Lekár sa snaží porozumieť joge - MUDr. M. Bhole, Kaivalyadhama, India
Edičná poznámka: ľudia sa bežne domnievajú, že joga predstavuje hinduistické náboženstvo a že v západnej civilizácii sa bude podľa nej riadiť veľmi ťažké. Lebo sa na ňu pozerajú ako na druh filozofie, ktorej praktiky sa blížia mystike či dokonca čiernej mágii, pretože ich telesná aktivita nie je predsa priamo zameraná na dosiahnutie určitých výsledkov, ako je tomu pri športových hrách, telesnej výchove alebo iných posilňovacích cvičeniach.
Autor tohto článku je lekár, špecializujúci sa na fyziológiu. Jogovými technikami na vedeckom základe sa začal zaoberať v známom ústave pre výskum jogy Kaivalyadhána, ktorý v r. 1924 založil dnes už zosnulý Swami Kuvalayananda v Lonavle, vzdialenom 124 km od Bombaja v Indii. V tomto článku predkladá svoje poznatky a predstavy o joge, ktoré predniesol na IV. Brněnských dní v roku 1987.
Keď som sa počas viac ako 15 rokov pokúšal študovať rôzne techniky hatha jogy z hľadiska fyziológie, bol som nútený upriamiť svoju pozornosť na pochopenie základných predstáv. Svoje zistenia som chcel postaviť na racionálny základ, aby som mohol dať odpoveď na niektoré otázky, ktoré bežne prichádzajú na myseľ tým, ktorí pracujú v modernej vede a technike.
V roku 1973 – 1974 som bol v Československu v rámci kultúrnej výmeny a počas prednášok, ktoré som mal, som odpovedal na otázky týkajúce sa práve týchto základných predstáv.
I. Je joga náboženstvo? Aký je jej vzťah k hinduizmu?
To je najčastejšia otázka, ktorá zaujíma príslušníkov západného sveta. Takže joga nie je náboženstvo, najmä ak chápeme náboženstvo ako cirkev, alebo náboženské dogmy, či oboje dohromady, založené na viere, nie na poznaní. V joge sa snažíme o poznanie, naviazať spojenie so sebou samými, pretože v živote sa zameriavame najmä na dosiahnutie kariéry, na zhromažďovanie majetku, no na seba často zabúdame a tým môžeme prispieť k vzniku nejakého utrpenia. Joga je preto skôr praktická psychologická metóda – duševná hygiena.
Vieme, že moderná medicína a iné základné vedné odbory mali svoj počiatok v kresťanských kláštoroch, ale neskôr sa už od kresťanstva oddelili. Gregor Johann Mendel bol opátom kláštora, ale jeho zákony genetickej dedičnosti s kresťanským náboženstvom nesúviseli. Podobne vznikol v indických kláštoroch vedecký prístup o tom, ako poznávať sám seba, ale s hinduizmom nemá taktiež nič spoločné.
II. Čo je joga? Veda, umenie alebo filozofia?
Joga je toto všetko súčasne. Každá z týchto disciplín musí mať všetky tieto tri aspekty, ktoré sa navzájom prekrývajú. Napríklad filozofia medicíny znamená zbaviť telo od nemoci či poškodenia a opäť ho uzdraviť. Medicína pozná rôzne techniky, ktoré jej pomáhajú dosiahnuť tento cieľ; sú to farmakologické preparáty, chirurgická technika, rádiologické a röntgenologické vyšetrovacie a liečebné techniky, fyzikálna terapia, psychosomatické metódy a podobne. Napriek tomu však jedinci vybavení všetkými teoretickými základmi chirurgie ešte nemusia byť dobrými chirurgmi. Tu prichádza i v lekárskej vede k slovu umenie.
