ÚSKALIA JOGY NA SLOVENSKU A NA CESTE VÝVOJA JOGÍNA
(Joga a zdravie 1/2012)
Na základe vyjadrenia sa cvičencov na kurzoch jogy, najčastejšia motivácia záujmu o jogu, je odstránenie niektorých zdravotných porúch. Joga nám však môže ponúknuť oveľa viac. Dáva nám hodnoty potrebné pre život vo všetkých jeho etapách. O tejto ponuke však väčšina našich cvičencov nie je informovaná. Preto vzdelávacie aktivity Jogovej spoločnosti, ale najmä samotní cvičitelia by mali zvýšiť záujem o vzdelávanie a prehlbovať svoje poznanie jogy. Okrem bežne zaužívaného cvičenia ukázať a naučiť i techniky a hovoriť o hodnotách, ktoré môžu človeka obohatiť a pomôcť odstrániť príčiny rôznych porúch najmä na psychickej úrovni. Zdravotné poruchy majú najčastejšie príčiny práve v rôznych psychických napätiach a stresoch, ale i v negatívnych povahových črtách, či už získaných alebo zdedených, ktoré oslabujú organizmus každého človeka.
Tí, čo intuitívne alebo poznávaním objavili pozitívne účinky jogy na sebe, urobili spočiatku to minimum – denne sa stretli so sebou samým v jogových polohách – so svojím telom, s dychom a vedomím – v tichosti svojej izby. (Teda nie tí, čo si na kurze jogy zacvičia raz za týždeň). Učia sa postupne pracovať najskôr s telom, pozornosťou, so svojimi myšlienkami, emóciami a postupne menia i celkový životný štýl. Nie je to ľahké, ale vieme, že je to proces, ktorý má mať svoj vývoj v dôslednosti práce na sebe. Teda nie je to pre slabých a lenivých. Nie každému sa chce na sebe pracovať a zdokonaľovať. Nie každý chce byť lepší, nie každý chce dosiahnuť vyšší stupeň poznania seba a sveta, nie každý túži zväčšiť hodnotu svojej osobnosti a života, nie každý sa chce podeliť a obohatiť touto hodnotou aj druhých.
Vývoj alebo napredovanie na ceste jogy pre nás Európanov by sa však mal odlišovať od jogína v Indii – v kolíske jogy. Máme iné kultúrne a duchovné tradície a inak organizovanú spoločnosť.
V čom je problém?
Častým problémom na Slovensku je, že záujemcovia o jogu nemôžu navštevovať kurz vo svojom bydlisku. Možné riešenie je také, že sa prihlásia do viacdenných kurzov, organizovaných najmä cez leto, niektorými jogovými spoločnosťami a doma pokračovať cvičením podľa vhodnej príručky. Ak záujemca býva v mieste, kde si môže vybrať kurz jogy na základe viacerých ponúk, mal by sa zaujímať o to: aká jogu sa tam učí, aký je to učiteľ, ako si organizuje kurz, t. j. či je kurz určený pre začiatočníkov, alebo sú v skupine i takí, ktorí tam chodia už niekoľko sezón.
Je veľmi dobré, ak má učiteľ možnosť na kurzoch jogy viesť dve skupiny, začínajúcich a pokročilých. Cvičenec si tak môže uvedomiť, že jogín môže dosiahnuť určité stupne vývoja. Ak niektorí cvičenci v kurze prídu raz za mesiac, alebo sa niekto počas roka zo skupiny vytratí a občas príde niekto nový, nie je možné sledovať vývoj a zdokonaľovanie jedinca na ceste jogy. Učiteľ tak musí stále prihliadať na začínajúcich a učiť prípravné cvičenia stále dookola, čo nepridá na zaujímavosti a pestrosti hodiny najmä pre tých, ktorí sú v skupine už dlhšie. Často je potom jogová výučba nezaujímavá pre opakovanie cvikov s naťahovaním a posilňovaním svalov, pár dynamických cvikov na chrbticu a nakoniec je z toho akýsi tieň jogy, strečingu a rehabilitačných cvičení. Mnohí cvičenci majú potom neúplné a skreslené predstavy o joge.
