mantrajóga
Akademik Ctibor Dostálek
Ústav fyziologických regulácií ČSAV, Praha
Na rozdiel od polôh (ásána), uzáverov (bandha), výrazových cvikov (mudrá), očistných a dychových (kryjá a pranajáma) cvičení, mantrajóga používa slovné prvky, ktoré sa zásadne môžu recitovať nahlas, pošepky alebo len v duchu.
Tento slovný materiál sa nazýva mantra: prekladá sa tak, že „man“ znamená v sanskrte „myseľ“, „trájaté“ je ochraňovať. Mantra je teda pomôcka na ochranu mysle a keďže myseľ je súčasťou funkcií organizmu – pôsobením na myseľ (slovnú sústavu) pôsobíme na celý organizmus. Pri jednom sedení sa rovnaká mantra opakuje viackrát; sám proces opakovania sa nazýva „džapa“. „Dža“ znamená „zrodenie“, „pa“ zodpovedá nepriaznivým vplyvom; džapa by sa teda dalo preložiť ako odstraňovanie nepriaznivých vplyvov nahromadených počas života.
Mantry sa delia podľa dĺžky prvkov na málámantra („málá“ znamená veniec, šnúra, rad) – viacslovné mantry (veta) na jednej strane a krátke, spravidla jednoslabičné bidžá mantra („bidžá“ – semeno, zárodok) na strane druhej.
Málámantry sa spravidla čerpajú zo starobylých písiem, napr. gájatrimantra alebo savitrmantra pochádza z 13. storočia pred Kristom (Bgvéd 3, 62,104 – tatsovitrvarénjam bhargódévasjadhimahi dhijó jó náh pračódajái (om, sústreďme sa na to Slnko žiariace – božskú žiaru, nech nás inšpiruje k poznaniu). Táto málámantra mala v minulosti významnú úlohu v hinduistických obradoch. Druhou mantrou dôležitou v tomto smere je trjambakam mantra, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej gajatri vyjadruje deštruktívny (šivovský) aspekt skutočnosti: „om, trjambakam jadžámahé sugandhim puštivardharam; urvárukamiva bandhanánmrtjőrmukšija mámrtát“ čo v preklade znamená: „om, sústreďme sa na Troj-okého, zdroj vône a zdaru, tak ako sa zrelá uhorka odlúpne [rozumej od stonky rastliny], tak mňa osloboď od smrti a učiň ma nesmrteľným“ (Bgvéd 7, 59,12). Obe tieto málámantry sa pri recitácii začínajú kratším vyslovením bidžámantry „om“, tak ako je predpísané pred každým prednesom akéhokoľvek védského materiálu.
V tradičných védskych obradoch „OM“ vyjadrovalo označenie všeobecných princípov riadiacich vesmír (paramátman) a pokladalo sa teda za najvýznamnejšiu bidžámantru. Jej najčastejšie použitie je spievaný prednes, ku ktorému sa využíva celá doba výdychu, následne sa v niektorých spôsoboch zotrvá v apnoe (v zádrži dychu), pokiaľ to nie je nepríjemné. Takto sa vykonáva rôzny počet cyklov.
Ďalším použitím tejto mantry je recitácia v duchu. „Om“, ktoré nie je možné preložiť, vzniklo zrejme empiricky, a to tak, že bolo vyskúšané – spev tejto slabiky pôsobí žiaducim vyrovnávacím (stabilizačným) účinkom.
U iných bidžámantier (používaných hlavne v tantrickej jóge) je to celkom zrejmé, pretože tam sa účinok jednotlivých mantier (napr. RÁM, ŠRÍM, HRÍM) zameraných do určitých častí organizmu kontroluje pri nácviku rukou (priloženou napr. na hornú hrudnú oblasť alebo na podbrušie alebo nadbrušie).
