výživy
Ani jedna táto zložka sa nesmie zanedbať. Joga ovláda postupy na ovplyvnenie všetkých uvedených oblastí a tieto postupy sa bežne učia na kurzoch jogy. Prechod k novému životnému štýlu nie je až taký náročný, stačí trochu záujmu a dôslednosti pri prekonávaní zaužívaných zvyklostí. Žiaľ, väčšina pacientov na civilizačné ochorenia, a najmä onkologické, sú motivovaní k tejto zmene až vtedy, keď im chorobu diagnostikujú.
Onkologické ochorenie a jeho liečba je sprevádzaná rôznymi ťažkosťami, ktoré pacientovi zhoršujú kvalitu života. Dlhodobé liečenie vedie k druhotným problémom: prechodnému či trvalému vyradeniu z práce a poruche rodinných vzťahov. Všetky druhy onkologickej liečby môžu mať i vedľajšie účinky, ktoré vyvolávajú u pacienta rôzne reakcie. Doposiaľ zanedbávanou oblasťou, tak ako tvrdia samotní lekári, je starostlivosť o pacienta po liečbe, ktorá musí pokračovať rehabilitáciou. Jej neoddeliteľnou súčasťou je rehabilitácia nielen na fyzickej, ale aj psychickej a sociálnej úrovni.
Organizmus je po liečbe značne oslabený a to vedie k telesnej nečinnosti, sedavému spôsobu života, postupnému sociálnemu odlúčeniu, k sebaľútosti a k nespokojnosti so životom. Množstvo vedeckých štúdií u pacientov s rôznymi diagnózami ukázali, že cvičenie a tréning majú veľmi priaznivý účinok na zlepšenie celkového telesného stavu, ale aj na psychiku pacienta či už počas liečby alebo po nej. U týchto pacientov sa posilnil imunitný systém a obranyschopnosť organizmu, v ktorom sa aktivizovali schopnosti vysporiadať sa s chorými bunkami. Potlačila sa depresia, zvýšila sa sebadôvera, myseľ sa odvrátila od choroby, zlepšila sa chuť do jedla a skvalitnil sa spánok. Tieto bežne publikované vedecky dokázané poznatky viedli k záveru, že programy telesnej aktivity treba rozvíjať v rôznej intenzite prispôsobenej stavu pacienta a je dôležité zavádzať ich do liečebného a rehabilitačného procesu.
Nie všetci onkologickí pacienti sú rovnako postihnutí. Líšia sa druhom nádorovej choroby, jej štádiom, pridruženými chorobami a aj vekom. Sú teda stavy, keď sa neodporúča aktívne cvičenie. No u väčšiny pacientov sú špeciálne prispôsobené telesné aktivity vítané a to od najjednoduchších cvičení s prstami rúk a nôh, dychových cvičení až po niektoré náročnejšie. Ideálne pre týchto pacientov sú cvičenia z jogy, kde pacient nie je aktivovaný len pohybom, ale pri jeho vykonávaní zapája do činnosti aj svoje vedomie a dýchanie. Tieto tri faktory, teda pohyb, dych a vedomie priamo ovplyvňujú jeho psychiku. Cvičenia by mali priniesť radosť, zábavu a pohodu. Rozhodne nie únavu; čomu treba individuálne prispôsobiť aj cvičebnú dávku.
Pre pacienta, ktorý sa pred ochorením nezaujímal o šport, alebo iné pohybové aktivity, je niekedy ťažké rozhodnúť sa, či cvičiť sám doma alebo niekde pod odborným dozorom. Na začiatku je treba si zvoliť tú najjednoduchšiu cestu – začať sa hýbať. Chodiť pomaly pešo po schodoch, robiť prechádzky, chodiť na malé výlety do prírody, vhodné je tiež plávanie prípadne bicyklovanie. V rôznych štúdiách sa potvrdilo, že mnohí bývalí pacienti dávajú prednosť cvičeniam v skupine, pretože nadviažu kontakt s ľuďmi podobného osudu, ktorí sa navzájom povzbudzujú, vymieňajú si svoje skúsenosti a dojmy, vzájomne sa informujú o účinkoch liečby a zmien v stravovaní, čo podporuje nadobudnutie sebavedomia a pocit spolupatričnosti.
