Prejsť na obsah stránky
Jogová spoločnosť
Jogová spoločnosť
Vyhľadávanie ...
  • Úvod
  • Jogová spoločnosť
  • Učitelia
  • Kurzy
  • Oznamy
  • Články
  • Otázky a odpovede
  • Register ŠO
  • Kontakty
Prejsť na navigáciu

Kapitolky o pranajáme


Historické pozadie

Pokiaľ sme sa pri začiatočníckych cvičeniach jogy naučili správne dýchať celými pľúcami, čiže okúsili sme plný jogový dych, mali sme zážitok harmónie a upokojenia mysle. Dotkli sme sa letmo toho, čo je pránájáma. Hoci sa pránájáma považuje za najmocnejší nástroj jogy, málo sa používa v praxi. Prečo tomu tak je? Pokúsim sa to objasniť v týchto kapitolkách a naznačiť, ako na to.

Cvičenia pránájámy sa po dlhé stáročia pestovali v odľahlých ášramoch, kde sa im venovali s plným zaujatím učitelia a ich žiaci. Tieto cvičenia boli dlho neznáme v širokej verejnosti. Učitelia ich odovzdávali len vybraným žiakom. Situácia sa začala meniť až približne v polovici minulého storočia. Pránájáma, dovtedy takmer neznáma oblasť jogy sa stala predmetom skúmania vedcov a lekárov, pretože sa zistilo, že má priaznivé účinky na telesné zdravie i psychiku.

Pojem pránájáma bol známy už pred našim letopočtom, ale bez bližšieho vysvetlenia. Napríklad v Pataňdžaliho uznávanom diele Jogasútra je pránájáma zaradená ako štvrtý stupeň výcviku. Tiež starobylé dielo Bhagavadgíta obsahuje zmienky o pránájáme. Ale nikde nie sú uvedené podrobnosti ako sa to má cvičiť. Až okolo 15. storočia sa objavujú prvé podrobnejšie texty, kde dávne obdobie učenia védických rišiov je opísané v upanišádach, smritách, púranách a v pojednaní Jogavašista.


Čo je pránájáma

Pránájáma je ovládanie dychu. Pri samovoľnom dýchaní sa jeho hĺbka a rýchlosť mení automaticky podľa okolností. Ináč dýchame pri telesnej námahe, ináč v stave vzrušenia, ináč v spánku, ináč v chorobe, ináč vo veľkých výškach ap. Ak do procesu dýchania zasiahneme vedome, úmyselne prehĺbime nádychy a výdychy, zadržiavame dych a spojíme to s istými telesnými úkonmi (ásana, bandhy, mudry), ide o pránájámu.

Pri samovoľnom, bežnom dýchaní sa nádych označuje slovom švása, v pránájáme sa používa výraz púraka. Nekontrolovaný výdych sa označuje slovom prašvása, v pránájáme je to réčaka. Vedomé zadržanie dychu sa označuje výrazom kumbhaka. Rozdielne pomenovanie fáz dychu pri bežnom dýchaní a v pránájáme naznačuje, že ide o kvalitatívne rozdielne veci.

V starých spisoch sa často pránájáma stotožňovala s kumbhakou, oba výrazy sa používali ako synonymá, slová označujúce to isté. To znamená, že kumbhaka je najdôležitejšou zložkou pránájámy. Mnohí učitelia tvrdia, že bez kumbhaky sa nedá hovoriť o pránájáme.


Ako pôsobí pránájáma

Dych sa v sanskrite označuje slovom prána. Tak sa označuje aj životná energia. Prána znamená aj duch. Dych a život patria k sebe. Život v tele začína prvým nádychom. Koniec sa označuje výrazom „vydýchol naposledy“. To bolo predmetom záujmu dávnych Árijcov, ktorí verili v opätovné znovuzrodenia v tele, kým sa duch nevyvinie do stavu mokša, mukti, čiže do dokonalosti, takže sa už nemusel vracať do hmotného sveta a podrobiť sa ďalším etapám vývoja. Viera v reinkarnáciu je opísaná v Bhagavadgíte (II. 22, II. 27):

„Tak ako človek odhadzuje obnosené šaty a berie si nové, podobne i Duch opúšťa vyčerpané telá a vstupuje do nových.“

„Lebo všetko, čo sa narodilo, musí raz zomrieť, a to čo zomrelo, určite sa znova narodí. Tak načo sa trápiť nad tým, čo sa nevyhnutne musí stať?“

Z presvedčenia, že dych a život v tele tvoria jednotu vznikla snaha pôsobením na dych chrániť život. Na to nadväzuje názor, že pri narodení dostávame do vienka určitý počet dychov a dĺžka života závisí na tom, ako rýchlo si túto zásobu vyčerpáme. Táto myšlienka je zachytená v starých spisoch, napríklad v Górakšapadhati (I. 93):

„V záujme zachovania života dokonca Brahma, Stvoriteľ, pestuje pránájámu, podobne aj mnohí mudrci a jogíni. Preto žiak jogy musí mať vždy svoj dych pod kontrolou.“

Aj Hathajogapradípika (II. 39) uvádza: „Všetci bohovia, včítane najvyššieho Pána sa venujú pránájáme, pretože chcú zachovať život. My, smrteľníci, by sme mali tiež ovládať svoj dych.“

Veľmi pravdepodobne pôvod pránájámy vznikol zo snahy dosiahnuť večný život, a to nielen v tele. Neskoršie sa ukázalo, že pránájáma poskytuje človeku aj iné, menej vznešené, ale hodnotné výhody.

V bežnom živote sa medzi výrazmi dýchanie a respirácia nerobia žiadne rozdiely, používajú sa ako synonymá. Pri pránájáme sa to rozlišuje. Dýchanie je prívod kyslíka zo vzduchu a vylučovanie oxidu uhličitého a vodných pár z tela. Respirácia je širší pojem, je to dodávanie kyslíka do celého tela, do buniek a tkanív. Dýchanie a respiráciu majú ľudia a zvieratá. Respiráciu majú len rastliny a mikroorganizmy, pretože nemajú ústroje dýchania. Dieťa v maternici má len respiráciu, dýchanie mu pribudne až po narodení. Samotná respirácia má dve zložky: vonkajšiu a vnútornú. Vonkajšia respirácia je odovzdávanie kyslíka z pľúc do krvi. Vnútorná respirácia je odovzdávanie kyslíka z krvi do buniek a tkanív. Zvládnutie plného jogového dychu je prvý, nevyhnutný krok k pránájáme, ktorej dôležitou úlohou je pôsobiť na respiráciu. Ale to nie je všetko.

Joga sa opiera o mimoriadne závažný poznatok, že dych (prána) a myseľ (čitta) sú vo veľmi tesnom spojení, hoci inak sa nám javia ako dve samostatné zložky človeka. Ovládnutie mysle je základnou podmienkou spokojného a šťastného života nielen pre jednotlivca, ale pôsobí to dobre aj na jeho okolie. Ani materiálnym blahobytom, ani nasycovaním telesných zmyslov sa nedá dosiahnuť stav vnútorného mieru, ak je myseľ nepokojná. Nanajvýš môže ísť len o chvíľkové záblesky šťastia. Dávni majstri jogy zistili, že utíšiť myseľ priamo je nesmierne náročná vec. Zistili tiež, že dobré rady typu: usmievaj sa, ži šťastne, miluj blížnych, mysli pozitívne ap. sú síce krásne, nasledovania hodné, ale nepokojná myseľ si robí aj tak čo chce. A keďže medzi mysľou a dychom je úzke spojenie, možno na myseľ pôsobiť z inej strany, pomocou pránájámy. Napríklad spis Jogavašista (V. 78. 46) uvádza:

„Keď sa pomocou pránájámy ovládnu záchvevy dychu, ovládnu sa aj záchvevy mysle. To je stav nirvány.“

  Tiež Hathajogapradípika (IV. 23) tvrdí:

  „Keď je myseľ úplne tichá, dych je stíšený tiež, a naopak.“

  Aj spis Annapúrnopanišáda (II. 44, II. 89) zdôrazňuje jednotu dychu a mysle:

  „Jogín ovláda svoj dych, aby dosiahol mier mysle (čittašánti).“

  „Záchvevy dychu (pavana) sú podobné ako záchvevy mysle (čitta). Preto je potrebné pozorne ovládnuť záchvevy dychu.“


Mätúce názory na pránájámu

  Ciele, ktoré vytyčujú staré spisy sú vysoké a týkajú sa hlavne duchovnej oblasti. Nehovoria o iných účinkoch pránájámy. Každý človek potrebuje mier mysle, každý môže nájsť úžitok v pránájáme, aj keď nesleduje cieľ dosiahnuť nirvánu. Týka sa to predovšetkým oblasti zdravia, hoci treba dodať, že nie každá zdravotná porucha sa dá liečiť pránájámou. Najlepšie výsledky sa dosahujú ak sa pránájáma cvičí spolu s ostatnými zložkami jogy.

Vyskytujú sa pokyny na prísne dodržiavanie pravidiel životosprávy pri cvičení pránájámy, ktoré mätú bežného človeka. Treba zohľadniť, že len málokto si kladie také vysoké ciele, ako je vzostup kundalíni, dosiahnutie samádhi a mukti. V tom prípade možno trochu upustiť od striktného dodržiavania pravidiel životosprávy ako je sattvická výživa, pohlavná zdržanlivosť, úplné zvládnutie prvých troch stupňov Pataňdžaliho jogy (jama, nijama, ásany) a pevný režim výcviku. Tiež sa vyskytuje názor, že pránájáma môže byť nebezpečná. Môže byť, ak sa nedodržia osvedčené rady: primeranosť k veku, k zdravotnému stavu ap.

Hathajogapradípika (II. 16) hovorí o správnom cvičení (jukta) a nesprávnom (ajukta). Zdôrazňuje, že prvé môže liečiť mnoho chorôb, druhé môže ublížiť. Isté je, že spomenuté prvé stupne jogy sú súčasťou celku, že ich nemožno úplne obísť. Napríklad duševný nepokoj pri hrubom porušovaní zásad jamy a nijamy, nezvládnutie vhodnej telesnej polohy, to sú veľké prekážky pri cvičení. Taktiež sa vyskytuje chybný názor, že pránájámu možno robiť len pod vedením gurua a až po obdržaní mantry od neho. Mantra a pránájáma navzájom môžu užitočne spolupôsobiť, ale sú to dve samostatné zložky jogy a dajú s používať osobitne.

  Pokiaľ ide o získanie nadprirodzených schopností cestou pránájámy (odolávanie mrazu a horúčave, levitácia, schopnosť žiť bez potravy, ap.), obvykle o tom hovoria ľudia, ktorí si čosi prečítali, alebo ľudia, ktorí ponúkajú zázraky jogy za účelom zárobku a popularity. Ak sa na svete vyskytlo niekoľko jednotlivcov, ktorí sa dopracovali k mimoriadnym schopnostiam, nikdy sa s tým nepredvádzali. Starý spis Hathajogapradípika (II. 57) síce hovorí, že pomocou pránájámy možno prekonať hlad, smäd, dokonca stráviť aj jed, ale to nie je pre bežného človeka, nie je to motív na cvičenie pránájámy.