Podobne je to tak i v joge. Ako filozofia smeruje k tomu, aby si jednotlivec uvedomil, že jeho základnou vlastnosťou je blaho, a že podľa okolností sa chová raz ako činiteľ či znalec, s postojom súhlasu a pozorovateľa, či ako svedok pri činnosti a dejoch v tele, mysli a intelekte. Jogové školy vypracovali rôzne metódy systematického výcviku na dosiahnutie tohto cieľa, ktorý nazývame sebarealizácia alebo sebapozorovanie. Nie všetci, čo sa učia týmto technikám a získavajú informácie a popisné vedomosti, dosiahnu najvyšší stupeň tejto osobnej skúsenosti. Napriek tomu získavajú množstvo užitočných vlastností, ako napríklad stále narastajúca schopnosť vzdorovať každodennému stresu, odolnosť voči funkčným poruchám tela a schopnosť precítiť vnútorný pokoj a mier.
III. Aký má joga základný pohľad na človeka?
Čo u človeka rozoznáva?
Predstava „piatich tiel“: Základný prístup nastáva prostredníctvom vlastných zážitkov. Podľa druhu týchto zážitkov rozoznáva tradícia 5 rôznych tzv. „tiel“.
1/ Vnímanie telesných a štrukturálnych aspektov vlastného ja, ktoré sa stotožňuje s neživým telom, a je moderným lekárskym predmetom štúdia anatómie. Nazývame ho annamaja šarira, čo znamená telo živené potravou.
2/ Vnímanie funkčných aspektov vlastného ja, čo je predmetom štúdia fyziológie človeka. Rôzne orgány a systémy vyžadujú pre svoju normálnu či abnormálnu činnosť stimuly a energiu. Joga nazýva tieto formy energie prána a jej vnímanie ako pránamaja šarira, t.j. telo živené energiou.
3/ Vnímanie vlastných pocitov, skúseností a emócií tak, ako sa nimi zaoberá psychológia. Nazvali sme ho mamomaja šarira, t.j. telo živené pocitmi a emóciami. Obecne väčšinou vnímame účinky rôznych rušivých vplyvov a zriedkakedy rozumieme príčinám, ktoré ich vyvolávajú. Toto pochopenie predstavuje jeden typ vedomosti získaný skúsenosťou. Skúsenostný aspekt vlastného ja v rozsahu psychológie sa nazýva manas.
4/ Vnímanie vlastných myšlienok, myšlienkových pochodov a rozhodovanie, preciťovanie príčin rôznych pocitov, skúseností a emotívnych odpovedí, to je ďalší typ poznania a pochopenia seba samého. Voláme ho vidžnámaja šarira, t.j. telo živené myšlienkami a rozhodnutiami. Princíp, zodpovedný za myslenie a rozhodovanie voláme buddhi (intelekt). Štúdiom týchto tiel sa zaoberá psychológia, psychoanalýza a psychológia správania (behaviorálna psychológia).
5/ Vnímanie vlastnej existencie bez vzťahu k zloženiu tela, k jeho funkciám, pocitom a myšlienkam, sa nazýva ánanda šaríra, t.j. stav radosti a blaženosti. Rôzne smery ako sú existencionalizmus, kybernetika alebo sofrológia (zdržanlivosť, miernosť) pracujú s týmto telom.
IV. Tri spôsoby pránickej aktivity (šakti)
Energia v ľudskom tele pôsobí podľa tejto predstavy na troch odlišných úrovniach:
1/ Voľná, vedomá energia, ktorá riadi pochody ovládané vedomím, vôľou – iččha šakti. Čo by sme mohli porovnať s funkčnými prejavmi motorických centier mozgovej kôry.
2/ Zmyslová energia, ktorá nám sprostredkováva poznanie, vedomosť a informácie o funkčných aspektoch senzorických centier mozgovej kôry – džňana šakti.
3/ Automatické (autonómne) pochody – krija šakti, ktoré prebiehajú v tele bez nášho vedomia či vôle. Sú riadené hypotalamom a limbickým systémom.
Okrem týchto úrovní je tu ešte predstava o čétana šakti, t.j. sile zodpovedajúcej za uvedomenie.
V. Predstava narušeného a vyrovnaného ja.
Jogínsky názov pre ja je čitta a pre telo šarira. Väčšinou si uvedomujeme svoje ja, keď je rozrušené alebo choré, vyvedené z rovnováhy alebo narušené v jeho celistvosti. Takýto pocitový stav vlastného ja voláme vjuthita čitta. Hlad, smäd, hnev, myšlienky, bolesť, sexuálne napätie, nutkanie na močenie a na stolicu sú niektoré z príkladov narušenia stavu nerušeného bytia a my, s určitým typom správania dosiahneme nápravu týchto stavov a spätného nastolenia rovnováhy, vyrovnanosti, harmónie a celistvosti. Tento pocitový stav jedinca sa volá samahita čitta.
