alebo v duchu. Nesmieme nechať preniknúť žiadne iné myšlienky do nášho vedomia. Keď sa pohrúžime do obsahu svojej meditačnej vety, všetky myšlienky nájdu našu myseľ pevne uzavretú.
Synchronizácia nášho dychu s opakovaním vety môže byť taká, že prvú časť vety vyslovíme v duchu s nádychom a druhú časť vyslovíme šeptom s výdychom. Napríklad vetu “V srdci mám pokoj a mier” vyslovujeme tak, že prvú časť – “V srdci”, vyslovíme s nádychom a zvyšok vety s výdychom, alebo pri meditačnej vete "Pán je moje svetlo" slovo “Pán” vyslovíme s nádychom a zvyšok s výdychom.
2.4. PO – stav pohrúženia a pokoja – bytie v tichu.
Všetko, čo až do tejto chvíle predchádzalo, bolo vlastne iba prípravou k meditácii. Napriek tomu celý prípravný proces je súčasťou meditácie. Definícia meditácie sa uplatňuje až na tomto stupni, nazvanom ”stav pokoja”, ktorý je vlastne darom. Môžeme všetko pripraviť na jeho prijatie, ale nadiktovať si ho nemôžeme.
Opakovanie našej mantry pretrhlo našu komunikáciu s vonkajším svetom a ťažisko nášho zážitku sa prenieslo do vnútorného sveta. Ako by sme sedeli pred umeleckým obrazom, ktorý sme si najprv pozorne a sústredene poprezerali a na ktorom sme si všímali detaily i jeho celkový zmysel. Ďalej ho prestávame študovať, ale necháme na seba blažene pôsobiť jeho celkovú atmosféru, ktorá nás vnútorne oslovila..
Teda nemyslíme už na obsah meditačnej vety, ale prežívame ju, povznášajúc sa duchovnou “vôňou” témy z predchádzajúceho rozjímania. U budhistu je pohrúženie prípravou na zážitok vyprázdnenia mysle od sveta a uvedomenia si svojho bytia v “Ja som”. U kresťana je pohrúženie prípravou na zážitok z uvedomenia si prítomnosti Boha. Ako vidíme, samotné pohrúženie ešte nie je vrcholom a nie je samoúčelné, i keď je veľmi liečivé pre naše zdravie. No my máme teraz vyšší cieľ. Zanechaním zážitku z meditačnej vety sme pripravení vystúpiť na vrchol našej meditácie – zažiť v sebe posvätnú skúsenosť uvedomenia si svojej spolupatričnosti s celým vesmírom, so všetkým stvorenstvom. U veriacich stretnutie sa s Bohom, ktorý nepotrebuje nič viac, iba ticho v našom srdci. Svätý Augustín povedal “V tichu zažiješ Krista.”
O stave pokoja v meditácii hovorí i sv. Bonaventúra: “...Na tomto stupni treba opustiť každú rozumovú činnosť a celé ostrie citu preniesť a pretvoriť v Boha. To však je tajomné a spozná to iba ten, kto to dostane. A dostane to iba ten, kto po tom túži. A túži po tom iba ten, koho vnútorne rozplamení oheň Ducha....”
Známy súčasný teológ Karl Rahner o meditácii, o stave pokoja, hovorí: “...Keď zostúpime do hĺbky srdca, keď sa prestaneme klamať sami sebou, keď nadobudneme odvahu zrieknuť sa na chvíľu všetkého, vtedy, keď sa všetkého vzdáme, zbadáme, že všetko vlastníme, pretože ON je celkom v nás, Mlčiaci, Bezmenný, Nepochopiteľný, ktorý je Všetko. V samote srdca zbadáme, že naše srdce v sebe nosí Nekonečnosť...”
Použitá literatúra:
Mons. Prof. Jozef Vrablec: VIETE MEDITOVAŤ
Elizabeth Massová: LEN TÍŠKO, POKOJNE ...
Jozef Blesák
Späť na Duševné techniky