Už z tohto je zrejmé, že slovný materiál mantier má okrem iného dva významné vplyvy: pri bidžámantrách prevažuje význam spôsobu tvorby príslušnej slabiky (artikulácia, fonetika, spôsob spevu), aby pôsobila mechanické chvenie v cieľovom orgáne alebo systéme; pri málámantrách je dôležitý ich sémantický obsah.
Ďalší aspekt vplyvu mantry spočíva v tom, že sa rovnaká mantra mnohokrát opakuje, napr. mantra gajatri desaťkrát denne, bidžámantry mnohonásobne viackrát (napr. RÁM v duchu 20 minút i opakovane, atď.). Vieme z techniky hypnózy, že opakovanie slabšieho podnetu sa, okrem iných postupov, používa k navodeniu hypnotického stavu. Pokiaľ ide o slovný obsah (sémantiku) u ďalších mantier, je nesporné, že jeho pôsobenie na organizmus je veľmi mocné. Je všeobecne známe, že v hypnóze dotyk hypnotizovaného napr. perom, ktoré je hypnotizérom prehlásené za žeravý drôt, môže spôsobiť odozvu kože ako pri skutočnom tepelnom poškodení. Aj pre bdelý stav existuje množstvo čítankových príkladov, ako možno autosugesciou aj zomrieť. Napr. v USA bol neobľúbený profesor zadržaný na ulici študentmi, so zaviazanými očami bol odvlečený do nejakej miestnosti, donútený pokľaknúť a bolo mu povedané, že bude popravený. Nato ho udreli mokrým uterákom na zátylok – a umrel. Pri pitve sa nenašli žiadne zmeny na srdci, ani na cievach, udalosť bola uzavretá ako psychogénna smrť. Podobných prípadov demonštrujúcich takýto vplyv duševna (v podstate slovnej sústavy) na ľudský organizmus bolo popísaných veľa, taktiež z obradov primitívnych národov (napr. samovoľná smrť po vylúčení z kmeňa). Doteraz sme uviedli prevažne nepriaznivé vplyvy na život jedinca, no rovnako existujú mimoriadne priaznivé odozvy pôsobenia slovnej sústavy (mysle).
Známy český dermatológ František Šamberger (1871 – 1944) spomínal na prednáškach z kožného lekárstva prípad tehotnej ženy, ktorá bola prevezená do nemocnice s popáleninami takého stupňa a rozsahu, že podľa bežných skúseností nemohla prežiť. Usilovne si priala a sústredila sa na to, aby zachránila plod. Uzdravila sa počas neprimerane krátkej doby a taktiež dieťa bolo zachránené. V medicíne je bežná skúsenosť, že vôľa chorého prekonať ťažkosti má veľký význam. Keď to, ako sa ľudovo hovorí „vzdá“, má to obyčajne neblahé následky. Pozorovanie kladného i záporného vplyvu autosugescie na stav organizmu viedlo k vzniku „couéismu“, smeru založenom francúzskym lekárnikom E. Coué (v roku 1910 založil školu autosugescie), bol to trochu prehnaný prístup, avšak v jadre užitočný (choroba je považovaná za následok nesprávnej autosugescie – „pacient si nahovára, že je chorý“).
Pri koncentračných cvičeniach sa mantry často používajú. V stave zúženého vedomia, keď sa – podobne ako v hypnóze – vplyv slovnej sústavy na organizmus umocňuje, možno úspešne použiť vhodné autosugescie (pochopiteľne najlepšie v materskom jazyku), a to buď zdravotného rázu alebo pre úspech v telovýchovnom či športovom výkone. Aj účinok placeba spadá do tejto oblasti.