Podmienky na cvičenie

  Polovičatosť nemá šancu. Pránájáma vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a pravidelnosť viac, než čokoľvek iné. Ideálne by bolo, keby s tým začal človek v stave plného zdravia a duševnej pohody. Pri akútnej chorobe treba začať až po jej odznení. Pri chronickej chorobe cvičenie vyžaduje zvýšenú trpezlivosť a umiernenosť. Najlepšie je cvičiť ráno s prázdnym žalúdkom, prípadne po osviežujúcej sprche. Nemá sa cvičiť po telesnej námahe, pri únave a ospalosti. Pokiaľ ide o vek, radšej neskoro, než nikdy. Podmienka na tiché, nerušené prostredie sa vždy nedá splniť, ale aj tak treba dodržať pravidelnosť. V krajnom prípade nenápadne si zadýchať aj na sedadle vo vlaku.

Spoločné cvičenia v skupinách sú podnetné, ale potreba denného cvičenia sa tým nedá splniť, čiže treba to zvládnuť individuálne. Bežne stačí cvičiť 20 minút denne, ale pri nedostatku času aj 10 minút je lepšie, než nič. Vhodné je pránájámu zaradiť po telesných cvičeniach a krátkej relaxácii na upokojenie dýchania. Pokiaľ ide o pravidelnosť, ak sa zavše z nevyhnutných dôvodov vyskytne potreba cvičenie na jeden až dva dni vynechať, nič sa nedeje. Ale aj tak by bolo lepšie aspoň krátko si zacvičiť, než to úplne vynechať.

  Strava má byť sattvická, teda mliečno – rastlinná, čo je odskúšané odporúčanie. Ale ani od stravy nemožno očakávať zázraky. Potom by stačilo podávať zločincom sattvickú stravu a boli by z nich výborní ľudia. Jogíni pri sattvickej strave sledovali najmä jej etické hľadisko, neubližovať zvieratám, nezabíjať ich kvôli jedlu.

  Hathajogapradípika (I. 63) o strave hovorí:

  „Výživa má obsahovať všetky zložky potrebné na udržanie zdrvia, má byť chutná, s dostatkom mlieka a mliečnych výrobkov. Má byť príjemná a účelná.“

  Takáto strava je vyvážená (mitahara). Staré texty ju nazývajú jogija, čo znamená užitočnosť a prispôsobenie potrebám organizmu. Možné sú rôzne obmeny v zložení stravy. Dôležitá je pravidelnosť, dostatok ovocia, zeleniny a prívod kvapalín, občasný pôst a očistné postupy.

  Cvičenie pránájámy vyžaduje dýchať nosom. Na dobrú priechodnosť nosových dutín sa používajú tzv. šuddhi krije – džala néti (premývanie vodou) a sútra néti (trecia masáž). Sútra néti je účinnejší postup než džala néti. Uvoľnenie nosových prieduchov sa podľa spisu Svarašastra dá dosiahnuť viacerými prostriedkami. Napríklad na uvoľnenie ľavej dierky poležať si na pravom boku, alebo vtlačiť do pravého podpazušia barličku (jogadanda), prípadne tvrdú loptičku. V stoji pomáha preniesť váhu tela na ľavú nohu.

                                                                         Telesná poloha

  Cvičenie pránájámy má prebiehať v pohodlnom a vyváženom sede, bez akejkoľvek svalovej aktivity, s maximálnym vylúčením rušivých vplyvov z tela. Tak opísal požiadavku na ásanu Pataňdžali, avšak nepovedal nič bližšieho o akú polohu ide. Avšak vo vykopávkach z obdobia pred 5000 rokmi sa našla soška tzv. Protošivu sediaceho v jogovom sede padmásana. Je to vynikajúca poloha na cvičenie pránájámy a na meditáciu. Tak to potvrdili aj texty pochádzajúce z neskoršieho obdobia.

Sed pri pránájáme má udržať vystretú chrbticu a umožniť len správne pohyby spojené s dýchaním. Sedy vystierajú chrbticu a spevňujú podbrušie, čo napomáha správne dýchanie. Tak vzniká stav hlbšej relaxácie tela aj mysle, čo je potrebné pre pránájámu aj meditáciu. V pokročilých cvičeniach sedy podnecujú prebudenie a stúpanie hadej sily (kundalíni šakti).


 

Sukhásana - príjemný sed, je najmenej náročný. Obvykle treba začať s ním, čím sa telo pripraví na sedy vyžadujúce väčšiu pružnosť. Jedna noha je zasunutá chodidlom hlboko pod stehno druhej nohy. Podobne je ohnutá druhá noha. Stehná sú opreté o podložené chodidlá, takže kolená smerujú šikmo nahor. Chrbtica je vystretá, ruky sú položené buď v lone, alebo na kolenách. Dlhšie sedenie si možno uľahčiť použitím mäkšej podložky (viackrát poskladaná deka, molitanová rohož) a prípadne sa v začiatkoch oprieť o rovnú zvislú plochu. Ďalšie uľahčenie dočasne poskytne sed na malom vankúšiku.



Vadžrásana. Vadžra znamená v sanskrite blesk aj diamant. Ghernda Samhita (II. 12) uvádza, že v tomto sede sú nohy v tvare blesku. Sedieť treba na mäkšej podložke, medzi pätami, päty od seba, palce na nohách sú pri sebe, pokiaľ možno aj kolená. Holene a priehlavky ležia na podložke, chrbát je vystretý. Podrobne je tento sed opísaný v Spravodaji č. 2/2001.



Svastikásana. Svasti znamená dobré zdravie, aj súhlas. Svastika je symbol šťastia. Tiež znamená symbol kríža pri skrížení rúk. Nohy sú skrížené povyše členkov a ohnuté tak, že prsty jednej nohy sú skryté medzi lýtkom a stehnom druhej nohy. Svastikásanu odporúčajú staré texty.




Siddhásana. Táto poloha sa na prvý pohľad veľmi podobá na svastikásanu, ale je náročnejšia. Siddhi znamená dosiahnuť mimoriadne schopnosti. Siddha je človek, ktorý to buď už dosiahol, alebo sa k tomu blíži. Táto poloha patrí popri padmásane medzi najdôležitejšie. Od svstikásany sa líši len tým, že jedna päta je pod hrádzou (perineum) a druhá je presne nad ňou. Špičky nôh sú skryté medzi stehnami a lýtkami.

 

Padmásasna. Padma znamená lotos. Iný názov pre lotos je kamala, preto sa táto poloha nazýva aj kamalásana. Jedna noha je položená priehlavkom na stehno druhej nohy, čo najbližšie k bruchu. Podobne druhá noha. Ruky sú položené na kolenách alebo sú spustené v lone.


Priebeh pránájámy

  Základom je správna telesná poloha, hlboké, ale nenásilné dýchanie a rovnomerné prúdenie vzduchu. Ďalej je to presný rytmus dýchania. Nádych je aktívny, výdych pasívny, samovoľný. Používa sa výraz jukta pránájáma, čo znamená cvičenie bez úsilia, bez nasledovnej únavy, vyčerpanosti. Po cvičení má človek pociťovať vnútorný mier, pokoj a schopnosť ešte v cvičení pohodlne pokračovať. Ajukta znamená pravý opak, lapanie po dychu, porušovanie rytmu, nechuť ap. Správne cvičenie vyžaduje mimoriadnu trpezlivosť a vytrvalosť.

Dr. K. S. Joshi, vedúci katedry jogy na univerzite v Sogare opisuje v knihe Yogic Pranayama, Breathing for long life ε good health tento postup:

  1. Zaujmi správny sed, zavri oči a len pozoruj dych. Po chvíli začni dýchať plným jogovým dychom veľmi pomaly a bez úsilia. Jeden nádych (N) a výdych (V) tvorí jedno kolo. Cvič 10 kôl počas 8 až 10 dní. Počet kôl tvorí jedno sedenie. Pri každom sedení sleduj, aby všetky trvali rovnako dlho, od prvého do posledného. Sedenie môže trvať 2 až 5 minút, na dĺžke nezáleží, len všetky sedenia musia byť rovnako dlhé. Niekto to dosiahne za tri dni, niekomu to trvá dlhšie. Tým je splnený prvý stupeň, v ktorom ide o nácvik rovnomerného dýchania.

  2. Zvýš počet kôl na 20 a cvič 7 až 10 dní. Sedy opäť trvajú rovnako dlho. Dýchaj striedavo pravou a ľavou nosovou dierkou. Prvý nádych začni ľavou dierkou, pravá je uzavretá palcom, potom prstenníkom uzavri ľavú dierku vydychuj pravou. Hneď nasleduje nádych pravou a výdych ľavou. Vždy nadychuj tou dierkou, ktorou šiel výdych. Dýchaj cez mierne stiahnutú hlasivkovú štrbinu a sleduj zvuk podobný hm, aby mal stále rovnomernú výšku a silu. Ku koncu nádychu vždy stiahni podbrušie a panvové dno. V tejto fáze sa dych nezadržiava.

  3. Cvič opäť 20 kôl ako v stupni 2., avšak výdych je dvakrát tak dlhý ako nádych. Nádych má trvať 5 sekúnd, výdych desať. Dychový vzorec je N:V = 1:2. Cvičenie môže trvať až 14 dní. Tým končí príprava, až teraz môžeš začať s pránájámou.

  4. Ak počas 14 dní dýchanie N:V = 5:10 bolo bez problémov, zvýš dychový vzorec na 7:14 (počítané v sekundách). Začni tak, že 18 kôl prebehne 5:10 a len v posledných dvoch rytmus zmeň na 7:14. Postupom času uberaj z kratších kôl a pridávaj dlhšie. Po dvadsiatich dňoch sú už všetky kolá 7:14. Istý čas pri tom zotrvaj a potom podobným spôsobom postupne zvyšuj dychové vzorce v poradí 8:16, 9:18, až 10:20. Cvič 20 kôl, takže jedno sedenie ti zaberie 10 minút. Ak sa objavia nejaké ťažkosti, ihneď dychový vzorec zníž.

    Posledný stupeň je dostatočný na každodenné cvičenie a na udržovanie dobrého zdravia. Toto dýchanie má liečivé účinky a bežne úplne stačí aj bez zaraďovania zádrží dychu. Niektorí ľudia dosiahnu túto úroveň za 6 mesiacov tréningu, niekto za 1 až 2 mesiace a niekto hneď na začiatku pohodlne zvládne rytmus 10:20. V tomto smere sú obrovské individuálne rozdiely. Kto zvládne uvedený rytmus, mal by v ňom vytrvalo pokračovať. Ak sa rozhodne k náročnejšej pránájáme, v ktorej je už aj zadržiavanie dychu (kumbhaka), má dobrý základ.

    Postup podľa Dr. Joshiho ukazuje, aká náročná je príprava na pránájámu. Je to v súlade s pokynmi v starých textoch. Možno opatrnosť dávnych učiteľov bola dôvodom, prečo sa pránájáma nezverejňovala, aby nedošlo k poškodeniu zdravia. Uvedený postup tiež ukazuje, aké problematické je cvičiť pránájámu hromadne so skupinou ľudí, ktorí majú rozličnú výkonnosť a ktorí nie sú ochotní podstúpiť každodenný výcvikový program. Keby na to aj pristali, ich vývoj bude veľmi rozdielny. Niekomu postačí mesiac prípravy, niekto bude potrebovať pol roka.

    Ak sa hneď pustíš do cvičenia podľa uvedeného postupu, budeš môcť uplatniť ďalšie pokyny k pránájáme, ktoré budú v nasledujúcom čísle Spravodaja. Ak si to len prečítaš, môžeš o pránájáme akurát tak len „múdro diskutovať“.