Poznáme skupiny ľudí, ktorí sa s pravidelnosťou stretávajú a zahrajú si basketbal alebo futbal. Keď niekto vypadne aj na dva mesiace pre chorobu, alebo z iných dôvodov a vráti sa, automaticky sa môže zaradiť do kolektívu. Veď stále sa hádže tým istým spôsobom do koša, alebo sa kope do lopty. V joge to však neplatí, každé cvičenie v kurze pod vedením učiteľa by malo obsahovať aj nový prvok, ktorý rozšíri poznanie a skúsenosť, a na ktorý by malo nadviazať cvičenie na budúcej hodine. Ak učiteľ zapadne do určitých stereotypov, čo sa môže stať vekom, únavou alebo sám nemá dosť síl vystupovať vyššie, urob to ty, cvičenec. Ak máš záujem, začni študovať a postupne urob vlastné výstupy do nových a vyšších úrovní poznávania jogy. No nie je to bez rizika, chce to dodržať jednu podmienku: mať pokoru a neponáhľať sa. Výstup musí byť postupný a veľmi pomalý, chce to niektoré kroky opakovať i dva-tri týždne (v pránájáme i mesiace), aby si telo a vedomie postupne navykalo na nové, možno náročnejšie techniky.
Vývoj cvičenca závisí najmä od cvičiteľa, od smeru, ktorý v joge sleduje, od jeho hĺbky poznania jogových techník, od jeho záujmu neustále prehlbovať poznanie, od jeho fyzických, najmä však verbálnych schopností viesť cvičenia a poskytnúť svojim cvičencom svoje poznania a správny obraz o joge. Od niektorých cvičencov jogy som sa napríklad dozvedel, že po piatich rokoch cvičenia nepoznali najznámejšie ásany, ktoré sa vraj na kurze neučili. Pripomenulo mi to môjho spolužiaka, ktorý štyri roky chodil do tanečnej, ale vždy pre začínajúcich. Takže zakaždým zostal len pri známom počítaní: raz – dva – tri, raz – dva – tri. Nikdy nepocítil zážitok, keď už nemusí myslieť na kroky, ale prežíva eufóriu z harmónie hudby, emócií vyžarujúcich z príslušného tanca a partnerky akoby v bezváhovom stave.
Niektorí učitelia učia celý rad prípravných cvičení, najčastejšie strečingového charakteru, ktoré sú potrebné pre prípravu tela na ásany. Tieto cvičenia sú veľmi dobré pre ich zdravotné účinky na telo, no joga to nie je, sú to, tak povediac, zdravotné a rehabilitačné cvičenia. K poznaniu ásan sa nikdy nedostanú. Takýto cvičenci majú mylnú predstavu, že robia tú pravú jogu, ale nemajú možnosť porovnávania a za informáciami do kníh sa im moc nechce.
Ásana je poloha tela v nehybnosti. No to najdôležitejšie v ásane je stav nehybnosti našej mysle, teda stav zastavenia chodu mysle tým, že už nevnímame svoje telo, ale najskôr sa sústredíme na priebeh každého nádychu a výdychu. V ásane nepôsobíme len na svaly a kĺby, ale najmä na energetický potenciál tela. Tlakom na určité miesta na tele pôsobíme na akupresúrne body a tým ovplyvňujeme funkciu orgánov, ale aj dobýjame energiou – pránou, jednotlivé nády – energetické dráhy a prečisťujeme ich; a to všetko za spoluúčasti masáže niektorých orgánov dychovou aktivitou, pri ktorej sa s nádychom určité orgány stláčajú a pri výdychu uvoľňujú. Tým, že odtiahneme vo vedomí pozornosť od vnímania informácií zo zmyslových orgánov neposkytujeme živnú pôdu pre našu myseľ, dochádza k hlbokej relaxačnej odozve v psychike cvičiaceho. Biologickou spätnou väzbou pôsobí táto odozva na obranný (imunitný) systém organizmu a má silné ozdravné účinky.