Hlavným účelom jogy ako vedného odboru alebo vzdelávacieho systému je pomoc jednotlivcovi navodiť stav rovnováhy a celistvosti zo stavu nerovnováhy a porušenia celistvosti.
VI. Má joga miesto v živote obyčajného človeka?
Všetci ľudia, keď sa snažia budovať svoju životnú cestu a zarábať si na živobytie, trpia nejakou formou stresu alebo narušenia zabehnutého poriadku. Každá činnosť zanecháva určité dozvuky svojho účinku. Počas určitého časového obdobia sa tieto účinky kumulujú a vyúsťujú do napätia a stresu. Joga kladie dôraz práve na prežívanie stavu blaha jednotlivca na základe jeho vyrovnanosti, a preto je jej praktické vykonávanie v bežnom živote veľmi užitočné.
VII. Aký je podľa Vás rozdiel medzi športom, rôznymi hrami, posilňovacími technikami a jogovými technikami?
Pri športe a hrách využíva naše telo senzoricko-motorický systém, a ich výsledky sa snažíme hľadať mimo toto naše telo, napr. schopnosti vo futbale, plávaní, vzpieraní a pod. Oveľa viac nás zaujímajú vonkajšie ciele a parametre.
Pri posilňovaní, základnej telesnej výchove, gymnastike, aerobiku a pod. sa tiež zúčastňuje svalový a kostrový systém, ale viac sa uplatňuje proprioceptívné uvedomenie. Obidva systémy pracujú na retikulárnej úrovni, a preto umožňujú vzrast sebauvedomenia.
V joge pracujeme prevažne s mechanizmami ovládajúcimi svalový tonus – pozíciu – rovnováhu (na úrovni malého mozgu) a ďalej s neurovegetatívnym systémom, ktorý je v úzkom spojení s našimi emóciami. Napríklad zvracanie je pre každého veľmi nepríjemný stav a je chápaný ako neprirodzený. Považujeme ho na viac za funkciu, ktorú neovládame vôľou. V joge môžeme začať svoj kontakt s vlastnou neurovegetatívnou sústavou i tým, že sa napríklad naučíme zvracať – vyprázdniť obsah žalúdka – bez pocitu nevoľnosti a nepríjemného zážitku.
Takže inými slovami, jogu môžeme nazvať i telovýchovnou aktivitou, ktorá zdokonaľuje a precvičuje naše emócie a neurovegetatívny systém.
VIII. Možno jogu využiť v systéme zdravotnej starostlivosti?
Mnohé funkčné poruchy psychosomatickej povahy, vrátane nedostatočnej funkcie neurovegetatívneho systému, môžu byť účinne napravené pomocou jogových techník. Ajurvéda, tradičný indický lekársky systém uznáva a propaguje jogu pri náprave nerovnováhy pránických (bioenergetických) funkcií. Lekárska veda má dobré výsledky s použitím jogy pri liečení vysokého krvného tlaku, angíny, nespavosti, zažívacích ťažkostí, bolesti hlavy, zápchy, bronchiálnej astmy. K zlepšeniu dochádza dokonca aj u pacientov s roztrúsenou sklerózou. Prvky jogových techník sa používajú v rehabilitácii. V medicíne i mimo nej bude treba ešte vynaložiť značné úsilie, aby sa odhalili súvislosti medzi mechanizmami liečebných účinkov jogy.
Záverom možno povedať, že joga je veda, umenie i filozofia, učiaca ako získavať a využívať skúsenosti vlastnej existencie. Joga učí, že šťastie a blaho sú základom povahy každého jedinca. Tým sa stáva joga priamo použiteľná v živote naplnenom utrpením, na ktoré nie sú hojivé prostriedky ani v klasickej medicíne, ani mimo nej.
Pripravil Jozef Blesák
Redigovala Irča Kucharová
Späť na Zdravotné účinky jogy