Joga a etikoterapia - vplyv duchovnej úrovne človeka na jeho zdravie
(Spravodaj JS, 3/2002)
1/ PREČO JOGA ODPORÚČA MRAVNÚ VYSPELOSŤ
Základné princípy jogovej psychohygieny, sú vyjadrené v piatich etických a morálnych odporúčaniach vzťahu človeka k svojmu okoliu pod názvom JAMA a v piatich odporúčaniach vzťahu človeka k sebe k samému - NIJAMA. Tieto princípy pozná, alebo by mal poznať každý, čo len na chvíľu sa stretol s jogou. Sú to totiž dva základné kamene, na ktorých Pataňdžali postavil a metodicky usporiadal svoju osemstupňovú, Aštangajogu, tristo rokov pred nar. Krista. Vystupujúc po nej, ako po stupňoch pyramídy, človek stále viac rozvíja svoju osobnosť očisťovaním svojho telesného substrátu a svojej psychiky za účelom ich harmonizácie. Nad týmito dvomi základnými kameňmi som bol kedysi nútený hlbšie sa zamyslieť pri príprave mojej “diplomovej” lektorskej práce pod názvom “Jogová psychohygiena“.
Je zaujímavé, že Pataňdžali vo svojich sútrach, ktoré sú prvým písomným záznamom o učeniach jogy po troch tisícročiach ústného odovzdávania, vsadil tieto základy, ako by na vopred pripravenú základovú dosku, ktorou je Hathajoga. Podľa niektorých jogínov Hathajoga sa považuje len za prípravu pre prax jogy. Táto spočíva v radikálnej očiste celého organizmu od nečistôt získaných nesprávnou výživou, povrchným dýchaním, ako i elimináciou vrodených dispozícií. Je to vlastne prvá podmienka pre vyšší stupeň jogy - Aštangajogy. Pataňdžali jej splnenie už predpokladá a preto začína svoj výklad slovom …atha - a teraz (to znamená potom, čo predchádzalo). Výklad začína definíciou jogy a Jamou, Nijamou.
Čo sú vlastne tieto zásady? Na obnovenie pamäti si pripomeňme len v krátkosti ich názov a obsah.
Jama :
- neubližovanie a odmietnutie akéhokoľvek násilia - AHIMSA,
- pravdovravnosť - SATJA,
- neprisvojovanie si vecí a hodnôt, ktoré mi nepatria - ASTEJA,
- zdržanlivosť od všetkých telesných vášní - BRAHMAČARIA,
- nechamtivosť a nehrabivosť - APARIGRAHA.
Nijama :
- čistota mysle a tela - SAUČA,
- spokojnosť, vyrovnanosť - SANTÓŠA,
- sebaovládanie - TAPAS,
- poznávanie a sebapoznanie - SVADHJÁJA ,
- zmysel života, vyšší životný cieľ - ÍŠVARA PRANIDHÁNA.
Pataňdžali ich kladie za základ svojej jogy preto, že nie je možné očakávať väčšie výsledky od telesných cvičení a od ásan (polôh, ktoré sú nasledujúcim, tretím stupňom Aštangajogy), ak sa vykonávajú v stave emocionálneho vzrušenia a vnútorných konfliktov svojho svedomia. Tento stav psychiky človek získava pri porušovaní horeuvedených etických a mravných princípov.
Svojím cvičencom hovorím, že zbytočne budú hoci aj dve hodiny stáť na hlave, ak pred tým podviedli svojho partnera, privlastnili si, čo im nepatrí, alebo na každom vidia len zlé stránky jeho povahy. Ako neskôr uvidíme, tento stav, vyvolávajúci psychické tenzie, prejavuje sa i vo zvýšenom napätí svalov a tkanív vnútorných orgánov. Narušenie tohto tonického rytmu, vygradovaného i ďalšími stresmi, moderná medicína považuje za zdroj civilizačných ochorení. Napriek týmto poznaniam, uvedomil som si s akou prehnanou opatrnosťou pristupujú (alebo sa skôr vyhýbajú) cvičitelia k oboznámeniu svojich zverencov s týmito základnými stupňami jogy. Pritom od cvičiteľa sa neočakáva dokonalosť alebo svätosť, ale na jeho živote musí byť vidieť úprimná snaha pracovať na sebe a k tomuto viesť i svojich cvičencov. Je to prvý test úprimného záujmu o jogu, záujmu o svoje psychické a fyzické zdravie a rozvoj osobnosti cvičenca, ale i o vyspelosti cvičiteľa.