Cvičenci často opakujú otázku: po akom dlhom čase nastane samoliečenie organizmu? Dôležité je najmä pravidelné cvičenie, spočiatku pod odborným vedením. Každé cvičenie sa dá robiť na niekoľkých stupňoch. Keď zvládnete prvé dva stupne, čo je pohyb a správne dýchanie, môžete sa venovať tréningu na vedenie energie. Postupne sa naučíte pocítiť a zachytiť prúdenie energie cez energetické dráhy, ktoré prechádzajú celým telom. Citlivosť na energiu je veľmi individuálna vzhľadom na stupeň vyspelosti cvičenca. Niekto je nadaný a vnímavý od narodenia a podarí sa mu to už na prvých hodinách, inému to môže trvať niekoľko mesiacov alebo rok. Zisk z trpezlivej práce je však veľký, pretože pravidelným cvičením môžeme pozitívne ovplyvniť vitálnu kapacitu pľúc, kardiovaskulárny systém a zažívanie, rozvinie sa flexibilita a ohybnosť, zlepšia sa rovnováhové schopnosti, ako aj celková koordinácia tela, zvýši sa koncentrácia a pamäťové schopnosti a aktivujeme imunitný systém.
Pri vývoji jogína má dôležitú úlohu i štúdium. Ak niekoho joga oslovila a má záujem sa v nej zdokonaliť, musí venovať tomuto záujmu aj čas určený na štúdium. Joga je kultúra života, je to náuka o životospráve človeka v celom jej rozsahu, čiže je to aj veda, ktorá sa skladá z množstva vedných odborov; od psychológie, cez fyziológiu, anatómiu, dietológiu až po etiku. Ak sa cvičenec chce trochu orientovať v joge, mal by nahliadnuť do týchto zaujímavých súvislostí štúdiom materiálov s príslušnou tematikou.
Ak chýba záujem o hlbšie spoznávanie jogy štúdiom, nemožno sa dozvedieť o jej bohatosti ani o pestrosti techník, ovplyvňujúcich mnohé oblasti života človeka. Potom ťažko možno očakávať u cvičenca napredovanie. A tak nie je možné získať skúsenosť z vyššieho stupňa náročnosti, ktorý má smerovať: k väčšiemu poznaniu reči tela – vnímaniu pocitov v určitom cviku, ale i po ňom v stave pokoja, k dosiahnutiu náročnejších polôh tela v ásanach, k využitiu dychových techník na dosiahnutie harmónie tela a vedomia, k väčšej kontrole a ovládaniu svojho vedomia, k väčšiemu sebapoznaniu, k ovládaniu emócií a k stíšeniu psychiky, k väčšej sebareflexii a následnej korekcii svojich názorov, postojov a konaní.
Aké sú ešte iné riešenia?
Silný motivačný prvok pre cvičencov v kurze je, ak im učiteľ predloží „učebný plán“, čo je vlastne ročný rozpis učebného programu na jednotlivé mesiace (uverejnený v Spravodaji č. 5/2002 pod názvom Pomoc pre učiteľov jogy). V ňom vidia postupnosť, cez ktorú prejdú od začiatku po záver kurzu – od nácviku plného jogového dychu, cez prípravné cvičenia, spinálne cvičenia, relaxačné techniky, psychohygienu, ásany, dychové pránájámické techniky až po skúsenosť s meditáciou.