    V úvodnej časti je podrobne opísané ako sa treba zodpovedne pripraviť na bezpečné cvičenie pravej pránájámy. Preto pravej, lebo názvom pránájáma sa niekedy označuje prostý nácvik správneho dýchania, avšak bez vnímania hlbších súvislostí. Príprava môže zabrať až pol roka, pri každodennom poctivom tréningu. Samozrejme, závisí to na zdravotnom stave dýchacieho a srdcovo – cievneho systému každého jednotlivca. Preto treba rešpektovať pokyny o príprave, aby nedošlo k poškodeniu zdravia. Ide o štvrtý stupeň aštangajogy, čiže cvičenie v sede. Samozrejmým predpokladom je tiež správne a pohodlné zvládnutie jogového sedu a plného jogového dychu.

    sprievodné techniky

    Sú to prostriedky, ktoré usmerňujú tok prány počas narábania s dychom. Pri pokročilých cvičeniach spôsobujú náraz prány na spiacu kundalíni šakti, aby sa prebudila. Už vieme, že pri pránájáme sa narába s energiou, pránou, ktorej tok treba ovládať. Tak ako oheň je dobrý pomocník, ale zlý pán, tak aj nekontrolované rozdúchanie pránickej energie môže byť zlým pánom, poškodiť cvičiaceho. Sprievodné techniky si nacvič samostatne vopred, aby ich uplatnenie neodvádzalo príliš tvoju pozornosť počas vlastného cvičenia.

    Dživha bandha (uzáver jazykom)

    Slovo bandha znamená uzavrieť, zadržať, zviazať. Výraz dživha znamená jazyk. Ide o stočenie jazyka smerom do hrdla a pritlačenie jeho špičky k podnebiu. Má to vplyv na príslušné nervové zakončenia a súvisiace tkanivá. Spôsobuje to aj mierne stiahnutie hlasivkovej štrbiny, čo je dobrá pomôcka pre ľudí, ktorí majú problém dýchať spôsobom udždžájí. Táto bandha sa používa dosť zriedkavo. Hathajogapradípika (III. 22) ju uvádza ako možnosť náhrady za džalandhára bandhu.

    Džalandhára bandha (krčný uzáver)

    Sklon hlavu a pritlač bradu smerom do jamky medzi kľúčovými kosťami. Krčná chrbtica a šija sa tým natiahne. Táto bandha má sprevádzať každú kumbhaku, pomáha lepšie zvládnuť zadržiavanie dychu. Pri púrake a réčake (nádych a výdych) sa nepoužíva. Džala znamená sieť. V tomto prípade ide o sieť dráh a kanálov, ktoré prechádzajú krčnou oblasťou.

    Uddijána bandha (brušný uzáver)

    Robí sa s prázdnymi pľúcami po výdychu. Zadrž dych a rozšír hrudník do nádychovej polohy. Vznikne podtlak v pľúcach, čím sa zdvihne bránica nahor a brušná stena sa prepadne dovnútra. Musí byť uvoľnená! O uvoľnenosti brušnej steny sa presvedči tak, že ju uchopíš a pohneš ňou rukou. Prehnutá stena pripomína dno rybníka. Rybník sa v sanskrite nazýva tadága, preto sa tento cvik vyskytuje aj pod názvom tadági mudrá. Môže sa cvičiť aj samostatne, mimo pránájámy. Poskytuje výdatnú masáž vnútorným orgánom, odstraňuje zápchu a zlepšuje obeh krvi.

    Staré texty hovoria, že „uddijána bandha je lev, ktorý premáha slona smrti.“

    Uddijána mudrá (sťah podbrušia)

    Ak sa robí pri zádrži po nádychu, priehyb brušnej steny je menší ako pri uddijána bandhe, avšak sú silnejšie tlaky v brušnej dutine a v hrudníku. Dosahuje sa stiahnutím oblasti podbrušia dovnútra ku koncu nádychu. Jemné stiahnutie oblasti podbrušia sa môže udržiavať počas všetkých fáz dychu, čím sa pránická aktivita presúva viac do zadnej strany tela, do oblasti chrbtice. Pomáha to skvalitniť dýchanie.

    Múla bandha (spodný uzáver)

    Výraz múla znamená koreň. Je to vedomé stiahnutie oblasti panvového dna (hrádza) dovnútra. Používa sa na konci púraky, réčaky a pri kumbhake. Zvyšuje účinnosť pránájámy. Múla bandha je určená pre pokročilejších jogistov, ktorí venujú pránájáme aspoň pol hodiny denne. Začiatočníci obvykle nevedia samostatne ovládnuť len svaly v oblasti hrádze, čo je celkom prirodzené, pretože je to nezvyklé. Väčšinou stiahnu aj oblasť podbrušia a konečníka. Preto je vhodné najprv samostatne nacvičovať sťah podbrušia (uddijána mudrá) a sťah konečníka (ašvini mudrá). Tým sa dá nacvičiť rozlišovacia schopnosť medzi jednotlivými svalovými skupinami.

    Po nádychu zadrž dych a stiahni svaly v oblasti od podbrušia až ku konečníku smerom dovnútra brušnej dutiny. Mierne uvoľni oblasť podbrušia a konečníka a ponechajte stiahnutú len oblasť medzi nimi, t. j. hrádzu. S výdychom sťah uvoľni. Postup opakuj so snahou samostatne vyčleniť sťah v oblasti hrádze. Skúšaj to aj kedykoľvek cez deň pri postávaní alebo sedení. Sťahy môžeš zo začiatku striedať s ich uvoľňovaním, neskôr ich udržuj aj chvíľku dlhšie.

    Kapálabhátí (žiariaca lebka)

    Kapála je lebka, bhátí znamená žiariť. Celý názov možno preložiť ako „žiariaca lebka“. Pôsobenie cviku v hlave ešte nebolo vedecky úplne preskúmané. Isté je, že ním dochádza k prečisteniu celého tela, pretože znižuje obsah oxidu uhličitého v krvi, znižuje kyslosť v prospech zásaditosti.

    Kapálabhátí spočíva v prudkom sťahovaní brušnej steny dovnútra, v oblasti pod pupkom, čím sa vytvorí stlačenie útrob v brušnej dutine a tým náraz na bránicu. Výsledkom je vyrazenie dychu len účinkom prudkého vtiahnutia brucha. Nádych prebieha samovoľne, len uvoľnením brušnej steny. Všetko má prebiehať len manipuláciou s brušnou stenou, bez vôľového pôsobenia na dýchacie svaly. Tiež je potrebné, aby sa nenadhadzovali plecia. Zvuk, ktorý to sprevádza sa nemá podobať smrkaniu. Má sa ozývať vo vnútri nosohltanu. To znamená, nesťahovať hrdlo, vzniknutý tón má byť nízky.

    Brušnú stenu treba vťahovať len pri výdychu, nikdy nie počas nádychu! Cvičenie musí byť nenásilné, v pravidelnom rytme. Pri porušení rytmu, treba prestať a trochu si oddýchnuť. Zo začiatku sa cvičí pomalšie, s plným uvedomením, neskoršie sa zrýchli asi na dva výdychy za minútu.

    Zacvič si tri kolá výdychov, medzi ktoré zaraď pol minútovú prestávku na oddych. Počet výdychov v kole zvyšuj postupne, až dosiahneš 120 výdychov, približne za jednu minútu. Dopracovať sa k tomuto počtu, aby to všetko prebiehalo rytmicky a takmer bez úsilia, ti môže zabrať aj dva mesiace tréningu. Ak budeš cvičiť niektorý druh pránájámy so zaradením kumbhaky, potom sa odporúča medzi jednotlivými kolami spraviť aspoň 60 výdychov typu kapálabhátí.

    Kumbhaka

    Sanskritský výraz kumbha znamená hrniec, džbán, čiže nádobu s nehybným obsahom. Kumbhaka je zastavenie dýchacieho procesu v hociktorej jeho fáze. Ak ide o úmyselné zadržanie dychu po nádychu, nazýva sa to antara kumbhaka, po výdychu je to báhja kumbhaka a samovoľné zastavenie dychu kedykoľvek sa nazýva kévala kumbhaka. Budeme sa v rámci výcviku zaoberať len úmyselným zadržiavaním dychu, pretože kévala kumbhaka už len nastáva, vzniká sama, je to následok istého duševného stavu. Kévala kumbhaka je sprievodným znakom sahadža samádhi (prirodzené, niečím sprevádzané splynutie). Kévala kumbhaka sa nenacvičuje, nemeria sa jej trvanie. Preto sa ani neuvádza ako druh pránájámy.

    Pri výcviku je kumbhaka pravidelné opakované zadržiavanie dychu, pohodlne a nenásilne. S kumbhakou sa má začať, až keď sú nervové a dýchacie centrá, ktoré ovládajú dych, náležito na to pripravené. Inými slovami, niekoľko týždňov dvadsať kôl bezproblémového dýchania podľa vzorca N:V = 10:20. Ak je to splnené, zo začiatku si pridaj pri cvičení nádí šódhana pránájámy (striedavé dýchanie cez pravú a ľavú nosovú dierku) až v posledných dvoch kolách zádrž po nádychu (Zn) v trvaní desať sekúnd. K tomu pridaj len počas Zn džalandhára bandhu (krčný uzáver) a múla bandhu (spodný uzáver). Postupne si pridávaj kolá so Zn, avšak nesmie sa objaviť prudký výdych, alebo lapanie po dychu, zmena rytmu. Ak to nastane, hneď obnov normálne dýchanie a po chvíli pokračuj v cvičení. Hlavná zásada: Zn má prebiehať pohodlne, nenásilne, neprekračuj hranice svojich možností. Nakoniec jedno sedenie ti bude trvať približne 15 minút, čiže jedno kolo podľa vzorca N:Zn:V = 10:10:20 ti zaberie okolo 40 sekúnd.

    Asi po mesiaci tohto cvičenia zvýš Zn na 15 sekúnd a opäť len v posledných kolách. N a V ako predošle, teda 10 sekúnd. Postupne si pridávaj kolá so Zn 15 sekúnd. Týmto postupom sa časom prepracuj k Zn v trvaní 20, 25 až 30 sekúnd. Posledná hodnota je už len pre veľmi vytrvalých. Ďalšie zvyšovanie Zn až na 40 sekúnd je len pre tých, ktorí chcú prebudiť kundalíni šakti (hadiu silu ) a dostať sa cez pránájámu do stavu samádhi (splynutie, kontemplácia).

    Ak sa pri uvedenom výcviku objavia akékoľvek ťažkosti, okamžite treba znížiť nasadený dychový vzorec, skrátiť Zn a približne po dvoch týždňoch sa vrátiť k náročnejšiemu. Zádrž po nádychu (antara kumbaka) sa vyskytuje takmer vo všetkých cvičeniach pránájámy. Zádrž po výdychu (báhja kumbhaka) sa v starých textoch takmer neobjavuje. Pravdepodobne je to tým, že ide o podobný účinok ako pri technike uddijána bandha, ktorá sprevádza väčšinu druhov pránájámy. Pri pokročilejších cvičeniach sa vyskytujú oba druhy zádrží dychu v každom kole spolu.