Ako učiteľ jogy a člen tímu nemocničného oddelenia Rekondície a naturálnej medicíny v Lehniciach, kde joga bola jedným z terapeutických postupov, stretol som sa s mnohými civilizačnými ochoreniami, založenými na psychosomatickom podklade v dôsledku už vyššie spomínaného narušenia tonického rytmu. Psychosomatika je odbor modernej medicíny, ktorá poznáva vplyvy emočných napätí, vyvolaných stresom na somatický (fyzický) telesný substrát. Určite všetkých, čo sa zaoberáme jogou, zaujme i poznanie, ako stav emocionálneho vzrušenia a vnútorných konfliktov, vyvolaný porušovaním zásad JAMY a NIJAMI, teda etických a morálnych zásad, môže naozaj ovplyvniť každý náš momentálny výkon a naše zdravie.
Touto tematikou sa veľmi úspešne zaoberal MUDr.Ctibor Bezděk, praktický lekár a psycho-etiko-terapeut v Prahe, ktorý po roku 1918 dlhšie pôsobil i v Ružomberku. Výsledky jeho práce sú známe z knihy ETIKOTERAPIA, ktorá prvý krát vyšla v roku 1947 a do roku 1995 mala už tri vydania. Na týchto poznatkoch sa zakladali i výskumné práce popredných nemeckých lekárov a psychológov v sedemdesiatich rokoch. U nás v čase totalitnej vlády vulgárneho materializmu sa o duchovnom princípe človeka nesmelo hovoriť a psychológovia, i jogíni boli sledovaní ŠTB. V súčasnosti sú Bezděkové základné poznania psychoterapeutom známe, no i keď sa o nich vie, tieto sa nedoceňujú, alebo sa jednoducho prehliadajú.
Ako učiteľa jogy, zameranej predovšetkým na jej zdravotné účinky v prevencii a v podpornej liečbe, fascinovalo ma poznanie, že tieto zásady sformulované do Jamy a Nijami a ich vplyv na človeka, poznalo ľudstvo už pred 5. tisícročiami. Je to oblasť, kde joga a moderná medicína, zameraná najmä na prevenciu, má spoločné pole pôsobnosti. Vzájomné dopĺňanie poznatkov môže len prispieť k hlbšiemu poznaniu, pochopeniu a vzájomnému obohateniu, ako zo strany lekárov (ktorí sa o prevenciu, alebo rekondíciu zaujímajú), tak i zo strany cvičiteľov jogy. Toto bola aj hlavná motivácia k napísaniu tejto prednášky, ktorá vychádza z Bezděkovej knihy. Veď ide o oblasť zameranú na pomoc človeku.
2/ VZŤAH DUCHOVNÉHO PRVKU K HMOTNÉMU TELU
Materialistický prístup vo vedeckej medicíne učil vo fyziológii poznávať len zákony hmoty. V skutočnosti účinkujú v človeku vedľa hmotnej aktivity i iné vlastnosti, ktoré sa nedajú vysvetliť len fyziologickými - hmotnými zákonmi, sú to napr. : sebaovládanie, láska, sebaobetovanie a pod. Charakter človeka tvoria však práve tieto vlastnosti, ktoré sa nedajú odvodiť od hmotného vnímania tela.