Ak má učiteľ samostatné kurzy pre začínajúcich a pokročilejších, cvičenci si často myslia, že do pokročilejších postupujú automaticky po absolvovaní kurzu pre začiatočníkov. Tu im treba veľmi citlivo vysvetliť, že to nie je tak ako na základnej škole, kde po dostaní vysvedčenia automaticky idú do vyššej triedy. Učiteľ v kurze vyberie z cvičencov tých, u ktorých vidí záujem a pokrok v pohybových i mentálnych schopnostiach a ponúkne im možnosť prihlásiť sa do kurzu pre pokročilejších. Ostatným cvičencom treba vysvetliť, že je na nich vidieť časté vynechávanie alebo nepravidelnosť cvičení doma, prípadne nezvládnutie zmien v životospráve. Je nutné im vysvetliť, že je v ich záujme vyhnúť sa zbytočnému riziku z ublíženia na zdraví, pretože by nezvládli dlhšie výdrže v náročnejších ásanach a v sedoch, ktoré sa pri pránájáme bežne robia v kurzoch pre pokročilejších. Preto je v ich vlastnom záujme opäť absolvovať kurz pre „začínajúcich“, kde si dôkladnejšie osvoja základy. Nie je to žiadna degradácia. Mnohí cvičenci mi po opätovnom absolvovaní kurzu pre začínajúcich ďakovali a povedali, že až po dvoch kurzoch dôkladne pochopili, „čo od nich vlastne chcem“, ak som zdôrazňoval vnímanie pocitov počas a po každom cviku, ako i prácu s dychom.
Ak cvičenec chce poznať na sebe postupnosť v uvoľňovaní kostro-svalového systému a zväčšovanie rozsahu pohybov v kĺboch, stačí, keď si pri domácom cvičení každý deň precvičí dva – tri rovnaké cviky alebo polohy.
Bohatosť ponuky
Ozdravenie organizmu, čo je hlavná motivácia našich záujemcov o jogu, je nesmierne cenný prínos pre jedinca i spoločnosť. No nie je jediný a ten najdôležitejší. Cvičenci však väčšinou neprídu k poznaniu, aké blahodarné účinky na psychiku človeka, na jeho správanie a redukciu charakterových porúch môžu v skutočnosti jogou dosiahnuť. Tu má učiteľ nezastupiteľnú úlohu v tom, že často a veľmi jednoducho by mal o týchto možných účinkoch jogy hovoriť. Dr. Bhole nás pri svojich návštevách upozorňuje, že sa často venujeme len telesným cvičeniam a zanedbávame prácu s vedomím – teda duševné techniky.
Jogou možno ovplyvniť oblasti vedomia predstavujúce obrovský tvorivý potenciál – nesmiernu hodnotu, ktorou človek môže obohatiť seba a svet, a to objavením svojho duchovného sveta. Umožňuje to dosiahnutie poznania zmysluplnosti života a jeho obohatenie, ako i vnímanie jeho krásy. Ak sa s týmito hodnotami dokážeme podeliť, môžeme obohatiť život i druhým ľuďom. Táto široká škála jogových možností, ktoré možno charakterizovať ako prostriedky slúžiace k dosiahnutiu harmónie tela a ducha, má ústredný motív, ktorý sa prelína všetkými učeniami o joge. Je prezentovaný predovšetkým nesebeckým postojom a hlbokou úctou k životu, snahou o objektívne hodnotenie vnútorných i vonkajších skutočností. Tento motív je zhrnutý, ako už mnohí viete, do desiatich bodov morálno-etických hodnôt JAMY a NIJAMY a je považovaný za prvý stupeň a základ pre ostatné stupne jogy. Človek, ktorý sa s týmito princípmi zoznámi a príjme ich, nie ako nariadenia obmedzujúce jeho slobodu a nehodiace sa do tohto sveta, ale ako uvedomenie si istých životných zákonitostí, ktorých rešpektovanie prináša skvalitnenie vlastnej osobnosti a nastolenie súladu so svojím okolím, musí tejto oblasti venovať sústavnú pozornosť.