    Intenzita cvičenia

    Nasadenie pri cvičení, je zrejmé z predchádzajúcich riadkov. Uvediem ešte informáciu vychádzajúcu zo starých spisov. Klasik jogy Pataňdžali hovorí, že pránájáma je nástroj, ktorý odstraňuje závoj nevedomosti. Okrem toho spomína tri prostriedky na meranie pránájámy:  

  • Deša – celý vnútorný priestor tela od chodidiel až po vrch hlavy a povrch pokožky - precítiť počas cvičenia.

  • Kala – trvanie, čo sa obvykle meria trvaním mantry (zvuková vibrácia, napr. AUM).

  • Sánkhja – počet kôl.

    Spis Hathajogapradípika (II. 11) rozlišuje nasadenie pri cvičení pránájámy trochu ináč:  

  • Uttama – plné nasadenie. Cvičí sa 80 kôl, štyrikrát denne, ráno, napoludnie, večer a o polnoci. Kumbhaka trvá približne 50 sekúnd. Spolu cca 8 hodín denne. Tak možno očakávať prebudenie kundalíni šakti za 6 až 12 mesiacov.

  • Madjama – stredné nasadenie. Cvičí sa 40 kôl, dvakrát denne, kumbhaka v trvaní 32 sekúnd.

  • Adhama – mierne nasadenie. Cvičí sa 20 kôl raz denne, kumbhaka trvá 16 sekúnd.

    Druhy pránájámy

    Hneď na začiatku treba uviesť, že vôbec nie je potrebné zvládnuť všetky druhy pránájámy. Učiteľ jogy by ich však mal aspoň zhruba poznať, prakticky i teoreticky.

    Nádí šódhana, tiež Anuloma – viloma

    Výraz šódhana znamená čistenie, tíšenie dráh (nádí) pomocou dychu. Anuloma je smer prúdenia energie, viloma znamená pôsobenie v protismere. Ide teda o vyvažovanie polarity. Keďže nosové dierky tvoria vstup do polaritných dráh ida (tiež mesačná dráha – čandra nádi) a pingala (tiež slnečná dráha – súrja nádi), dýcha sa striedavo cez obe nosové dierky. Pritom sa uplatňujú bandhy a mudry, kumbhaky a dychové vzorce. Podstata nádí šódhany spočíva v požiadavke, aby cez obidve nosové dierky prešlo za rovnaký čas rovnaké množstvo vzduchu. Vychádza sa z poznatku, že v nosových slizniciach máme reflexné zóny, ktoré sú dráždené prúdiacim vzduchom, a tieto vzruchy sa šíria ďalej do mozgu cez dve dôležité dráhy. Pingala je dráha z pravej nosovej dierky, stimuluje jednu mozgovú hemisféru a pokračuje ďalej pozdĺž chrbtice až ku kostrči. Ida je dráha z ľavej nosovej dierky, stimuluje druhú hemisféru a prebieha po opačnej strane chrbtice. Jogíni pozorovaním zistili, že mozgové hemisféry neplnia rovnaké úlohy. Ak má byť organizmus v rovnováhe, je potrebné, aby obidve hemisféry boli stimulované rovnako, teda treba vyrovnať prietok vzduchu cez obidve nosové dierky. Zistilo sa totiž, že neschopnosť dýchať nosom alebo trvalé upchatie jednej nosovej dierky má nepriaznivý vplyv na harmonický rozvoj osobnosti. Aj zdravý človek má nosové prieduchy málokedy otvorené úplne rovnako (priechodnosť sa periodicky mení). Jogíni dosahujú vyrovnanie prietokových pomerov tým, že striedavo uzatvárajú nosové dierky pomocou prstov. Existuje veľa variantov tohto cvičenia. Uvediem jeden z nich:

    1. Zaujmi pohodlný sed, vyrovnaj chrbticu, zatvor oči, ruky si polož na kolená a chvíľu sa sústreďuj na normálne hlboké dýchanie. Pozoruj, či je dych pravidelný a či dýchaš plným jogovým dychom. Dýchaj s mierne vtiahnutým podbruším (uddijána mudrá).

    2. Pravú (ľaváci ľavú) ruku zdvihni k nosu, ukazovák a prostredník ohni do dlane alebo opri o stred medzi obočím. Palcom a prstenníkom striedavo uzatváraj nosové dierky. Tlakom prstov reguluj odpor vzduchu proti prietoku, aby bol na obidvoch stranách rovnaký.

    3. Trvalo uzavri pravú nosovú dierku a urob 15 až 20 dychov cez ľavú dierku. Potom uzavri ľavú dierku a rovnaký počet dychov urob cez pravú dierku. Ďalej chvíľu dýchaj obidvoma nosovými dierkami a ešte raz všetko zopakuj. Nácvik by mal trvať aspoň dva týždne a jeho účelom je naučiť sa sústrediť pozornosť na každý nosový prieduch zvlášť.

    4. Uzavri pravú nosovú dierku a nadýchni ľavou. Potom zatvor ľavú a vydýchni pravou. Ďalej nadýchni pravou, uzavri ju a vydýchni ľavou. To je jedno kolo. Dierky teda striedaj vždy po nádychu. Po piatich kolách si polož ruku na koleno a chvíľu dýchaj obidvoma dierkami. Potom pridaj ďalších päť kôl striedavého dýchania atď., až do počtu dvadsať kôl. Po týždni pridaj ďalších päť kôl atď., až sa dostaneš na 40 kôl. Ku koncu tejto etapy môžeš dýchať podľa vzorca N:V = 1:2, napríklad 4:8. Toto môžu cvičiť aj netrénovaní jednotlivci. Nasledujúce stupne už vyžadujú istú prípravu.

    5. Cvič ako v predchádzajúcej etape, ale postupne použi zložitejšie dýchacie vzorce: N:Zn:V:Zv = (4:4:8:0), (4:8:8:0), (4:8:8:4), (4:16:8:4). Posledný vzorec je už klasická pránájáma. Jeho základný tvar je N:Zn:V:Zv =  1:4:2:1. Ak si do neho dosadíš iné čísla v uvedenom pomere, môže byť napríklad takýto: N:Zn:V:Zv = 5:20:10:5. Treba začať s ľahkými vzorcami a pridávať si časom, aby nedošlo k poškodeniu pľúc a srdca. (N - nádych, Zn - zádrž po nádychu, V - výdych, Zv - zádrž po výdychu).

    Pri zádržiach dychu uzatváraj obidve nosové dierky a po nádychu zaraďuj aj krčný uzáver (džalandhára bandha) a spodný uzáver (múla bandha). Pri zádržiach po výdychu pridaj k tomu ešte brušný uzáver (uddijána bandha).

    Počítaj približne v rytme svojho pulzu. K ťažšiemu vzorcu prejdi len po dokonalom zvládnutí ľahšieho. Cvičenie ukonči chvíľou sústredeného pozorovania uvoľneného dýchania. Je to vhodná chvíľa na ponorenie sa do vnútorného ticha (antar mauna), meditácie, prípadne modlitby bez slov. Potom sa pozvoľna vráť k bežnej dennej činnosti.

    Udždžájí

    Nadýchni, zadrž dych a uvedom si, čím sa zadržal dych. Zistíš, že sa priškrtilo isté miesto v hrdle. Všimni si, že takto môžeš kontrolovane, pomaly vypustiť vzduch z pľúc, že veľkosť výdychového otvoru môžeš ľubovoľne nastaviť od úplného uzavretia až po úplné uvoľnenie. Pravidelne dýchaj a udržuj mierne stiahnuté hrdlo počas nádychov aj výdychov. Dobrou pomôckou k stiahnutiu hrdla je džihvá bandha. Všimni si, že pri nádychoch vzniká v hrdle tiahly zvuk sóóóó (alebo sáááá) a pri výdychoch zvuk hááááám. (V sanskrite má výraz „SÓ - HAM“ význam „On som ja“, pričom slovo ,,On“ znamená duchovnú podstatu všetkého bytia. Sústredenosťou na tento zvuk sa jogín ponára do seba, do svojej duchovnej podstaty).

    Uvoľni sťah hrdla až do tej miery, že spomenuté zvuky budú veľmi jemné, ale stále vnútorne počuteľné. Hrdlo je teraz stiahnuté tak nepatrne, že to vôbec nevyvoláva pocit nepohodlia. Nacvičuj toto dýchanie dovtedy, kým sa úplne nevytratí pocit napätia v krku, kým nezostane len prosté vnímanie zvukov só, há. Vydychuj voľne, nechaj len zo seba uniknúť vzduch až do získania pocitu prázdnoty a úplného uvoľnenia. Cvič denne dovtedy, až sa ti plynulé a uvoľnené dýchanie celými pľúcami a schopnosť kontrolovať tento proces pomocou zvukov só, há stane prirodzenou vlastnosťou. Podľa spisu Hathajogapradípika (II. 57) udždžájí možno cvičiť aj v stoji a počas chôdze.

    Pri náročnejších formách udždžájí sa dýcha podľa dychových vzorcov, ktoré určujú dĺžku nádychov, výdychov a zádrží dychu. K tomu sú potrebné aj niektoré bandhy a mudry.

    Udždžájí pomáha odstraňovať únavu a šetrí činnosť srdca. Môžu ho cvičiť aj ľudia s rozšírenou srdcovou komorou a s vrodenými chybami srdca. Odstraňuje úzkosť, ktorú mávajú ľudia chorí na srdce. Zvuk, ktorý vzniká v hrdle, sa ponáša na hlasité dýchanie pri spánku. Pri nádychu cez zúženú hlasivkovú štrbinu musia dýchacie svaly vyvinúť väčšiu silu, aby prekonali odpor proti prúdeniu vzduchu v hrdle. Tým vznikne v pľúcach väčší podtlak, ktorý uľahčí prúdenie krvi zo srdca do pľúc. Pri výdychu odpor v hrdle spôsobí stúpnutie tlaku v pľúcach, a tým sa zlepšuje vytláčanie okysličenej krvi z pľúc. Udždžájí teda zlepšuje obeh krvi. Srdce si môže odpočinúť, časť jeho práce prevzali dýchacie svaly. Pri nízkom krvnom tlaku, skleslosti, zahlienenosti je vhodné stiahnuť hlasivky pri nádychoch. Výdychy sú uvoľnené. Pri vysokom tlaku, napätosti, nepokoji a nespavosti je vhodné stiahnuť hlasivky pri výdychoch a nádych nechať prebiehať voľne.

    Súrja bhedana

    Súrja znamená slnko, čiže denný, budivý vplyv. Pri tejto pránájáme sa všetky nádychy robia len pravou nosovou dierkou a všetky výdychy len ľavou. Je to teda úplné uplatnenie princípu viloma, čo znamená, že sa má použiť v prípadoch ospalosti, skleslosti, únave, depresii a pri nízkom tlaku krvi. Priaznivo vplýva aj na látkovú premenu a na činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním. Pri vysokom tlaku a oslabeniach srdca sa má vynechávať zádrž po nádychu. V spojení s cvikom kapálabhátí čistí priľahlé dutiny v nose.

    Súrjanádi znamená dráhu začínajúcu v pravej nozdre. Podľa symboliky jogy je v blízkosti pupka slnečný pletenec a v lebke nad horným podnebím mesačný pletenec. Slnko je hrejivé a mesiac chladivý. Vonkajší „vietor“ (práná) vdychovaný cez pravú nozdru strháva vnútorný „vietor“ (apána) a spolu sa zhromažďujú v oblasti za pupkom, čo je dôležité pri prebúdzaní hadej sily (kundalíni šakti). Tieto veci nie je dosť dobre možné popísať. Ide o skúsenosť získanú osobným zážitkom na základe dlhšej praxe a vysokej vnímavosti k tomu, čo sa odohráva v tele.