Odbor psychosomatiky potvrdzuje, že tieto vnútorné vlastnosti nehmotného podkladu majú podstatný vplyv na fyziológiu našich vnútorných orgánov. Ich vplyv ide dokonca tak ďaleko, že im niekedy podlieha i vonkajšia podoba tela. Napríklad spôsob myslenia sa odráža vo výraze tváre, držanie tela charakterizuje momentálny psychický stav, alebo charakter človeka. Podobne ako i tvar rúk, alebo nôh. Dokonca podoba človeka sa mení s jeho rozvíjajúcim, alebo zakrňujúcim duchovným svetom. Dr. Bergson povyšuje tento vnútorný život človeka, t.j. jeho duchovné jadro za najpodstatnejšiu časť pretvárajúcu nielen telo, ale i hmotu, ktorou sa človek obklopuje. Toto duchovné jadro si tvorí svoje fyzické telo, ono ho neprestáva ovplyvňovať po celý život.
Toto duchovné jadro nazval N.O. Losskij substacionálnym činiteľom. “Ono je dušou celého organizmu, ktorá je súčasťou Vševesmírneho ducha, je spolutvoriteľom a spoluudržovateľom tela a celého vesmíru, je súčasťou Boha - prameňom všetkej energie prírody”. Dokonca Arthur Schopenhauer vyslovil myšlienku, že “duch si tvorí telo podľa svojej potreby”. Tak sa stáva telo nástrojom svojho tvorivého ducha, prostredníctvom ktorého môže človek splniť svoje poslanie dané mu Bohom tu na zemi. Teda zdravie nášho tela nie je taká samozrejmá vec, o ktorú sa nemusíme zaujímať. Je to dar, ktorý si musíme vážiť a aký vzťah máme k daru, taký vzťah vyjadrujeme aj k darcovi. Preto je možné tvrdiť, že človek, ktorého telo sa ochotne podriaďuje svojmu duchovnému vodcovi, bude mať predpoklady pre zachovanie psychosomatickej rovnováhy a vyváženého imunitného systému. Naopak, ak telo podľahne hmotným sklonom - vášniam, pôžitkárstvu, pohodlnosti, hrabivosti a pod., vtedy sila ducha slabne a víťazí vplyv hrubej hmoty; tu skôr či neskôr nastanú zdravotné poruchy. Dr. Silber k tomuto uvádza :”Podmienkou zdravia je vernosť k Božiemu človeku, žijúcemu v nás. Ak sa však stane nezávislým centrom Života vernosť k peniazom, k alkoholu, alebo k sláve a pod., potom zdravie postupne odchádza a zahniezďuje sa choroba. Alebo inak povedané, miesto Božského princípu stane sa žalúdok, pohlavný orgán a iné centrom ľudského života …”
Všimnime si z Evanjelia, Kristus vyliečil ľudí odpustením ich hriechov so slovami “choď a viac už nehreš”. Spája teda chorobu v priamej súvislosti s hriechom i keď mu nejde ani tak o zdravie tela, ale predovšetkým o to, kvôli čomu prišiel na svet, o zdravie a záchranu duše. A čo je hriech? Je to jednoducho porušenie všeobecného mravného zákona, ktorého sa človek dopúšťa vtedy, ak zaprie, alebo nedá na hlas svojho duchovného radcu - svedomia a v rámci svojej slobodnej vôle podrobí sa nutkaniu svojej hmotnej schránky. Dopúšťa sa priestupku, za ktorý pyká tak, alebo onak. Veľmi často aj chorobou. Aj zviera ak poruší príkazy svojho pudu, vystavuje sa nebezpečenstvu úrazu, alebo smrti.
Veľa lekárov bude u nás i v súčasnosti odmietať tieto tvrdenia, pretože až doposiaľ moderná medicína nebrala do úvahy duchovnú podstatu človeka a v tom spočíva jej najťažší omyl.
3/ PREPOJENIE DUCHOVNÉHO A TELESNÉHO PRINCÍPU - AUTONÓMNY NERVOVÝ SYSTÉM
Moderná medicína venuje autonómnemu (vegetatívnemu) nervovému systému veľkú pozornosť a pribudlo mnoho poznatkov o jeho vplyve na organizmus človeka. Originálny však zostáva Bezděkov postreh, že autonómny nervový systém (na rozdiel od nervového systému ovládaného vôľou) má vzťah k transcendentnu (k nadprirodzenej, duchovnej podstate) a dokladuje túto myšlienku citáciou radu autorov lekárov i filozofov.