Rozhodnutie realizovať tieto hodnoty vo svojom živote vyžaduje pravidelnú, niekedy ťažkú až bolestivú prácu na sebe samých. Tá nepríjemnosť sa nazýva odriekanie, vzdanie sa svojich zaužívaných stereotypov, svojich právd a pripustiť pravdy a názory druhého i keď sa momentálne nevieme s nimi stotožniť.
Trpezlivá práca na zdokonaľovaní vlastnej osobnosti prináša za odmenu upokojenie a uvoľnenie v oblasti mentálnej, ktorá sa po zbavení negatívnych nánosov stáva prameňom tvorivej energie. Dosiahneme vedomý súlad myšlienok, slov a činov v priebehu celého dňa. Je to vlastne vyprázdnenie svojho vnútra od falošných hodnôt, za ktorými sa pachtíme, a ktoré nám do nášho vedomia podsúva svet: je to honba za zmyslovými pôžitkami a aby nás uspokojili zväčšujeme ich intenzitu, je to honba za peniazmi, mocou, majetkom, titulmi, novými sexuálnymi zážitkami, úspechmi, módou. A to všetko býva spojené so závisťou, súperivosťou a stresmi.
Na dosiahnutie tohto cieľa musíme mať nevyhnutne vo svojej výbave sebareflexiu, bez ktorej nemáme šancu dozvedieť sa pravdu o tom, ako na tom v skutočnosti sme. Skoro vždy máme tendenciu zdôvodniť a ospravedlniť takmer všetko, čo sme vyslovili i urobili. Hlboko v nás je zakorenená predstava, že my sme tí spravodliví a správni. Ale vidia nás takto i ľudia z nášho okolia? Zaujímame sa o ich úprimný názor a prijmeme ho, i keby nás to bolelo? Ich mienka nemusí byť vždy správna a vystihovať pravdu, ale potom si dajme otázku, čo také robím, že vytváram u nich tento dojem? Niekedy sme tak ponorení do našej samoľúbosti a nášho ega, že už nevnímame, kde je hladina a kde dno. Vynoriť sa sám z tejto hĺbky sa nám zdá nemožné. Podávať pomocnú ruku si vyžaduje osobnú odvahu a nie je to ľahké. Takýto človek pokladá čo i len malé upozornenie za nepriateľský útok na svoju osobu a obratom vie obviniť práve z toho, do čoho je najviac ponorený.
Nenechajme, aby sme sa ponorili tak hlboko a prijmime sebareflexiu ako záchranný pás.
Čo je to vlastne vývoj jogína?
Celý rad vedeckých pracovísk potvrdzuje uvedené účinky jogy na psychiku pomocou moderných exaktných postupov. Potvrdzujú tak metódy, ktoré vznikli pred tisícročiami.
Pokročilosť nespočíva len vo vlastnosti tela – byť ohybný ako prútik, ani v tom, že nás nebolia kĺby, chrbtica a sme relatívne zdraví (je množstvo ohybných a zdravých podvodníkov, zlodejov a vrahov) i keď zdravie je veľká hodnota, o ktorú sa musíme zaujímať a usilovať. Mimo dosahu tohto spôsobu hodnotenia jogy sa nachádza oblasť veľmi subtílna, kde dominujúcimi pojmami sú oveľa vzácnejšie hodnoty ako šťastie a láska, ktoré od vekov a v každej kultúre predstavujú túžby ľudskej bytosti po naplnení života. Joga tým, že upriamuje pohľad na iné hodnoty a vytláča z vedomia človeka záujem o vonkajšie veci, vytláča i nepokoj a stres.
Tým, že nám joga pomôže naladiť dušu na iné tóny, vytvára v nás priestor pre vnímanie a poznávanie lásky, ktorá už nie je len chvíľkovým citom alebo cestou k sebauspokojeniu, ale stáva sa univerzálnym vzťahom ku všetkému živému. No jedným dychom musím povedať, že bez cvičenia to nejde, rozvoj človeka i na jeho duševnej a duchovnej úrovni sa dosiahne oveľa ľahšie, ak sa dosiahne harmónia tela a duše.
