Chápanie úlohy jogovej terapie v zdravotnej starostlivosti o človeka
(Spravodaj JS, 2/2001)
Často v rozhovoroch o joge (i s niektorými cvičiteľmi) som počul názor, že joga je len pre zdravých, a chorých majú liečiť lekári. Ako keby ignorovali návštevy indického profesora jogy a prednostu nemocnice v Lonavle, MUDr. Bholeho, kde joga je hlavným terapeutickým prostriedkom, tiež správu publikovanú MUDr. Doležalovou, CSc. pod názvom JOGA A ZDRAVIE z návštevy viacero takýchto nemocníc v Indii, knižku MUDr. Jiřího Votavu, CSc. a kol. JÓGA OČIMA LÉKAŘŮ, publikácie o liečbe jogou MUDr. Jaroslava Šedivého, ako i výsledky využívania jogových techník v zdravotných centrách západných krajín. Sám som bol členom kolektívu oddelenia naturálnej medicíny a rekondície, nemocnice Podunajské Biskupice, v liečebni Lehnice, kde časťou terapie boli jogové techniky. O ich aplikácii a výsledkoch som informoval vo svojej prednáške s MUDr. Škereňom na II. Bratislavských jogových dňoch v roku 1999 (pozri zborník Joga ako cesta ku zdraviu) a v Spravodaji 1/97.
Tento článok som sa rozhodol napísať najmä pre cvičiteľov (ale i pre ostatných záujemcov o jogu), aby pochopili, že nestačí len ukázať, čo sa v joge cvičí, ale najmä PREČO, aby v rozhovoroch s “odborníkmi” na jogu, ladenými proti nej (často i samotnými lekármi) vedeli argumentovať. Ako máme chápať liečebné postupy v joge a ako joga vníma chorobu?
Joga chápe telo a myseľ ako jednotu v organizme. Obsahuje telesné cvičenia – ásany a pránájámu – pričom sa používajú (na zvýšenie účinnosti) i psychologické postupy, ktoré je možné osobitne spoznávať a rozvíjať vo vyšších stupňoch Pataňdžaliho aštangajogy. Cieľom je dosiahnuť integráciu v psychofyziologických procesoch, stabilizovať ich, aby sa posilňovala rovnováha. Joga teda neoddeľuje, ako už i moderná medicína, telo a myseľ, ale uznáva medzi nimi tesné vzájomné prepojenia. Choroba – “vjádhi” – sa považuje za psychofyziologickú poruchu. Cieľom je pomôcť telu a mysli udržať si rovnovážny stav, alebo ho obnoviť, ak sa narušil.
Akútne ochorenie síce znamená, že určitá časť tela podľahla pri stretnutí s rušivým faktorom, ale súčasne telo úspešne “bojuje” a snaží sa odstrániť alebo neutralizovať rušivý faktor. Je to teda len dočasná porucha a z hľadiska jogy lepšie je nechať telo na pokoji, nezaťažovať ho nejakou činnosťou. Joga tu neodmieta prostriedky medicíny. Často však odporúča prostriedky prírodné a to rastlinnej, homeopatickej alebo ajurvédickej liečby.
Inak je to v prípade subakútnych a chronických porúch. Tu telo prehralo boj, nie je naň dostatočne vybavené. Chronické ochorenia sú príznakom nedostatku adaptačných schopností. Podľa slov MUDr. S. L. Vinekara v knižke Jogová terapia, vznikajú najmä pri narušení krvného alebo lymfatického obehu, čo vedie k hromadeniu odpadových látok v určitých oblastiach a tieto pôsobia toxicky na celý organizmus. Druhou príčinou môže byť narušenie harmónie v neuromuskulárnych a v neuroendokrinných reakciách, t.j. nervových reakciách v svaloch a v autonómnom nervovom systéme endokrinných žliaz. Tieto dva faktory (chronické hromadenie odpadových látok a chybné neuromuskulárne a neuroendokrinné reakcie) spolu navzájom súvisia. Jeden faktor môže vyvolať druhý a vzniká bludný kruh. Ak chceme tento proces napraviť, musíme hľadať jeho príčiny. Môže to byť nedostatok pohybovej aktivity, zlé držanie tela, nedostatočné dýchanie, zlé stravovacie návyky alebo psychologické poruchy vyvolané najmä stresom a vnútornými konfliktmi. Treba ich skúmať všetky. Podľa jogy nemôže byť len samotné cvičenie, len samotná zmena stravy, len samotná zmena psychologických postojov úplnou racionálnou terapiou, i keď každé môže priniesť istú úľavu.