Veľmi vhodné sú kurzy jogy pre začiatočníkov, kde sú nenáročné cvičenia a kde sa naučia základom pohybu v synchronizácii s dychom a relaxačným technikám v takzvaných prípravných cvičeniach a postupne v nenáročným ásanam. Program by mal byť vedený tak, aby zlepšil svalovú silu, pohyblivosť, stabilitu, aby telo odolávalo únave, upravilo sa zlé návykové držanie tela a nevhodné pohyby, ku ktorým mohlo dôjsť v dôsledku choroby a jej liečby. Pacient by mal vedieť prijať vlastné telo a postupne sa naučiť vnímať pocity v ňom. Netreba sa siliť, ale uprednostniť radšej ľahšie a niekoľkokrát sa opakujúce cvičenia prispôsobené telesným pocitom, nerobiť ich nadoraz, až na hranicu vyvolania bolesti, prerušovať ich po krátkych sériách relaxačnými pauzami, piť tekutiny (najlepšie pramenitú vodu). Preto by sa mal pacient – cvičenec najskôr zaujímať, či ide o skúseného učiteľa a akú jogu v kurze učí. Nie príliš vhodné sú powerjoga a ayengarova joga. Skôr sa odporúča hathajoga i s jej očistnými technikami – krijami.
Známa psychiatrička MUDr. O. Dostálová z Prahy, ktorá vydala v r. 1986 knihu „Psychiatrie nádorových onemocnění“ uvádza, že ťažisko využitia jogy u onkologických pacientov je najmä v jej psychoterapeutickom účinku.
Skutočne, psychika je v doliečovaní onkologických pacientov, dalo by sa povedať, kľúčová, preto sa jej budeme venovať podrobnejšie. Musíme otvorene povedať, že degeneratívne choroby si zväčša privodíme sami – a to hlavne nesprávnou výživou, nedostatkom pohybu, celodenným pobytom v nezdravom, nedostatočne vetranom prostredí. Najviac si však škodíme nesprávnymi postojmi a z nich vyplývajúcimi negatívnymi emóciami. Strach, úzkosť, netrpezlivosť, zlosť, závisť, prepiate lipnutie na niečom a z toho vyplývajúce ustavičné napätie vyčerpávajú náš nervový systém a produkujú toxické látky, ktoré pôsobia na náš zdravotný stav podobne ako toxické látky vo vode alebo ovzduší. Najviac však škodia nezvládnuté vášne ako žiarlivosť, pomstychtivosť, závisť, závislosť od alkoholu, cigarety, nezdravé stravovanie. Naopak, pozitívne city, ako sú láska, dobroprajnosť, trpezlivosť, ochota odpúšťať, byť tolerantný k názorom iných, pôsobia pozitívne na nervový systém a žľazy s vnútornou sekréciou. Negatívne emócie sa prejavujú v našom organizme kyselinotvorne, naopak, pozitívne city posúvajú acidofilnú rovnováhu organizmu smerom k zásaditému prostrediu, čo pôsobí na organizmus blahodárne. Joga, ktorú odporúčame – hathajoga má i očistné techniky, ktoré „prečisťujú“ naše postoje k blížnym a k okoliu ako i k sebe samému. Sú to prvé dva stupne delenia jogy podľa Paťandžaliho a nazývajú sa Jama a Nijama. Oni nám pomáhajú nastaviť zrkadlo našim povahovým vlastnostiam a postojom. Cez ne by sme mohli začať „cvičenia“ svojho vnútra a prácu na sebe a tak priamo ovplyvniť našu psychiku cestou harmonizácie a upokojenia.
Najväčší nepriateľ onkologického pacienta v psychickej oblasti je strach. Je to zámok, ktorý uzavrie v našom organizme prirodzený obranný systém, teda blokuje imunitný systém tak, aby bol paralyzovaný prípadne úplne vyradený a tak zabraňuje, prípadne spomaľuje liečebný proces. Najsilnejšou obranou proti strachu je viera. Dr. Herbert Benson, americký lekár vo svojej knižke Moc a biologie víry v uzdravení hovorí, že po tridsaťročnom výskume možno konštatovať, že pacienti veriaci v Boha sa vyzdraveli rýchlejšie ako neveriaci. Veriaci nepodliehajú takej beznádeji a strachu z možného zániku. Veriaci človek verí, že Boh je Láska, že Boh ťa nesmierne miluje a všetko, čo človeka stretne, je prejav Jeho lásky, i keď je to často bolestné a nepochopiteľné. Nepodľahne tak ľahko zúfalstvu a strachu a vie v sebe zachovať odovzdanosť a pokoj, ktorý je taký nevyhnutný pri liečbe. Dr. Bensom však zdôrazňuje, že tu veľmi napomáha viera a dôvera v schopnosti lekára, a k spôsobu nastolenej liečby.