Mantrajóga je teda účinná súčasť hathajógy a jej pôsobenie zapadá do všeobecnejších skúseností chovania ľudského organizmu. Že v tom nie sú žiadne čary vyplýva aj z pokusov Bensona (1975), že je možné použiť ľubovolné všeobecné slovo (v jeho prípade anglickú číslovku „one“) na dosiahnutie upokojujúceho účinku. Pri empiricky preverených mantrách možno ale očakávať vyššiu účinnosť. Najbežnejší účinok recitovania mantier je obyčajne upokojujúci. Na elektroencefalografickom zázname býva zvýraznený alfa rytmus; tak napr. v našich meraniach (Dostálek, Faber, Krása, Roldán, Véle, 1979) pri opätovnom spievaní „om“ sa amplitúda alfa rytmu zväčšila trikrát a početnosť sa výrazne rozmnožila. Ďalším ukazovateľom relaxácie je výskyt théta rytmu, zníženie krvného tlaku a tepovej frekvencie, takže takáto celková odozva bola označená ako „hypometabolický stav“ (Wallace, Benson, Wilson, 1971). Počas mentálnej recitácie „om“ sme pozorovali na EEG zvýraznený a spomalený alfa rytmus, ktorý začal v mnohých výstupoch a postupne sa premiesťoval do pravej temporoparientálnej[1] oblasti, odtiaľ do okcipitálnej[2] krajiny a potom cez ľavú temporoparientálnu oblasť a znovu do frontálnej oblasti. Z týchto ukážok je zrejmé, že účinky matrajogy je možné sledovať v bežných elektrografických (a biochemických) meraniach. Často tieto mantrajogické koncentračné cvičenia nasledujú po prípravných dychových cvičeniach, kapalabháty, ktoré je tiež charakterizované prejavom théta rytmu vo frontálnej oblasti (Dostálek, Novák, Lepičovská, Stančák, 1989).
Účinok matrajógy je závislý na dĺžke cvičenia pri jednom sedení, na jeho celkovom usporiadaní a od dlhodobého pôsobenia. Napríklad pri svojich pokusoch sme tiež spozorovali, že keď recitácia mantier nadväzovala na ostatné hathajogické cvičenia, za určitých okolností sa zvýšila úroveň vegetatívneho podráždenia charakterizovaného zvýšením krvného tlaku, srdečnej frekvencie na jednej strane, alebo v EEG vysokovoltážnou aktivitou (500 mikrokrovoltov) o frekvencii 11 – 17 Hz na druhej strane (pritom cvičenec sedel uvoľnene v siddhásane).
Mantrajoga je nepochybne účinná i ako samostatné cvičenie, vedie k upokojeniu, k odstráneniu napätí a k navodeniu vyrovnaného stavu, a prípadne i určitých zmien v správaní a postojoch cvičiaceho. V telesnej výchove a v športe môže byť opakovanie vhodných autosugestívnych príkazov veľmi účinnou pomôckou pre zvýšenie výkonu mobilizovaním rezerv organizmu a odstraňovaním nežiaducich pocitov. Veď autogénny tréning a podobné techniky sú vlastne aplikovaním poznaní mantrajogy a sám autor autogénneho tréningu I. H. Schulz (1894 – 1970) sa hlásil k joge ako ku zdroju inšpirácie. Pre získanie značnej telesnej odolnosti a stability však mantrajoga nestačí, pre telesnú zdatnosť sú nevyhnutné cvičenia polôh, bandh, mudier, pránájámy a kryjí. Preto klasická príručka jogy Šivasamhita (vydal Vasu 1975) predpokladá využitie mantrajogy výlučne ako metódy pre vlastných žiakov, a v podobnom zmysle sa i vyjadruje i v Jogapanišády (vydal Sastri 1968). Pre veľmi zanietených žiakov Šivasambita predpokladá používanie všetkých dostupných kategórii jogistických cvičení.
Referát prednesený na V. Brněnských dnech v r. 1989.
Organizátor: Moravské sdružení pro ekologii člověka a TJ Geofyzika Brno
Uverejnené v r. 1991 v Sborníku referátú pracovně metodické konference
Pripravili: Dodo Blesák, Zuzka Bradiaková
[1] povrchovo - spánková oblasť mozgu
Späť na Duševné techniky