Dnešné chápanie autonómneho nervového systému delí jeho funkciu na sympatikus a parasympatikus. Sympatikus zodpovedá za biologické aktivity tonizujúce organizmus na vonkajší svet pri prekonávaní určitého stavu ohrozenia v strese, mobilizuje ho k aktivite, čo pôsobí katabolicky, t.j. uvoľnením energetických rezerv. Parasympatikus ovplyvňuje biologickú aktivitu smerujúcu do vnútra nášho organizmu, upokojuje, vyvoláva relaxáciu - uvoľnenie, odpočinok, spánok a hromadenie rezerv. Pôsobí anabolicky - vytvára energetické rezervy. Pri poruchách sympatiku sa vytvárajú podmienky pre vznik migrén, vysokého krvného tlaku, srdečnej neurózy, ale i artritis alebo diabetes. U parasympatiku to môžu byť žalúdočné vredy, zápcha alebo hnačky, colitis, vyčerpanosť, astma a pod. Jedným z účinkov jogových cvičení je práve harmonizácia týchto dvoch vetví autonómneho nervového systému. Preto mu na cvičeniach venujeme pozornosť hneď od začiatku, už pri učení plného jogového dychu.
Z najdôležitejších vlastností autonómneho nervového systému je jeho úplná nezávislosť od vôle človeka. Od jeho vyvážených funkcií závisí udržanie života a zdravia, lebo riadi a reguluje všetky vegetatívne pochody, ako látkovú výmenu, obeh a čiastočne i zloženie krvi; teda celý, neobyčajne zložitý metabolický pochod. Reguluje teplotu tela a uplatňuje svoj vplyv i na spánok, menštruáciu, tehotenstvo, starnutie a pod. Zvlášť dôležitý je jeho vplyv na endokrinné žľazy, t.j. žľazy s vnútornou sekréciou. Podľa MUDr. Kaberlíka podnet k vytvoreniu rakovinového nádoru môže byť vyvolaný nedostatkom sekrétov určitých žliaz.
Pred nami teraz stojí jedna zásadná otázka: čo ovplyvňuje tak dôležitý systém, ako je vegetatívne nervstvo? Odpoveď na ňu nám dá pochopiť zmysel celej etikoterapie ale i jogovej psychohygieny a jogy, zameranej na jej zdravotné účinky.
Nevyváženosť vegetatívneho nervstva, a tým i prvopočiatok rôznych ochorení, je spôsobená najmä na podklade rôznych emocionálnych stavov, ktoré sú za normálnych okolností doprevádzané vegetatívnymi reakciami (skráti sa dych, zvýši sa krvný tlak, zvýši sa srdečná činnosť, zvýši sa prekrvenosť svalov). Ak sú emócie uspokojené, alebo vyvážené svalovou aktivitou, je vegetatívna činnosť správna. Ak je emóciam postavená prekážka, t.j. nedôjde k odreagovaniu a vybitiu zvýšeného tónusu, nastáva nevyváženosť vegetatívneho nervstva, čo negatívne ovplyvňuje funkčnosť orgánov a neskôr spôsobuje v nich i patologické zmeny. Napríklad afekt hnevu a agresie silno podráždi sympatikus, čo spôsobuje nespavosť, poruchy trávenia (tlmí chuť k jedlu, pritom silne dráždi žlčník), tlmí peristaltiku čriev a pod. Veľké duševné emócie (strach, bolesť, nenávisť, závisť) bývajú sprevádzané sympatikotóniou (stav pretrvávajúceho napätia). Tak môže vzniknúť diabetes, ako následok trvalých stavov úzkosti, zvýšenie krvného tlaku a pod. Naopak žiaľ, sebaobviňovanie, sebaľútosť, infantilná závislosť na potrebe ochrany, tonizujú parasympatikus, čo je zárodok pre depresie, žalúdočné vredy a pod.