Ing. T. Lenczová, CSc a L. Lencz vo svojej knižke Výživa a zdravie uvádzajú v náväznosti na to, čo sme už uviedli, že pacient si musí uvedomiť, „... choroba nie je osudovou ranou, ani nešťastnou náhodou, ale zákonitým javom, ktorého príčiny treba hľadať v našom spôsobe života a v našom prostredí. Ak teda ochorieš, je to príležitosť pochopiť, že si niečo robil falošne, že si sa hnal za falošnými a škodlivými ilúziami. Možno v snahe „žiť na úrovni“ a „robiť kariéru“ neurobil si čas poprechádzať sa občas na dobrom vzduchu a prežiť sviatočnú pohodu s rodinou. Choroba ti dáva príležitosť pochopiť, že skutočné hodnoty, ktoré sú schopné zaistiť telesnú aj duševnú pohodu, sú úplne iné: skromnosť, snaha poslúžiť iným, vedieť sa rozdeliť s inými, schopnosť tešiť sa i z malých vecí.
Choroba nie je zlá, buďme za svoju chorobu vďační – temer všetci moji priatelia, ktorí sa dopracovali k dobrému zdraviu, začali nejakou chorobou. A neboli to maličkosti, ale vážne choroby považované za nevyliečiteľné...
Choroba nás naučí dvom veciam, ktoré sú v živote najdôležitejšie: ako správne žiť a čo sú pravé hodnoty. Dajme sa poučiť a buďme za túto lekciu vďační.“
Problematiku doliečovania onkologických pacientov pomocou jogy rozvádza i veľmi skúsená učiteľka jogy a tiež psychiatrička MUDr. Věra Doležalová v malej knižke „Jóga pomáhá léčit“. Uvádza, že pri využití jogy v doliečovaní onkologických pacientov je veľkým prínosom naučiť pacienta vedomému dýchaniu a postupne techniky z pránájámy, najmä s predlžovaním výdychovej fázy dychu, ktorá podporuje upokojeniu mysle a vedie k harmonizácii psychiky. Veľký dôraz kladie na relaxačné techniky – techniky čistenia a stíšenia mysle. Ďalej hovorí o využití vnútorných očistných techník, tzv. hathajogické krije, rozoberá oblasť regulačných pochodov organizmu pomocou relaxačných techník, najmä v tzv. joganidrá pri použití sankalpy a tiež techniky z pránájámy a ďalej i autogénny tréning.
Ak onkologický pacient príde do skupiny cvičencov relatívne zdravých, je nutné informovať učiteľa jogy o diagnóze, aby mu vedel prispôsobiť cvičenia. Veľmi prospieva, ak sa prihlási do kurzu spolu s priateľkou, alebo sa snaží nadviazať priateľské vzťahy s niektorými cvičiacimi. Celkovo priateľskú atmosféru medzi cvičencami by mal vytvárať najmä učiteľ jogy.
Pre zdravú psychiku veľmi prospeje oblasť dobrých sociálnych vzťahov. Alfou a omegou zdravej psychiky je snaha nežiť len pre seba, ale vytvárať dobré vzťahy k iným ľuďom a medzi nimi. Preto je veľmi prospešné, aby sa onkologickí pacienti kontaktovali vo svojich kluboch, kde si navzájom pomáhajú radami, skúsenosťami, zdieľaním úspešnosti v naturálnych liečebných postupov súvisiacich so zmenou životosprávy, vzájomným povzbudzovaním sa a vytváraním dobrosrdečnej až radostnej atmosféry.
MUDr. Eva Siracká, DrSc. uviedla, že v rámci moderných trendov zaradila Liga proti rakovine, ktorej je prezidentkou, do služieb poskytovaných pacientom v novovytvorenom Centre pomoci v Bratislave a následne i v Košiciach rehabilitačný a relaxačný program. Do programu tohto centra okrem technického vybavenia na masáže a posilňovanie sú zaraďované popri individuálnych cvičeniach aj skupinové cvičenia. Pri odborne vedených cvičeniach sa používajú viaceré techniky a metódy rôznej intenzity. Zostavujú sa na základe údajov o stave choroby a pridružených chorobách a po vstupnej prehliadke. Program je volený presne tak, že rešpektuje horeuvedené pravidlá, býva však rozdielny a je odstupňovaný dĺžkou času a stupňom intenzity. Kontakt je možné získať osobne na recepcii Centra pomoci v Bratislave – Ružinove na Brezovej ulici č. 6, telefonicky na čísle 02/57 20 29 08 alebo formou prihlášky na informačnom letáku o Centre pomoci, ktorý bol rozoslaný na onkologické ústavy, oddelenia v nemocniciach a do ambulancií.