    Zaujmi niektorý jogový sed a dýchaj chvíľu nenásilne plným jogovým dychom. Udržuj pritom mierne vtiahnuté podbrušie (uddijána mudrá). Prstenníkom stlač ľavú nozdru a pomaly nadýchni pravou. Stlač pravú nozdru, uvoľni ľavú a pomaly rovnomerne vydýchni. Toto stále opakuj: nádych pravou a výdych ľavou. Sprav 10 až 20 dychov, potom si polož obe ruky na stehná a chvíľu dýchaj oboma nozdrami.

    Uvedený postup je len základ, ku ktorému sa po čase pridávajú aj ďalšie prvky: dýchanie podľa vzorcov (napríklad N:Zn:V:Zv = 4:16:8:4), múla bandha a džalandhára bandha - pri zádrži po nádychu. Keď sa dopracuješ aj k zádrži po výdychu, treba k tomu pridať aj uddijána bandhu. Postup je teda podobný ako pri nádí šódhane.

    Bhastrika

    Výraz bhastra znamená kováčsky mech, ktorým sa vháňa vzduch do pahreby. Ide teda o vnútené, intenzívne dýchanie. Podľa spisu Hathajogapradípika sa postupuje takto:  

  1. Zacvič jedno kolo kapálabháti cez pravú nosovú dierku, potom nadýchni pravou, zadrž dych a vydýchni ľavou.

  2. To isté, len zmeň strany, začni cez ľavú nosovú dierku.

  3. Všetko opakuj aspoň 4 - krát.

    Ide vlastne len o kapálabháti so striedaním nosových dierok. Iné pramene uvádzajú bhastriku ako úsilné nádychy aj výdychy s aktívnym zapojením bránice. Uplatňuje sa to i pri tzv. holotropnom dýchaní, čo však musí prebiehať pod kontrolou skúseného inštruktora. Cvičenie má silné psychické účinky, ktoré pri nevhodnom použití môžu priviesť človeka až na psychiatriu. K súkromnému cvičeniu postačí horeuvedený postup.

    Šítalí, sítkarí

    Šítalí znamená príjemné chladenie. Sítkarí je zvuk ale aj chlad, ktorý vzniká pri nádychu cez štrbinu v ústach. V prvom prípade sa nadychuje cez jazyk stočený do trubičky a vysunutý pomedzi zuby. V druhom prípade sa nadychuje cez mierne pootvorené ústa, jazyk je špičkou pritlačený k horným zubom. Vzduch prúdi po okrajoch jazyka štrbinou medzi ďasnami. Pri oboch cvičeniach sa uplatňujú aj bandhy a mudry. Nádychy idú cez ústa, výdychy nosom, pričom sa vydychuje striedavo nosovými dierkami.

    Klasické pramene uvádzajú, že týmito cvikmi sa prekonáva smäd, hlad, lenivosť, že sa dá nimi vypestovať pekný telesný vzhľad, ktorý sa podobá na Kamadévu – boha lásky. Tiež sa uvádza, že toto dýchanie lieči pečeň, slezinu, dokonca neutralizuje aj hadí jed.

    Brámarí

    Brámarí znamená čmeliak. Pri dýchaní vzniká zvuk v oblasti konca mäkkého podnebia, podobný jemnému chrápaniu. Dýcha sa cez obe nosové dierky. Podľa Hathajogapradípiky (II. 67) zvuk sa vyludzuje počas nádychu aj výdychu, pri nádychu je to trochu ťažšie. Ľahšie to ide, ak sa nadychuje len cez jednu nosovú dierku. Podľa spisu Gheranda Samhita (V. 77) sa má brámarí cvičiť okolo polnoci, keď je úplné ticho. Cvičiaci si prstami zapchá uši, nadýchne sa, zadrží dych a s výdychom vylúdi zvuk. Ak sa brámarí  cvičí denne, veľmi tíšivo pôsobí na myseľ, ktorú zvuk pohltí. Vibrácie zvuku pôsobia priaznivo na celý mozog. Podobný účinok má aj zvuk vznikajúci pri udždžájí, avšak je o niečo slabší.

    Ďalšie druhy pránájámy – murča a plaviní sú v starých spisoch opísané dosť rozdielne a neurčito. Podľa učiteľov jogy stačí aj pokročilému jogistovi kvalitne denne cvičiť nádí šódhanu, k tomu príslušné bandhy a mudry, udždžájí pránájámu a antara kumbhaku.

      

     Účinky pránájámy  

    Ak chceme pochopiť účinky pránájámy, najmä po zdravotnej stránke, užitočné je vedieť viac o dýchacom systéme a tiež čo prebieha pri dýchaní v organizme.

    Okolo alveol v pľúcach sa rozprestierajú kapiláry, ktorých plocha tvorí okolo 50 štvorcových metrov. Na tejto veľkej ploche sa rozprestiera len 60 – 80 ml krvi, čím je zabezpečené dobré nasávanie kyslíka (O2).

    Vo vnútri alveol je parciálny tlak O2 105 mm Hg, v krvných kapilárach je to len 40 mm Hg. Na druhej starne parciálny tlak oxidu uhličitého (CO2) v kapilárach je 45 mm Hg, zatiaľ čo v alveolách je to len 40 mm Hg. Molekuly plynov cez steny alveol prechádzajú (difundujú) z oblasti vyššieho tlaku do oblasti s nižším tlakom. Tým je zabezpečený prechod O2 z pľúcnych alveol do krvi a opačne, prechod CO2 z krvných kapilár do vnútorných priestorov pľúc. Kvalita difúzie teda závisí na rozdielnosti tlakov. Čím je rozdiel tlakov väčší, tým je difúzia rýchlejšia.

    Pri bežnom dýchaní si výmenu plynov riadi organizmus automaticky, podľa svojich potrieb. Keď sme v pokoji, potrebujeme za minútu 250 ml O2 a vylúčime 250 ml CO2. Pri hladine mora je vo vzduchu 20% O2, čiže malo by nám stačiť nadýchnuť 1,25 litra vzduchu za minútu. V skutočnosti vdýchneme až 6 – 7 litrov, pretože do krvi prenikne (difunduje) len malá časť kyslíka zo vzduchu. Keďže pri výdychu nevydýchneme všetok vzduch, do alveol sa pri nádychu vracia časť vzduchu, ktorá obsahuje len 16% O2. K tomu sa pripojí vzduch zvonka, takže aj to nám ešte stačí. Ak obsah O2 vo vzduchu klesne pod 12%, potom je jeho parciálny tlak veľmi nízky a difúzia prebieha slabo. Tým sa vysvetľuje vysokohorká choroba horolezcov. Na kvalitu výmeny plynov má vplyv aj vlhkosť vzduchu. Keď je vo vzduchu vysoký obsah vodných pár, zníži sa tým parciálny tlak O2, dych sa zrýchľuje. Na druhej strane však príliš suchý a horúci vzduch poškodzuje membrány alveol.

    Nadmerný obsah CO2 v krvi je životu nebezpečný. Čerstvý okolitý vzduch ho obsahuje len 0,03%, vydychovaný vzduch 4%. Ak je v okolitom vzduchu do 5% CO2 ešte to nerobí ťažkosti. O niečo vyšší obsah CO2 spôsobuje prekyslenie organizmu (acidózu) a ešte vyšší obsah účinkuje ako jed. Aby v takom prípade nedošlo k poškodeniu zdravia, organizmus zrýchľuje dýchanie a cirkuláciu krvi.

                                                                  Výskum pránájámy

    Dr. K. S. Joshi, vedúci katedry jogy na univerzite v Sogare na pokusných osobách porovnával výsledky účinkov pránájámy a transcendentálnej meditácie. Porovnával techniky konané 20 až 30 minút: riadená relaxácia, báhja kumbhaka, anuloma – viloma a meditácia typu pranava džapa. Každá z týchto techník spôsobila pokles krvného tlaku, pulzu a rýchlosti dýchania. Zvýšený elektrický odpor pokožky potvrdil, že nastalo upokojenie mysle, aktivity mozgu, znížila sa frekvencia a amplitúda mozgových vĺn. Všetky uvedené účinky sú prospešné pri liečení psychosomatických chorôb.

    Pri bežnom plytkom dýchaní využívame kapacitu pľúc len na 12%. Niektoré časti pľúc sa takmer nepoužívajú, začínajú chradnúť a chorľavejú. Napríklad je známe, že tuberkulóza sa najčastejšie usadí v pľúcnych hrotoch. Stačí si denne chvíľu zadýchať plným jogovým dychom, a už dochádza k náprave. Nemusíme tak dýchať plných 24 hodín. Ide o to, aby sa čerstvý vzduch aspoň občas dostal do všetkých alveol. Ak pri bežnom dýchaní načerpáme 5 litrov vzduchu za minútu, pri intenzívnom kapálabháti je to až 60 litrov. Čím viac prijmeme O2, tým viac vylúčime CO2. Dýchacie centrum v mozgu sa stíši a tak máme možnosť zaradiť do cvičenia dlhú kumbhaku. Ak cvičíme pránájámu bez kumbhaky v rytme štyroch dychov za minútu, vdýchneme 16 litrov vzduchu, dosiahneme podobný účinok. Ak spravíme len dva dychy za minútu a pridáme aj kumbhaku, vdýchneme len 8 litrov vzduchu. Neprijmeme viac O2, ani nevylúčime viac CO2, skôr naopak. Avšak táto pránájáma posilňuje celý dýchací systém a vplýva na dychové centrá. Najmä ide o časť mozgu (hypotalamus), ktorá má spojenie s mnohými činnosťami organizmu. Výsledkom je, že po istom čase tréningu dýchame hlbšie a rovnomernejšie trvalo, aj keď sa na to nezameriavame. Nastáva zlepšenie autonómnych funkcií, ovládania emócií, regulácie telesnej teploty, príjmu potravy, vylučovania endokrinných žliaz a normalizácia sexuálneho správania.

    Medzi dôležité účinky pránájámy patria tlakové zmeny v hrudníku a v brušnej dutine. Sú to dva priestory oddelené od seba bránicou. Keď stúpa tlak v jednom priestore, súčasne klesá v druhom, a naopak. Výsledkom je lepšie prúdenie krvi a lymfy z jedného priestoru do druhého. Závažné sú aj masážne účinky, ktoré sa ešte zlepšujú zaradením bándh a mudier. Má to priaznivý účinok na zdravotný stav vnútorných orgánov.

    Pri hlbokom dýchaní sa posilňujú a spružňujú dýchacie svaly. Pri nádychu svaly spevnejú, pri výdychu sa uvoľnia. Aj toto vplýva na činnosť orgánov a telesných funkcií, ktoré majú spojitosť s dýchacími svalmi. Staré texty uvádzajú zníženie pocitov hladu, smädu, menšiu potrebu spánku, zlepšenie vylučovania moča a stolice. Vychádzali z poznatkov intenzívneho cvičenia, ale aj menšie nasadenie prináša úžitok.