Srdce je sval, ktorý svojou činnosťou tlačí krv do celého tela. Tento sval nemá nič spoločné s rôznymi pocitmi a stavmi našej duše, spojené napríklad s láskou. V skutočnosti však vieme, že láska, alebo jej opak (nenávisť, žiarlivosť), býva príčinou určitých, všeobecne známych pocitov v srdečnej oblasti. Príčinou týchto pocitov však nie je srdce samé, ale zoskupenia vegetatívneho nervstva - nebeský plexus - ktoré je v tejto oblasti srdca. Prípady infarktu myokardu alebo mozgovej mŕtvice môžu byť vyvolané silným duševným otrasom. Zmeny v organizme však mohli prebiehať už dávno pred tým, a to pomalým a nenápadným kôrnatením ciev v dôsledku zlej výživy, fajčenia, obmedzením pohybu. No najčastejšie sú tieto poruchy vyvolané za spoluúčasti stresov, ktoré si spôsobíme vlastnou žiadostivosťou po majetku, tituloch, moci, presadzovaním si svojho názoru - svojej pravdy, ovládaním svojho partnera a pod. Všetky tieto chcenia a žiadosti sú chronicky sa opakujúce úrazy duše, po ktorých nasledujú poruchy vegetatívneho nervstva, ovplyvňujúce činnosť žliaz s vnútornou sekréciou a pôsobiace i na steny ciev. Tak nastáva prekrvenie, alebo nedokrvenie srdečného svalu vyúsťujúce do porúch rytmu srdca, k angíne pektoris, k infarktu.
Autonómny nervový systém je teda prostredníkom medzi hmotnými orgánmi a silou, ktorá udržuje vládu nad našimi duševnými funkciami.
Podľa MUDr. Chúry, značný vplyv na vegetatívne nervstvo má dedičnosť, ako i výchova a prostredie, v ktorom človek rástol. Emóciam prikladá veľký význam i MUDr. Schwartz, ktorý hovorí, že:”k vegetatívnym centrám prichádzajú stále impulzy tých častí mozgu, ktoré majú na starosti rôzne duševné funkcie. Zvlášť sa to týka oblasti citovej, ktorá je ovplyvnená morálnou úrovňou človeka - láska, radosť, zármutok, strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť, pomstychtivosť a pod.” (Uvedomme si spojitosť s jogovými odporúčaniami JAMA a NIJAMA).
Fyziológia nás učí, že príčinou začervenania sa je zvýšený prítok krvi do tváre. Obeh krvi i začervenanie reguluje sympatikus - jeho podráždenie. Ak mladý človek s normálne citlivým svedomím na otázku - urobil si to? - chce niečo v odpovedi zatajiť, tak súčasne s odpoveďou jeho tvár začervenie, čo je prejavom klamania. Je vidieť, že sa tým dopustil priestupku mravného zákona. On to vie, ale jeho rozum mu radil zatajiť niečo, za čo sa hanbí. Nad rozumom je v človeku ešte iná mohutnosť, ktorej jedným z prejavov je svedomie. Túto mohutnosť nazývame duchovným princípom, alebo transcendentálnym JA. Zdá sa teda, že autonómny nervový systém podlieha priamo tomuto duchovnému princípu, ktorý je naším najvyšším tribunálom. Kedykoľvek si človek prestane všímať jeho príkazy a podľahne nutkaniu svojho nižšieho princípu, nižšieho “ja”, dopúšťa sa priestupku mravného zákona. Takýto priestupok nazval S. Freud úrazom duše. Preto teda vegetatívne nervstvo nepodlieha vplyvom našej vôle, nášmu rozumu, ale je nástrojom, alebo prostredníkom oného vyššieho duchovného princípu, ktorý v nás žije. Z toho vyplýva, že dokiaľ človek žije v súlade so svojím duchovným princípom, je činnosť jeho vegetatívneho nervstva harmonická. Zato každý rozpor medzi požiadavkami duchovného princípu (svedomím) a našim skutočným životom, spojený s priestupkami mravného života, býva podnetom k poruchám vegetatívneho nervstva. Tieto zmeny vyváženosti sa potom prejavujú rôznymi nepravidelnosťami fyziologických pochodov, ktorých ďalším následkom býva choroba.
Z uvedeného teda vyplýva, že na zdravotný stav človeka má veľmi dôležitý vplyv jeho mravné vedomie.