Pri jogínskom vývoji sa mení predovšetkým vnímanie, pohľad na život a všetky hodnoty. Je to vývoj, pri ktorom sa menia postoje, názory a hodnoty človeka, zlepšujú sa jeho schopnosti vysporiadať sa s problémami, zvyšuje sa schopnosť adaptácie a pod. Meradlom je jedine celková postupná zmena osobnosti, a pokiaľ k nej neprichádza, tak tu nie je jogistický vývoj.
Ešte podrobnejší pohľad na pojmy „láska“ a „dobrý človek“ nám dáva jedna z najväčších mystičiek 20. a 21. storočia, Chiara Lubichová (1920 – 2008), ktorá nám ponúka možnosť rozšíriť láskou svoje srdce pre všetkých a vytvárať tak univerzálne bratstvo. Prezentuje toto riešenie nielen pre jedinca, ale aj pre vyriešenie problémov celého ľudstva v súčasnom svete, hovorí:
„Ak sme teda všetci bratmi a sestrami, musíme neustále milovať všetkých, začínajúc tými, čo sú vedľa nás. Naša láska nemôže byť iba platonická, abstraktná, ale konkrétna, prejavovaná službou.
Má to byť láska, ktorá je schopná ísť v ústrety iným. Dialóg spojený so snahou vžiť sa do ťažkostí iných, vziať na seba ich starosti a obavy. A ísť v tom tak ďaleko, aby ten druhý pocítil, že ho chápeme a prijímame i v tom, čo ho od nás odlišuje, takže slobodne bude môcť prejaviť všetko bohatstvo, ktoré je v ňom.
Má to byť láska, ktorá podporuje živé vzťahy medzi ľuďmi rozličného presvedčenia založené na „zlatom pravidle“, ktoré sa nachádza vo všetkých posvätných knihách a je vpísané do svedomia všetkých ľudí: Rob iným to, čo chceš, aby oni robili tebe.“
Chiara Lubichová týmto vyjadrením akoby podrobnejšie rozviedla vyjadrenie Mahátmá Ghándiho:
„Najlepší spôsob ako nájsť samých seba, je stratiť sa v službe druhým.“
Z týchto slov, ktoré pochopíme, ak ich v meditácii dôkladne precítime, vystupuje pred nami jedna dôležitá úloha: učiť sa milovať. Je to úloha a program do konca života.
Na začiatku sme povedali, že joga nám v našom vnútri vytvorí nový priestor tým, že sa pomocou nej môžeme zbaviť „haraburdia a balastu“, ktorým máme zanesené naše vnútro. Jednou z ponúk, čím naplniť tento priestor, je v uvedenom citáte.
Po prečítaní týchto riadkov si mnohí povedia, ale to je ťažké, to sa nedá, svet je iný a podobne. Áno, je to ťažké a slová pani Lubichovej sa nám môžu zdať ako nebotyčný Mount Everest. Ale myslím si, že naše pohľady musia byť zamerané hore, na vznešené ciele človeka, a nie do priepastí ľudských slabostí. Už samotné snaženie ísť cestou hore, nás obohatí skúsenosťami a okúzli pohľadmi na nekonečnosť a krásu ľudskej duše. Môže to byť náš cieľ vývoja, náš vrchol, naše samádhi – ten posledný stupeň osemstupňovej Patandžaliho jogy, stav, ktorý je pre nás tak ťažko vysvetliteľný a ťažko pochopiteľný. Nemusí to byť len prchavý duševný a duchovný zážitok s nádychom mystiky, ale vedomé nasmerovanie svojho JA pre svoje dobro a ľudí, ktorých stretávame.
Dodo Blesák
Späť na Články