Choroby zanechávajú určitý defekt na tele a mysli, ktorý nemusí byť zjavný, t.j. spôsobujú určitú nerovnováhu, na zvládnutie ktorej potrebuje telo istý čas. Povinnosťou lekára je nenechať pacienta svojmu osudu “keď už je na nohách”, ale mal by mu poradiť vhodné rehabilitačné metódy na dlhší čas, podľa povahy ochorenia a škôd, ktoré spôsobilo. Škoda, že v dnešnom uponáhľanom živote a klesajúcej úrovni liečebnej starostlivosti sa rehabilitačné metódy zriedkakedy používajú. Výsledkom je, že zdanlivo vyliečený človek nie je potom schopný správne znášať záťažové situácie. Náchylnejší je k ďalším akútnym alebo chronickým ochoreniam. Veľmi málo ľudí môže povedať, že sú “bezpeční” pred útokmi akútnych ochorení.
Podľa názoru indického lekára MUDr. S. L. Vinekara, sú dva prístupy k terapii: jeden hľadá škodlivý faktor, napomáha k jeho odstráneniu a necháva telo, aby sa samé zregenerovalo, ak už bola príčina odstránená; druhý pomáha organizmu viesť úspešný boj proti “útočníkovi” a nakoniec zvíťaziť vlastným úsilím. Telo má schopnosť vyvinúť si špecifickú imunitu a má i schopnosť všeobecnej odolnosti voči útokom škodlivých faktorov.
Od objavenia “mikróbov” a ich úlohy pri vzniku ochorení sa ortodoxná medicína sústredila predovšetkým na prvý postup. Nepopiera druhý, ale v praxi mu bežný lekár venuje oveľa menšiu pozornosť. Po vyliečení akútneho ochorenia je pacient ponechaný svojmu osudu, prípadne sa mu odporučia nejaké vitamíny. Nový medicínsky prístup odporúča starostlivosť o pacienta i po odznení akútnych príznakov, no tento prístup sa zatiaľ uplatňuje len v rehabilitácii pohybového ústrojenstva a menej v rehabilitácii pacientov s funkčnými poruchami. Tu joga môže nesmierne účinne pomôcť i v rámci programu ozdravenia obyvateľstva, hlavne pre svoju jednoduchosť, nenáročnosť na priestor a technické vybavenie.
Podľa jogy je skôr potrebné posiľňovať vlastný obranný systém, ako strácať čas odstraňovaním toho či onoho škodlivého faktora. Predstavme si les plný tŕňov. Keby sme mali prejsť týmto lesom, bolo by bláznovstvo odstraňovať jeden po druhom všetky tŕne. Bude múdrejšie a ľahšie zobrať si pár dobrých topánok, aby chránili nohy! “Pre človeka, ktorý má obuté topánky, je celá zem akoby pokrytá mäkkou kožou” (Joga Vásišta). Teda joga viac zdôrazňuje posiľňovanie vnútorných obranných mechanizmov, než boj s jednotlivými škodlivými činiteľmi a ich odstraňovaním. Dôraz sa kladie na rozvíjanie prirodzených schopností tela a mysle obnoviť homeostatickú rovnováhu. Pritom je venovaná zvláštna pozornosť rozvíjaniu vlastných adaptačných a readaptačných schopností. V joge to nazývame nádí šuddhi – prečisťovanie všetkých komunikačných a obehových dráh, t.j. nádí.