    Majstri jogy vedeli, že využívame len malú časť mozgovej kapacity. Pataňdžali v Jogasútre už pred 2300 rokmi tvrdil, že pránájáma rozptyľuje závoj, ktorý zakrýva poznanie. Mal na mysli stíšenie mysle, ktorá je potom spôsobilá lepšie sa sústrediť, prejsť do mentálneho cvičenia - dhárany. Podobne potvrdili účinky pránájámy aj iní majstri a staré texty. Pokiaľ sa spomína prebudenie hadej sily - kundalíni šakti, o tejto veci moderná fyziológia nevie nič. Hadia sila je stočená v základni zadnej strednej dráhy (sušumna nádi) v čakre múladhára. Pri dlhšej kumbhake sa spoja dva energetické prúdy – prána vajú a apána vajú a spoločnou silou narazia na kundalíni. Náraz je ešte účinnejší, ak sa cvičí aj s bandhami. To hadiu silu prebudí a začne stúpať po sušumne. Keď dosiahne čakru anahátu (v oblasti srdca), otvorí ju. Výsledkom je, že cvičiaci vnútorne počuje mnohé zvuky (anaháta dhvani), od silných až po najjemnejšie (hučanie mora, bubny, zvonce, včely, strunové nástroje, flauta). Zvuky pohltia myseľ, stáva sa tichou, ustálenou. Postupne zvuky stíchnu a tým nakoniec úplne stíchne aj myseľ. V tomto stave samočinne vzniká zastavenie dýchania - kévala kumbhaka. V ďalšom vývoji kundalíni vystúpi do čakry adžňa, ktorá je sídlom mysle. Nakoniec vystúpi až do čakry sahasrára na vrchole hlavy. To je zavŕšenie vývoja jogína, vstúpenie do najvyššieho stavu – mukti nirvány, čo sa vysvetľuje ako oslobodenie, splynutie s Kozmickým Vedomím. Podrobne sa tým zaoberá Šankara v spise Jogataravali a tiež Púrananda v spise Satčakra nirupana. Podľa starých spisov je cieľom pránájámy oslobodenie z pod vlády hmoty, spása – mókša.

                                                                            Liečenie pránájámou

    Ak ostaneme pri zemi, nájdeme v pránájáme mnoho užitočného v zdravotnom smere. Priaznivo pôsobí na trávenie, vstrebávanie potravy a vylučovanie. Zlepšuje krvný obeh, posilňuje srdce a dýchací systém. Pomáha rozvádzať výživu, hormóny a ďalšie látky do celého organizmu. Má výborný vplyv na celý organizmus, aj na psychiku. Pránájáma čistí telo aj myseľ.

    Liečenie zdravotných porúch patrí bežne do medicíny, ktorá v novšej dobe zaznamenala veľké pokroky. Viaceré choroby na ktoré v minulosti zomieralo mnoho ľudí sú dnes už zvládnuté, dokonca sa takmer nevyskytujú. Určite sa to dosiahlo poznaním príčin týchto chorôb a nájdením prostriedkov na ich liečenie. Napriek tomu všetky pokroky v medicíne neviedli k ozdraveniu ľudstva. Napríklad o stresoch a psychosomatických chorobách sa v minulosti takmer nepočulo, dnes však hrajú závažnú úlohu ako rizikový faktor. Podobne, znečistené životné prostredie, nedostatok pohybu a chybná výživa sú teraz závažné a dokazateľné príčiny chorôb.

    Nedá sa povedať, že by aj tu medicína nepomáhala, ale je to obvykle len dočasné, choroby sa vracajú. To vedie ľudí k hľadaniu pomoci v homeopatii, prírodnej liečbe, ajurvéde a podobne. K tomu pribudla aj joga, pretože v prípadoch niektorých porúch ponúka prostriedky, ktoré medicína neobsahuje. Dôležité je aj to, že prostriedky jogy sú lacné a posilňujú celkové zdravie. To je dôvod, prečo sa v ostatných desaťročiach joga začala uplatňovať aj v tomto smere.

    Aj tu platí, že predchádzanie chorobám má prednosť pred ich liečením. Preventívne pôsobenie pránájámy je omnoho dôležitejšie, než jej liečebné účinky. Najlepšie je osvojiť si ju ešte v čase plného zdravia. Ak sa potom vyskytne zdravotná porucha, je omnoho slabšia a postihnutý človek už si vie pomáhať. Tak ako moderná medicína neobsahuje všeliek, ani pránájáma ním nie je. Lekári znalí veci však potvrdili, aký je to obdivuhodný pomocník pri liečení. Keby ju cvičilo viac ľudí, žili by sme omnoho zdravšie a šťastnejšie. Žiaľ, mnohí siahajú k pránájáme až potom, keď zlyhávajú prostriedky modernej medicíny. Kým zaberajú lieky, človek sa nenamáha nejakým cvičením. Preto každý najskôr skúša lieky, je to pohodlnejšie. Keď to neprináša výsledky, skúša to s pránájámou. Avšak potom je už omnoho ťažšie získať z nej plný úžitok.

    Keď chceme začať s pránájámou pri liečení, treba sa najprv pokúsiť odstrániť príčiny chorôb. Ak sa tak nestane, každá liečebná metóda sklame. Medzi príčinami treba spomenúť znečistené životné prostredie, dedičnosť, nesprávne životné postoje, chyby vo výžive, nevyváženosť režimu práce a odpočinku, nedostatky v čistote a hygiene, nedostatok pohybu, stres a napätie.

    Životné prostredie. Nie je až také podstatné, či žijeme v teplom, chladnom, suchom alebo vlhkom zemepisnom pásme, vo vyššej alebo nižšej nadmorskej výške. Prirodzená atmosféra neobsahuje škodlivé plyny. Dôležitý je dostatok čistého vzduchu. Pri niektorých chorobách ako sú alergie, astma, úplavica, poruchy trávenia a bolesti hlavy, hrajú istú úlohu aj zmeny počasia. Ľudia trpiaci zápchou a zažívacími ťažkosťami často zisťujú, že zmena zloženia pitnej vody má účinok na ich chorobu. Mäkká voda im pomáha, zatiaľ čo tvrdá voda, obsahujúca anorganické soli sťažuje trávenie. Okrem čistoty tela a odevu čistota okolitého prostredia a čistota mysle sú tiež dôležité pre osobné a sociálne zdravie. Smog a priemyselné exhaláty, znečistenie pitnej vody, mestá s vysokou hustotou obyvateľstva, falšovanie potravín, liekov, rádioaktívny odpad, to všetko sú vplyvy pustošiace ľudstvo teraz i v budúcnosti.

    Dedičnosť. Niečo máme dedičné, niečo si spôsobujeme sami a niečo nám spôsobuje životné prostredie. Slepým rodičom sa nemusí narodiť slepé dieťa. Zdediť môžeme farbu očí, pokožky, sklon na plešivosť, astmu, cukrovku, tučnotu. Jednotlivci, ktorých rodičia trpia týmito poruchami, mali by začať s pránájámou už v mladom veku, aby predišli následkom dedičnosti. Môžu sa úplne vymaniť z dedičného vplyvu, alebo aspoň poruchu zmierniť, ak začnú cvičiť včas. Medzi pôsobením vplyvov vonkajška a dedičnosťou je široké pole možností. Dôkazom sú ľudia, ktorí zdedili dedičný sklon na niektorú chorobu, a predsa ju nedostali.

    Výživa. Ešte dôležitejšie, než to, čo jeme je ako potravu strávime a asimilujeme. Aj to najlepšie zloženie stravy nám nepomôže, ak ju tráviaci systém náležito nespracuje. Nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie, náhlivé jedenie, zložité pokrmy, prílišné tepelné úpravy, to všetko škodí zdraviu.

    Práca a odpočinok. Oboje je potrebné a má to byť v rovnováhe. Bez odpočinku sa vyčerpávajú svaly a nervy. Bez primeraného zaťažovania zasa ochabujú a strácajú výkonnosť. Taktiež je potrebná rovnováha medzi telesnou a duševnou prácou. „Nehýbem sa, pokiaľ ma k tomu niečo neprinúti.“ To je filozofia mnohých našich súčasníkov, a žiaľ, týka sa to aj duševnej oblasti. Nedostatok cvičenia vedie k oslabeniu svalov, začína sa hromadiť tuková vrstva, príjem kalórií je vyšší, než ich výdaj. Tak sa pomaly znižuje výkonnosť mnohých telesných funkcií. Zhoršuje sa krvný obeh, klesá prirodzená odolnosť organizmu. Pravidelným cvičením sa dá predísť mnohým poruchám zdravia. Ľahšie sa aj prekonávajú choroby, ktoré sa predsa len vyskytnú, lepšie sa organizmus bráni.

    Životné postoje. Dôležitá je sociálna a duševná hygiena. Zaujať správny postoj k tomu čo v živote robíme a s čím sa potýkame je veľmi dôležité. Práca, odpočinok, strava, cvičenie, medziľudské vzťahy, spánok, všade sa vyskytujú príjemné aj nepríjemné okolnosti. Zábava a potešenie sú potrebné pre človeka. Ak však čosi z toho ženieme do krajnosti, alebo to maximálne potlačíme, škodíme si. Zlaté pravidlo káže vypestovať si správny pohľad na to, „čo je málo“ a „čo je veľa“. Ľahké je to rozpoznať, ťažšie je podľa toho žiť. Ľudia ďaleko viac trpia svojou ľahkomyseľnosťou a nezáujmom o správny spôsob života, než vplyvmi dedičnosti. Rozháraná životospráva je najväčším nepriateľom zdravia.

    Moderná doba priniesla zrýchlenie činností a náhlenie sa. Telesnú záťaž prevzali stroje, záťaž nervovej sústavy sa však zvýšila. Medzi telom a psychikou je úzka väzba, napätie v jednom sa prenáša na druhé. Súčasný svet núti človeka stále byť v akejsi ostražitosti, ktorá udržuje myseľ v napätí. Dokonca aj počas odpočinku sa vnucujú myšlienky na vysporiadanie sa s ťažkosťami. Telo a psychika sú schopné znášať záťaž len do istej úrovne. Ak sa záťaž prekročí, poruší sa stav psychofyzickej rovnováhy a objavia sa príznaky nedostatočnej prispôsobivosti novým pomerom. Veda a technika predkladá stále novšie prístroje a vynálezy. Prispôsobiť sa tomu vyžaduje čoraz viac energie. Psychické napätie stúpa a prejavuje sa množstvom toku impulzov, ktoré prúdia z mozgu do rozličných častí tela: do svalov tváre, šije, brušnej steny a do hladkých svalov vnútorných orgánov. Tieto impulzy pôsobia na žľazy a vnútorné orgány a narušujú ich normálnu činnosť. Tak sa vytvára hypertenzia, nespavosť, cukrovka, artritída, prekyslenie, vetry ap. Prejavuje sa to na orgánoch, ale pôvod choroby sa v samotnom orgáne nájsť nedá, pôvod je v psychike. Kým sa myseľ neoslobodí od prevládajúceho napätia, porucha sa nedá účinne napraviť. Odstránenie príznakov pomocou drogy nemôže viesť k trvalej náprave. Napríklad existuje mnoho prípravkov proti nespavosti, ale majú aj vedľajšie účinky. Navyše, kto si na prípravok zvykne, postupne dávky zvyšuje.

    Poruchy zdravia z uvedených príčin narastajú závažným tempom. Ak ich nedokážeme úplne odstrániť, treba ich aspoň zmierniť. Zápasíme s chorobami, ktoré boli v minulosti bezvýznamné. Medicína je tu často neschopná poskytnúť účinnú pomoc. Stále viac medicínskych odborníkov si to uvedomuje a hľadajú pomoc aj v joge a naturálnej medicíne. Pránájáma nie je všeliek, nenahrádza medicínu. Nie je súperom medicíny, môže však byť jej pomôckou.