Mravné priestupky ovplyvňujú zdravie človeka prirodzene len vtedy, ak si ich je vedomý, alebo má aspoň schopnosť si uvedomiť, že to, čo robí sa prieči mravnému zákonu. Preto je ťažké predstaviť si človeka duchovne vysoko rozvinutého s citlivým svedomím, ako dokonale zdravého atléta, ktorý nikdy neochorie a nikdy ho nič nezabolí. Takýto človek si stále uvedomuje svoje nedokonalosti, ktorých sa však neprestáva dopúšťať. Tým vytvára v sebe určitý nepokoj, prejavujúci sa občasnými ľahšími, alebo ťažšími telesnými poruchami. Jeho citlivé psyché si utvára i citlivé telo. Naopak, človek, ktorého svedomie spí, ktorý sa nachádza tak povediac v stave “zvieraťa”, nebude toľko trpieť poruchami mravného života a bude mať pocit zdravia. Preto nájdeme telesne zdravých i medzi ľuďmi mravne narušenými. Tu je však treba zdôrazniť, že nie každý človek s citlivým svedomím musí automaticky chorľavieť a naopak, nie každý zločinec musí byť zdravý (na zdravie vplýva ešte celý rad ďalších okolností, ako sú genetické danosti, imunitný systém a pod.).. “Ale môžem Vás uistiť, že porušovanie mravného zákona nezostáva bez svojich prirodzených následkov ani u ľudí, ktorých svedomie spí a ktorí sa zdanlivo beztrestne dopúšťajú týchto priestupkov “, hovorí MUDr. Bezděk. Títo ľudia si pravdepodobne pripravujú svoj osud postupne tak, že v ich podvedomí sa pomaly ukladá materiál, ktorý sa neskôr prejaví neočakávane prudkými poruchami, napr. úrazom, infekciami, nádorovým ochorením, psychickými poruchami, drogami, alkoholizmom a pod. Poklesky mravne otupeného človeka nemusia sa viditeľne prejaviť na jeho zdraví, ale privádzajú ho časom do osudových katastrôf - pohlavne nezdržanlivého človeka stihne pohlavná choroba, rozpad manželstva, hrabivého človeka duševná rozorvanosť, nezriadený život rodičov spôsobí telesnú alebo duševnú degeneráciu detí.
MUDr. Bezděk vypracoval i celý rad merateľných a hodnotiacich ukazovateľov s koreláciami na jednotlivé diagnózy. Na týchto základoch pokračovali na západe vedci vo svojich výskumoch. Veľmi presvedčivo na súvislosti mravnej úrovne a očakávaných zdravotných oslabení ukázala veľkolepá štúdia Dr. Ronalda Grossarth-Maticeka v Heidelbergu v roku 1972. So svojími spolupracovníkmi uskutočnil prieskum u vyše 2 000 osôb. Na základe kritérií : pesimistický prístup k životu, beznádej; stála nespokojnosť, rozčuľovanie, hnev; strach, úzkosť; agresivita, pomstychtivosť; neláskavý prístup k svojmu okoliu, neschopnosť odpustiť, žiarlivosť, pokúsili sa stanoviť prognózy, ktoré osoby v priebehu nasledujúcich 10-tich rokov budú postihnuté nádorovými a srdcocievnými ochoreniami, na diabetes, astmu a iné z civilizačných ochorení, alebo prípadne na ich následky zomrú. Po desiatich rokoch zistili, že predpovede sa splnili na 70%, z toho u nádorových ochorení na 93%. Tento výskum potvrdil tvrdenie Prof. Hans-Jürgen Eysencka, jedného z najznámejších psychológov, že depresie a pocit nespokojnosti a beznádeje úzko súvisia s nádorovým ochorením a kardiovaskulárne ochorenia s rozčuľovaním, žiarlivosťou, podozrievavosťou, pomstychtivosťou.
Mnohí filozofi (Hoppe, Curtisová) došli k presvedčeniu, že autonómny nervový systém, najmä jeho dva plexy - “slnečný” a "nebeský”, možno pokladať za prostredníka medzi podvedomím a vedomím človeka. Medzi nimi vzniká reťaz - vzájomné prepojenie: vedomie osobné, ktorého nástrojom je mozog; podvedomie, ktorého nástrojom je autonómny nervový systém a konečne nadvedomie, ktoré je prejavom transcedentna, t.j. prejav božstva v nás.