Jedným z cieľov jogy je podpora pozitívneho zdravia, ktoré neznamená len stav bez choroby, ale radostný a vyžarujúci pocit pohody a súčasne značnú celkovú odolnosť proti škodlivým vplyvom. Teda nie je to len akosi fungovať, ale aj schopnosť, ktorá nedovoľuje, aby bol človek lenivý a pomalý. Pomalosť a lenivosť (stjana a álasja) – sú považované za známky choroby (vikšepa). Sú známkou ochorenia, nerovnováhy, či už na telesnej alebo duševnej úrovni. V súčasnej medicíne sa takýto striktný pohľad na zdravie málokedy vyskytuje. Preventívna medicína sa prevažne zaoberá ničením pôvodcov ochorení (insekticídmi, prevenciou znečistenia vody a ovzdušia, starostlivosťou o výživu, všeobecnou hygienou, tvorbou špecifickej imunity pomocou vakcín a sér, atď.). Postupne vznikajú odolnejšie kmene baktérií a tak sa musia vyvíjať stále nové a účinnejšie lieky. Vďaka tomu klesol počet infekčných ochorení, ale zároveň rastie počet metabolických a psychosomatických ochorení. Sú to všetko chronické poruchy adaptácie.
Pri rešpekte k dobrým úmyslom modernej medicíny je možné povedať, že ide o “negatívne opatrenia” zabraňujúce síce šíreniu určitých ochorení, ale robia človeka chúlostivejším, neschopným stáť na vlastných nohách a aktívne bojovať s chorobami vlastným imunitným systémom. Vidíme to najmä na neustálom náraste alergických ochorení už od útleho veku. Túto skutočnosť si postupne uvedomuje aj moderná medicína, čo potvrdil v rozhovore rádia Twist 22. mája 2001 primár alergologického oddelenia nemocnice v Podunajských Biskupiciach MUDr. Hrubiško. Hovoril, že v Amerike vznikol pojem “farmárske deti”, t.j. deti ktoré sa neustále hrajú v prírode, v blízkosti dobytka a iných zvierat, ich strava je prirodzená, bez zbytočných chemických a priemyselných úprav. Pri nepatrnom zvýšení teploty nie sú hneď liečené antibiotikami. U týchto detí zistili nepatrné percento alergií, oproti deťom v mestách.
Modernému človeku postupne ubúda jeho vnútorná odolnosť a musí stále viac siahať k vonkajším opatreniam, aby bol uchránený od škodlivých faktorov. Výsledkom toho je, že telo sa odnaučilo bojovať proti útočníkom. Zákonom prírody je, že všetko čo sa nepoužíva, má tendenciu atrofovať – slabnúť a nakoniec zaniknúť. Človek v úsilí dopriať si stále viac a viac pohodlia sám sa postupne zbavil prirodzenej odolnosti a zdravia svojich predkov.
Čoraz častejšie sa uznáva, že k problému by sa malo pristúpiť z druhej strany, zvnútra. Vnútorný systém by mal byť trénovaný, aby sa vyrovnal s novými situáciami. Inými slovami ťažisko pre zníženie obrovského nárastu civilizačných ochorení (každý štvrtý človek umiera na rakovinu a každý tretí na srdcovo-cievne poruchy) má spočívať v komplexnej prevencii, v posiľňovaní imunitného systému. Význam prevencie zdôraznila už pred pár tisíc rokmi kniha múdrosti Tao Te Ťing slovami:
Čo je ešte v pokoji, dá sa ľahko uchopiť,
čo je ešte nepatrné, dá sa ľahko rozptýliť.
Treba pôsobiť na to, čo tu ešte nie je.
Aj ten najväčší strom vyrastá z tenkého stebla.
Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krôčikom.
Joga, ako kompletný systém postupov, od psychohygieny, cez výživu, očistné techniky, pohybovú aktivitu, až po relaxačné a koncentračné techniky, ponúka nenáročné riešenie pre človeka tretieho tisícročia. Tieto prostriedky pozostávajú z troch integrálnych metód, pomocou ktorých joga prispieva k prevencii a to najmä posiľňovaním imunitného systému:
- pestovaním duševnej hygieny (jama, nijama)
- adaptáciou neuromuskulárneho a neuroendokrinného systému, – teda celého tela, na prekonávanie stresov a námahy (ásany, pránájáma, relaxačné, koncentračné a meditačné techniky)
- dôrazom na blahodárnu stravu, podporu prirodzeného procesu odstraňovania škodlivín z tela, prípadne pomocou špeciálnych očistných procedúr (krije)
Tieto metódy tvoria tri hlavné postupy jogovej terapie.
Jozef Blesák
Späť na Zdravotné účinky jogy