    Zdravotné aplikácie

    Dr. K. S. Joshi vo svojej publikácii Yogic Pranayama uvádza mnohé zdravotné poruchy, pri ktorých sa pránájáma úspešne uplatnila. Odporúča zoznámiť sa s technikami pránájámy a bez náhlenia a netrpezlivého očakávania výsledkov začať pozorne cvičiť.

    Poruchy držania tela

    Chrbtica obsahuje približne štyristo svalov a väzov. Nesprávna poloha niektoré z nich zbytočne zaťažuje. Zhrbenie, ochabnuté plecia a lordózy sú bežné u nadpolovičnej väčšiny populácie. Výsledkom sú bolesti v chrbte, v ramenách a v šiji, ktoré zhoršujú pohyb, dýchanie a nakoniec vedú k vážnym poškodeniam chrbtice. Vzpriamené držanie tela v stoji v sede i pri práci vyrovnáva rozloženie váhy pozdĺž chrbtice a jemne spevňuje brušné svaly. Držanie tela sa dobre napráva cvičením pránájámy s kumbhakou, alebo i bez nej, v trvaní dvadsať minút denne. Počas pránájámy je chrbtica vystretá a precvičujú sa svaly hrudníka aj brucha. Mládež v období rýchleho rastu medzi dvanástym a štrnástym rokom máva zhrbený postoj. To je pravý čas na započatie s cvičením pránájámy. Keby sa masovejšie uplatnila, bolo by viac vzpriamenej chôdze a vystretých ľudí. K pránájáme je žiadúce pridať niektoré ásany, najmä predklony a záklony. Výborne napráva držanie tela aj ľah na bruchu.

    Bolesti hlavy

    Pocit bolesti kdekoľvek v tele je spojený s funkciou mozgu. Samotný mozog je však necitlivý na bolesť. Bolesť hlavy je spôsobená tlakom krvi v cievach a vo vnútri mozgovej pokrývky. Môže to súvisieť s napätím v očiach, prechladnutím alebo sinusitídou. Bolesti z meningitídy sú veľmi zriedkavé.

    Pomáha pravidelné cvičenie pránájámy so zaradením kapálabhátí. Kumbhaka nie je nevyhnutná. Dvadsať kôl denne by malo stačiť. K tomu je veľmi užitočné robiť denne džalanéti, počas dvoch až troch týždňov.

    Migréna

    Migrénu charakterizujú kruté bolesti hlavy, ktorým často predchádzajú psychické alebo vizuálne rozruchy a niekedy nasleduje ospalosť. Migréna často začína už v detstve. Častejšie ňou trpia ženy, tiež osoby tvrdé, zlostné, ctižiadostivé, nervózne. Pred očami sa môžu vyskytovať svetelné bodky, aj keď sú zatvorené. Svetelné bodky sú spôsobené sťahovaním a rozširovaním ciev. Artérie a ich odnože v mozgu a v mozgovej blane sa rozširujú a spôsobujú bolesti. Spojené je to s nevoľnosťou a svetloplachosťou.

    S pránájámou možno začať až po odznení bolesti. Najprv tri série kapálabhátí. Potom dvadsať dychov (N+V = púraka a réčaka), každý dych má trvať dvadsať až tridsať sekúnd, dvakrát denne. Šesť dychov šítalí (bez kumbhaky) môže byť zaradených na záver. Treba odstrániť nesprávnosti vo výžive a predchádzať nadmernému vzrušeniu. Ásany na podporu činnosti pečene: širšásana jednu minútu a sarvangásana päť minút denne. Treba odstrániť zápchu, znížiť príjem tukov, korenia a kyslých zložiek. Vyhýbať sa horúčave a chladu. Keď sa blíži nápor migrény, treba po horúcom kúpeli relaxovať v zatemnenej miestnosti. Výborné je proti migréne aj néti.

    Cukrovka

    Spôsobuje ju nedostatočná činnosť podžalúdkovej žľazy. Ak sa inzulín dostatočne netvorí, potom sa veľké množstvo glukózy dostáva do krvi a odtiaľ je vylučovaná močom. Sprevádzané je to častým močením, smädom, chudnutím a únavou. Dôležitým znamením je spomalené hojenie poranení. Postihnutý často cíti hlad, avšak jeho hmotnosť klesá napriek bohatému jedeniu, pretože vylučovaná glukóza z obličiek by sa za normálnych okolností mala spaľovať v tkanivách a dodávať energiu.

    Cukrovka prebieha tromi štádiami. V prvom sa neprejavujú žiadne príznaky a ani testy nie sú pozitívne. V druhom sú príznaky slabé, test na toleranciu glukózy je normálny, ale test na toleranciu kortizónu už dáva výsledky. Ukazuje na menší nedostatok tvorby inzulínu, čo však ešte nemá podstatný vplyv na telesný metabolizmus. Príznaky sa prejavia až v treťom štádiu. V štvrtom pacient potrebuje liečenie inzulínom. Obvykle až v tomto štádiu si uvedomí svoju chorobu.

    Dôležité je, že cukrovka môže byť odhalená aj v rannom štádiu. V tomto štádiu sa dá na chorobu veľmi dobre pôsobiť pravidelným cvičením pránájámy. V neskorších štádiách sa má cvičiť tiež, ale treba brať aj inzulín.

    Človek ohrozený cukrovkou by mal začať s pránájámou čím prv, už v mladšom veku. Tri série kapálabháti na začiatok. Desať krát báhja kumbhaka nasleduje po kapálabháti a potom aspoň desať kôl nádí šódhana (anuloma – viloma). Pránájámu s kumbakou, či bez nej, treba cvičiť každé ráno a večer. Ásanay na udržanie dobrej kondície treba cvičiť raz denne. Šank prakšalána, vamana dhautí a vastra dhautí sú ďalšie veľmi užitočné techniky. Vamana dhautí by sa mala robiť dva až trikrát do týždňa, vastra dhautí raz týždenne a šank prakšalána raz za tri mesiace.

    Pri cukrovke je dôležité dodržovať predpísanú diétu. Treba denne prijímať dostatok listovej a surovej zeleniny. Tiež je potrebný dostatočný príjem kvapalín na správnu činnosť obličiek. Vylúčiť zápchu a duševné napätie. Meditácia pomáha predchádzať napätiu.

    Obezita

    Predpokladá sa, že hypotalamus obsahuje jedno centrum na kontrolu sýtosti a druhé podnecujúce apetít. Ak sa medzi nimi poruší rovnováha, buď človek neprimerane priberá, alebo stráca chuť do jedla a chudne. Niekedy si prejedaním človek kompenzuje nedostatok uspokojenia v citovej oblasti, depresie, stresy ap. Najčastejšie je to však zlozvyk, podobne ako fajčenie a alkoholizmus. Ak sa zlozvyk zmení na závislosť, potom sa prekonáva ťažko.

    Pránájáma posilňuje myseľ, odstraňuje psychické napätie. Pôsobením na hypotalamus poskytuje možnosť ovplyvniť centrá hladu a sýtosti a obnoviť ich rovnovážnu činnosť. Odporúča sa raz denne cvičiť štyridsať kôl anuloma – viloma alebo uddžájí pránájámu s kumbhakou v trvaní aspoň desať sekúnd a dvadsať kôl báhja kumbhaka s bandhami. Nejesť medzi hlavnými jedlami. Päť až desať minút pred jedlom vypiť pohár vody. Obmedziť príjem kalorickej výživy a dôkladne prežúvať. Dostatok pohybu, napríklad denne je potrebná aspoň hodinová rezká prechádzka.

    Zápcha

    Isté je, že zápcha je nepriateľom zdravia. Správne má dôjsť k vyprázdneniu raz až dvakrát denne. Porucha nastáva nepravidelným stravovaním, nesprávnym zložením potravy, nedostatkom prívodu kvapalín a vlákniny. Niektorí ľudia majú slabé nutkanie na vyprázdnenie a musia na to čakať dlhý čas. Iní zasa na to potrebujú vypiť kávu alebo čaj. K úplnému vyprázdneniu nemusí dôjsť ani pri viacerých stoliciach denne. Niektorí ľudia dostávajú zápchu v čase príjmu liekov obsahujúcich belladonu, narkotiká, drogy na podporu močenia a soli kovov. Stolica v konečníku tvrdne a schne. Vyžaduje to zvýšiť tlak pri vyprázdňovaní, dlhšie sedenie na záchode, čím sa cievy rozšíria. Vznikajú hemoroidy, nastáva krvácanie z konečníka, vyčnievanie čreva, vytekanie hlienov a nepohoda. Ohrození sú ľudia so sedavým zamestnaním a nedostatkom pohybu, pokiaľ majú zápchu. Hemoroidy môžu byť vnútorné – tie viac krvácajú, alebo vonkajšie – tie sú bolestivejšie.

    Treba posilniť svaly čreva. Dvadsať kôl anuloma – viloma pránájámy s desať až dvadsať sekundovou kumbhakou a príslušnými bandhami tvorí dostatočnú dennú prax. K tomu je vhodné cvičiť ásany. Každodenná prechádzka, vypitie pohára vody hneď po prebudení, dostatok zeleniny a prirodzenej potravy, ovocia obsahujúceho pektíny a dostatočný pitný režim počas dňa, na to treba stále pamätať. Pomáha tiež vypiť tri až štyri poháre vlažnej vody s troškou soli, potom zacvičiť suptavadžrásanu a trieť brušnú stenu. Vyvolá to pohyb vnútorností za desať až pätnásť minút.

    Vetry

    Tvorba plynov vo vnútornostiach je prirodzená vec. Časť z nich sa vstrebáva cez črevá počas procesu trávenia. Ťažkosti spôsobuje ich nadmerné množstvo, ktoré sa tvorí kvasením a hnilobnými procesmi. Pri nedostatku pohybu a nesprávnej výžive sa zhoršuje účinnosť pečene a tvoria sa vetry. Ak sa plyny zablokujú v hrubom čreve, tlačí na okolité orgány, vzniká bolesť v bruchu alebo pri srdci.

    Tri kolá kapálabháti a dvadsať kôl anuloma – viloma pránájámy denne je účinný prostriedok nápravy. Okrem toho treba cvičiť ásany na udržovanie dobrej kondície a vynechať potraviny bohaté na tuky a bielkoviny. Na zvýšenú tvorbu plynov má vplyv aj úzkosť a napätie, čo sa tiež dá odstrániť cvičením pránájámy.

    Poruchy trávenia

    Ide o zhoršenie chuti do jedla a spomalenie tráviaceho procesu. Často to súvisí s nadmernou tvorbou vetrov, nevoľnosťou, zápchou a zlým dýchaním. V niektorých prípadoch sa vyskytuje hnačka a zvracanie. Príčinou býva väčšinou stres, úzkosť, nervozita, citové vzruchy a tiež nedostatok pohybu.

    Pránájámou sa posilňuje výkonnosť tráviacich orgánov a odstraňujú psychické príčiny. Odporúča sa udždžájí alebo anuloma – viloma a cvičenie ásan. Veľmi užitočná je agnisára. Treba zabezpečiť dostatočný prísun vitamínov skupiny B.