Moderná veda dosiahla veľké poznanie a ovládanie voľnej nervovej činnosti, ale ovládanie autonómneho nervstva nám zostáva uzavreté, pretože celé jej úsilie je obrátené len na hmotné chápanie. Západ ale s prekvapením poznáva výsledky ovládania vegetatívneho nervstva jogovými dychovými technikami v pranajáme. Niektorí vyspelí jedinci tieto výkony (zvyšovanie a znižovanie telesnej teploty, zníženie frekvencie dýchania, ako i srdečnej frekvencii, prekonávanie fyzickej bolesti a pod.) predvádzajú teatrálne, ako napríklad v Indii fakíri. Takéto zneužívanie týchto schopností však vedie do slepej uličky a je nevyhnutné ich odlišovať od duchovných cvičení, vedených úprimnou snahou po dosiahnutí mravnej rovnováhy a duchovného rozvoja osobnosti človeka.
4/ ZÁKLADNÉ MYŠLIENKY, NA KTORÝCH JE ZALOŽENÁ SÚČASNÁ LIEČBA A ETIKOTERAPIA
V súčasnosti medzi civilizačnými ochoreniami prevládajú psychosomatické ochorenia, vyvolané vplyvom stresov. Pri ich liečbe je nutné poznať predovšetkým príčinu ochorenia a na základe toho sa môže táto príčina odstrániť (kauzálna liečba). Ako protiklad tejto kauzálnej liečby stojí symptomatická terapia, ktorá si všíma len chorobné príznaky, najviac obťažujúce pacienta. Žiaľ, u našich lekárov to bol dosť zaužívaný postup. Z horeuvedeného už vieme, že príčina hmotného i psychického ochorenia má jeden spoločný prapôvod, a ten je treba hľadať v duši chorého a odtiaľ nasadiť liečbu. Lekár by teda mal poznať nielen príznaky ochorenia, ale i vnútorný život pacienta, jeho postoje, problémy a pod. Toto bolo samozrejmé u tzv. domácich lekárov, ktorí sprevádzali životom jednu i dve generácie za sebou.
Teda lekár by mal vedieť vstúpiť do duše chorého a pomôcť mu rozobrať jeho vlastné vnútro. Väčšina ľudí svoje vnútro nepozná, ba dokonca sa mu vyhýba (čo poznajú i cvičitelia jogy), pretože sa bojí toho, čo by tam našli. Títo ľudia potrebujú niekoho, kto by im otvoril zámky ich vlastnej duše a priniesol trochu svetla a poriadku do chaotického zmätku. Väčšinou ide o vnútorné konflikty človeka (budúceho pacienta) samého so sebou, alebo s jeho blízkym okolím. Sú to často skutky, ktoré akosi mravne prekračujú silu osobnosti niesť ich dôsledky, a tie sa postupne materializujú do organických ťažkostí.
Týmto spôsobom sa dá odkryť prapríčina ochorení a potom úlohou terapie je túto príčinu postupne eliminovať, ako sú hnev, nenávisť, závisť, žiarlivosť, pôžitkárstvo, chamtivosť, neláska, smilstvo a pod. Tieto priestupky v podvedomí človeka trvalo mučia a neskôr zachvacujú a prenikajú do jeho vedomia. Človek už nie je sám sebou, ale je nimi priam ovládaný, stáva sa ich otrokom. Preto musia tieto závislosti byť odstránené tak, že človek nájde v sebe pokoru a priam ich vytrhne zo svojho srdca (čo často aj “bolí“, človek s tým dlhšie zápasí), odpustí sebe a druhým a tým svoje vnútro úplne očistí. Tu zohráva nesmierne dôležitú úlohu duchovná očista u veriacich pri spovedi, keď v príprave si človek urobí akúsi inventarizáciu priestupkov mravných zásad a kňaz, ktorý sa stáva postupne i psychológom vie vniesť upokojenie a svetlo. Tým si vypestuje zvýšené vnímanie a citlivosť na dodržiavanie mravných zásad. Jeho duša sa tak stane opäť tichou, čistou a schopnou prijímať radu a posilu od toho najvyššieho duchovného princípu, Boha.
MUDr. Grossman tvrdí, že liečba srdcových ochorení musí rozhodne stáť na poznaní a liečbe duše pacienta. Dnes každý praktický lekár vie, že psychické upokojenie (jogová relaxácia, pranajamické techniky, najmä udždžaji, meditácia), poriadok v životospráve a pokoj duše je najlepšou terapiou srdcových ochorení. MUDr. Furtmuller a MUDr. Wexberg rozširujú etické požiadavky na všetky chorobné stavy a odporúčajú, aby sa človek nesnažil byť sudcom iných. Namiesto posudzovania bude pre nás prínosom, ak sa zmierime so svetom a s ľuďmi, pretože tým sa spoľahlivo vyhneme všetkým možným konfliktom, ktoré bývajú tak často príčinou úrazov duše. K tomu slúži veľmi spoľahlivý prostriedok: brať ľudí takých akí sú a nie, ako by sme ich chceli mať my. Nadovšetko je nutný kladný vzťah človeka k okolitému svetu, prejavujúci sa predovšetkým stálou pohotovosťou pomôcť iným a vypestovať v sebe trvalé priateľské vzťahy k ľuďom a k práci.
Liečba cez duchovnú podstatu však neznamená, že liečivá materiálnej podstaty používané v súčasnosti v modernej medicíne by sa nemali používať. I keď hľadáme skutočnú príčinu ochorenia v hĺbke duše človeka, musíme si uvedomiť, že narušovaním duchovného princípu sa oslabuje imunitný systém človeka už niekoľko rokov pred tým, ako sa ukázali prvé telesné poruchy. Je aj možné, že tieto duševné príčiny boli už odstránené, ale poruchy v tele pokročili do štádia, v ktorom sa len veľmi pomaly budú naprávať. Tu je samozrejme nutné využiť dostupnú alopatickú liečbu (chemické liečivá), chirurgické zákroky a iné terapeutické postupy modernej medicíny. V priebehu liečby by mal však chorý vedieť svoje vlastné duševné sily sústrediť na uzdravenie, k čomu tiež joga učí v technikách relaxácie, pranajámy a koncentrácie (dhárana).
Súčasná moderná medicína kladie stále väčší dôraz na preventívnu medicínu. Znamená to snažiť sa zabrániť vzniku ochorení, posiľňovanie imunitného systému, t.j. vnútorných obranných mechanizmov človeka, ako aj celkovú zmenu životného štýlu. Rozhodne do tejto preventívnej medicíny musí byť zapojený nielen zdravotnícky personál, ale najmä potenciálny pacienti, teda každý človek. Joga, ktorú právom môžeme nazvať ako cesta ku zdraviu, nám poskytuje v oblasti prevencie nesmierny dar poznatkov.
Moderná psychológia a tu spomínaná etikoterapia nám prostredníctvom vedeckého poznávania potvrdzujú tisícročiami odpozorované, empiricky získané skúsenosti. Verím, že sme pochopili, prečo cvičenie jogy musí byť spojené so zameraním sa na zdokonaľovanie aj svojej morálnej, duchovnej podstaty. Veda postupne objavuje a exaktne potvrdzuje poznania jogy v technikách od - tak zdôrazňovanej - psychohygieny, cez pohybové a dychové aktivity, cvičenia na zvýšenie koncentračných schopností mysle, až po hĺbkovú relaxáciu tela a duše v meditáciach.
Ako vidno, joga obsahuje celistvý - holistický prístup k človeku, čo je aj prvoradou úlohou pre modernú medicínu. Chce to na pozitíva tejto cesty upozorniť aj odbornú lekársku verejnosť. No ponúka sa najmä tým, ktorí si uvedomujú hodnotu zdravia ako daru Stvoriteľa a pre jeho udržanie ako i rozvoj svojej osobnosti sú ochotní niečo aj urobiť.
Jozef Blesák
Späť na Články