    Kyslosť

    Tráviaca kyselina sa tvorí v žalúdku v závislosti na druhu potraviny, jej vône, farby, ale tiež má na to vplyv aj stav psychiky. Riadia to impulzy z autonómneho nervového systému, ktorý má dve vetvy: sympatikus a parasympatikus. Keď sa poruší vyváženosť ich činnosti z psychických príčin, vznikajú psychosomatické choroby. Medzi ne patrí aj nadmerná alebo nedostatočná tvorba žalúdočnej kyseliny. Zlosť alebo strach podnecujú sympatický a adrenálny systém, čím sa brzdí sekrécia v žalúdku a črevách. Tak vzniká hypoacidita. Žiarlivosť, závisť a frustrácia podnecujú parasympatikus, čím sa aktivizuje činnosť tráviaceho systému a vzniká hyperacidita.

    Náprava spočíva vo vyvážení pôsobenia sympatiku a parasympatiku. Na to dostatočne poslúžia tri kolá kapálabháti s desiatimi kolami báhja kumbhaky a dvadsiatimi kolami anuloma - viloma pránájámy, s príslušnými bandhami. K tomu sa majú cvičiť ásany a vamana dhautí. Vamana dhautí sa má robiť ráno na lačno.

    Vredy tráviaceho traktu

    Môžu byť akútne alebo chronické. Chronické sú bolestivé. Bolesť môže pretrvávať zopár týždňov, potom sa vytratiť a objaviť sa znova. Asi dve hodiny po jedle sa objavuje pálčivá bolesť, ktorú možno odstrániť alkáliou alebo zvracaním. Môže sa objaviť aj pálenie záhy. Psychosomatické príčiny vyvolajú trvalú tvorbu kyseliny, ktorá spôsobí vredy na dvanástorníku alebo na stene žalúdka. Inou príčinou môžu byť nesprávne stravovacie návyky.

    Pránájáma a vamana dhautí sú dve účinné pomôcky. Treba upraviť výživu, vyhýbať sa alkoholu, koreniu a feferónkam. Vhodné je mlieko a varená zelenina.

    Vysoký krvný tlak

    Dospelý človek by mal mať horný tlak (systolický) okolo 120 mm Hg a dolný (diastolický) 80 mm Hg. S vekom cievy strácajú svoju pružnosť, srdce musí vyvíjať väčšie úsilie a tlak narastá. U tučných ľudí sú zasa cievy zúžené vrstvou tuku v nich. V každom človeku tlak stúpne aj pri telesnej aktivite, ale po jej skončení o chvíľu poklesne. V prípade hypertenzie to trvá omnoho dlhšie. Hypertenzia v mnohých prípadoch dopredu signalizuje možnosť vzniku kardiovaskulárnej choroby.

    Joga môže poskytnúť značnú pomoc. Odporúča sa relaxácia, báhja kumbhaka a pránájáma bez antara kumbhaky. Relaxovať by sa malo v ľahu dvadsať minút, ráno aj večer. Potom má nasledovať desať kôl báhja kumbhaky a dvadsať kôl nádychov v trvaní 10 sekúnd a výdychov v trvaní 20 sekúnd. Treba tiež mierne telesne cvičiť.

    Kŕčové žily

    Vznikajú pri státí alebo sedení a nedostatku pohybu. Cievy sa chorobne rozšíria a sú bolestivé. Každý druh pránájámy zlepšuje obeh krvi. Ásany typu širšásana, sarvángásana, viparita karaní odľahčujú cievy a napomáhajú odtoku krvi z nich. Pomôckou sú aj pružné obväzy nôh a tiež sa osvedčilo podložiť ich počas spánku vankúšom, aby boli vyššie.

    Prechladnutie, nádcha a zápaly dutín

    Sliznice môžu byť zúžené, prípadne upchaté, je z nich zvýšený výtok hlienov a sú precitlivené. Sínusy sú dutiny spojené s nosovými prieduchmi. Pri silnom prechladnutí sa zapália, sprevádzajú to bolesti hlavy a oblasti medzi obočím. Niekedy to sprevádza i horúčka, opuch, upchatie prieduchov a môže to prejsť do chronického stavu. Mnohí ľudia trpia týmto ochorením následkom zvýšenej citlivosti na chlad, ale aj na reakciou na nečistoty v ovzduší a rôzne pachy.

    Precitlivenosť možno odstrániť technikou néti, cvičením kapálabháti a pránájámy. Stačia tri kolá kapálabháti a dvadsať kôl súrja bhedana. Počas prvých dvoch až troch týždňov sútra néti denne a potom len dvakrát týždenne.

    Chronická bronchitída

    Je to zápal slizníc priedušiek. Zhoršuje ju fajčenie, prach a vlhkosť. Pri dlhšom trvaní klesá pružnosť stien priedušiek, pľúca sa tiež menej rozťahujú a zmršťujú, zhoršuje sa dýchanie, najmä u starších ľudí. Sprevádza to kašeľ a tvorba lepkavých hlienov.

    Preventívne pôsobí kapálabháti a pránájáma. Ochorenie najprv treba vyliečiť a potom začať s pránájámou, pravidelne, denne. K tomu cvičiť ásany na posilnenie celkovej zdatnosti. Výborne pomáha aj néti a zavše vamana dhautí.

    Astma

    Pokiaľ ide o zriedkavú kardiálnu astmu, ktorú spôsobuje zlyhávanie srdcovej komory, tá patrí výlučne do pôsobnosti lekárov. Na bežnú bronchiálnu astmu je možné účinne pôsobiť nástrojmi jogy. Spôsobená je nadmernou citlivosťou priedušiek a ich odnoží. Značne sa tu uplatňuje dedičnosť, precitlivenosť na alergény, ale tiež pôsobenie psychiky. Zúžením dýchacích ciest sa sťažuje výdych. Sprevádza to pískanie, lapanie po vzduchu, niekedy zápcha, upchatie nosa, ekzémy a svrbivé zápaly kože.

    Počas záchvatu je použitie jogy dosť problematické, obvykle sa to rieši liekmi. Po odznení záchvatu treba usilovne cvičiť kapálabháti, pránájámu s kumbhakou a bandhami. Na posilnenie kondície ásany. Odporúča sa udždžájí, anuloma – viloma a súrja bhedana. Pomáha vamana dhautí denne, najmä však keď sa blíži záchvat a horúci kúpeľ nôh.

    Nervozita a nepokoj

    Treba sa pevne rozhodnúť pre nejaký cieľ, nejakú činnosť a nepreskakovať stále na čosi iné. Vytvára to v človeku zmätok. Na upokojenie mysle pomáha denné cvičenie pránájámy.

    Nespavosť

    je spôsobená rušivými vplyvmi bežného života a psychickým napätím. Liekmi sa dá odstrániť len dočasne a vzniká závislosť, zvyšovanie dávok a tiež vedľajšie účinky.

    Pred spánkom stačí 20 minút cvičiť ásany, 15 minút relaxovať a potom 10 minút striedavé dýchanie pravou a ľavou nosovou dierkou.

    Reumatická artritída

    Postihuje viac ženy. Najprv sú zasiahnuté drobné kĺby, neskôr väčšie. Začína to neurčitými bolesťami, neskôr sa objavujú opuchliny a bolesti kĺbov. Sprevádza to ranná stuhnutosť, únava a bolesti kĺbov. Obvykle bývajú spolu postihnuté kĺby rúk aj nôh.

    Medzi hlavné príčiny patrí nesprávna výživa a potláčané emócie. Odporúčajú sa hlavne ásany, ktoré zlepšujú pohyb kĺbov: gomukhásana, bhadrásana, uttana – mandukásana, halásana, bhudžangásana. Pomáhajú striedavé horúce a chladné kúpele, hladovka, masáže a úprava výživy. Po odznení bolestí cvičenie pránájámy.

    Pokles maternice

    Počas pôrodu môže dôjsť k poraneniu a k poškodeniu panvového dna, z čoho sa prehne maternica dozadu a poklesne. Býva to bolestivé a môže to spôsobiť neschopnosť vynosiť ďalšie dieťa.

    Priehybu maternice možno predchádzať ale to aj liečiť cvičením ásan a pránájámy s bandhami. Odporúčajú sa: bhadrásana, gomukhásana, uttana – mandukásana, joga mudrá, paščimóttanásana, matsjásana. Osobitne dôležité sú ašvini mudrá, a múla bandha.

     

    Nepravidelná menštruácia

    Nepravidelnosť signalizuje nejakú chorobu, hormonálnu alebo emočnú poruchu. Vyskytuje sa nadmerné alebo dlhotrvajúce krvácanie a pridlhé medziobdobia. Charakteristické sú kŕče v podbruší. Potrebné je lekárske vyšetrenie. V prípade infekcie alebo hormonálnej poruchy treba to liečiť. K liečeniu napomáhajú ásany a pránájáma.

    Sexuálna nedostatočnosť

    Krajné stavy sú impotencia a neplodnosť. Z jogy veľmi dobre pomáhajú cvičenia, ktoré posilňujú oblasti súvisiace so sexuálnou činnosťou. Odporúča sa denne cvičiť: širšásana, sarvangásana, paščimóttanásana, ašvini mudrá a naulí. Z pránájámy kapálabhátí, 10 kôl báhja kubhaky a anuloma – viloma.

    Neprispôsobivosť

    K prekonávaniu prekážok vonkajšieho rázu pomáha materiálne a sociálne zabezpečenie. To však nestačí, pretože sú aj prekážky duchovného rázu, ktoré by mali odstraňovať náboženstvá a filozofické systémy. V tomto smere môže prispieť joga.

    V Indii sa uskutočnil pokus s dlhodobo uväznenými ťažkými kriminálnikmi. Cvičili tri mesiace ásany a pránájámu. Výsledkom bol pokles konfliktov medzi väzňami, ubudlo pesimizmu, výbuchov zlosti a rozrušenosti. Predstavitelia väznice zistili u absolventov kurzu vzostup sebadôvery, vyrovnanosti a schopnosti spolupracovať.

    Skúsenosti potvrdili, že pránájámou sa lepšie prekonávajú návyky na fajčenie a alkohol. Pránájáma v duševnej oblasti zmenšuje prekážku medzi tým, čo si želáme, a tým čo sa nám splní. Tiež vytvára rovnováhu medzi vnútorným a vonkajším svetom. Ako k tomu dochádza, nie je ešte celkom objasnené. Isté však je, že by ju mal cvičiť každý, kto chce spokojne a zdravo žiť.

     Podľa Joshiho publikácie voľne spracoval Milan Polášek



Späť na O dýchaní a pránájáme
  • Spravodaj JOGA A ZDRAVIE
  • Články Milana Poláška
  • Najčítanejšie články!
  • Duševná hygiena
  • Duševné techniky
  • O dýchaní a pránájáme
  • Zdravotné účinky jogy

JOGOVÁ SPOLOČNOSŤ

Moskovská 12
811 08 Bratislava

 IČO: 00681229

číslo účtu: IBAN: SK5009000000000011481575  

DAGMAR BLIGHT

Predseda JS
Mob.: 0908 732 388

E-mail: dagmar.blight@joga.sk


SOŇA FTÁČNIKOVÁ

Podpredsedníčka JS
Mob.: 0905 55 07 47
E-mail: sonicka@joga.sk

Prihlásenie do newslettera

Chcete byť informovaný o novinkách a výhodných ponukách?
Prihláste sa k odberaniu.

*Nesprávny formát
2014 – 2025 © Jogová spoločnosť
Tvorba web stránok a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok