Sankalpa
Recept na šťastie za minútu denne, alebo joga z iného konca alebo zasaď myšlienku a zožneš osud.
Poznáme to všetci: tento nedokonalý svet sa hemží receptami na zdokonalenie. Tento nedokonalý svet každú chvíľu plodí nový návod na šťastie. Recepty na šťastie sú dvojakého typu.
Recepty typu A sú maximalistické: Vyžadujú celého človeka. Neuspokoja sa s maličkosťami, ale s istou závislosťou požadujú „celého človeka“ – obvykle chcú zmeniť denný režim, svetonázor, diétu a osobnosť. Sú strmé ako vysokohorský výstup a nadšenci medzi nami ich vydržia praktikovať tak päť dní.
Recepty typu B sú minimalistické: Poznáme ich už z diaľky podľa čarovnej formuly „len desať minút denne“. Desať minút je štandard. Recept požadujúci menej je podozrivý zdrap a recept nad pol hodinu sa zaraďuje do typu A. Typ B vás nežiada celých. Naopak, sám inzeruje, že nechce skoro nič. Je posadnutý krížením činností a etážovým využitím času. Čakáte v rade? Rytmicky zatínajte päste a „desať minút pre krvný obeh“ je tu! Nudíte sa pri schôdzi? Výborne – trite si jazykom ďasná a to sa rovná „desať minút pre zdravý chrup“. Desať minút pre krásne nohy? Gazdinky, choďte od chladničky k sporáku po špičkách!
V receptoch typu B nefiguruje „celý človek“, ale ich jednoduchým súčtom sa prichádza k čiastkam, z ktorých sa rotám „celých ľudí“ točí hlava. Typ A i B končí v postate rovnako. Návody na šťastie sa sypú zo všetkých kútov, ale tieto prechádzajú mimo nás, nie sme o nič viac šťastní, pretože nám k nim večne niečo chýba. Ale čo? Dôvera snáď? Alebo energia? Čas?
O kúzelnom prsteni (Indická bájka).
Ide swami Dévananda hustým lesom a náhle počuje veľký plač. Na kameni sedí otrhaný žobrák a kričí z plného hrdla: „Zľutuj sa osvietený! Som chudák! Už mám len jednu rupiu!“ Dévananda sa zľutoval. Stiahol si z prsta prsteň. „Tu máš chlapče. Je to kúzelný prsteň. Keď sa ním dotkneš železa, premení sa na zlato. Zajtra pôjdem tadiaľto späť a prsteň si zoberiem. Tak s ním do tej doby dobre hospodár!“
Na druhý deň sa swami vracia lesom a počuje ešte väčší plač. Na kameni sedí ten istý žobrák a ešte hlasnejšie narieka. „Ako chlapče, snáď si nestratil môj prsteň?“ „Nestratil, nestratil!“ odsekol mu žobrák nahnevane. „Ale na nič mi nebol! Najlacnejší kus železa, ktorý je na predaj, je u kováča klinec za tri rupie. Predsa som hovoril, že mám len jednu rupiu! Tak k čomu mi ten slávny prsteň bol?“ Dévananda len obrátil oči k nebu. „Chlapče, chlapče“ vzdychol si. „A prečo si chcel hneď klinec? Keby si bol kúpil najmenšiu pilinku a zmenil ju na zlato, hneď by si mal čím zaplatiť klinec a za zlatý klinec by si mal celú kovadlinu. A za zlatú kovadlinu si mohol kúpiť celé kováčstvo. Si hlupák, chlapče!“ Vzal si prsteň a viac už týmto lesom neprešiel.
Áno, vložiť do pamäti heslo „pilinka“. Nikto nemá bohatstvo času a sily, ale tú jednu rupiu na pilinu máme všetci. Pilinka – t. j. model exponenciálneho rastu. Niekde sa predsa začať musí!
Zapamätať!
Teraz môžeme odložiť odtieň humoru, odtieň akejkoľvek poetiky a napísať niečo s úplnou vážnosťou. V rade receptov na šťastie – a to je téma, ktorá ma priťahuje už roky – som stretla jeden, ktorý ma stále ohromuje svojou komplexnou jemnosťou. Je to joga – staroindické učenie o zdraví duše, ducha a tela. Má vlastnosť, ktorá mi pripadá zvlášť hodná pozornosti. Možno ju prijať v extrémnych formách typu A i B, ale i vo všetkých formách medzi. Je možné sa do nej ponoriť a venovať jej život a rovnako je možné brať si z nej drobunké praktiky pre ktorýkoľvek orgán a tlmiť i tie najbanálnejšie ťažkosti.
Ale pozor – tento článok nechce byť oslavou jogy. S pozdravom odkazuje na celý rad dostupných textov a zdôrazňuje čím bude, a to článkom o SANKALPE, receptom na šťastie za minútu denne a článkom o NAJMENŠEJ PILINKE.
Sankalpa (pozri sanskrtský slovník): zámer, prianie, túžba.
Sankalpa – prastará jogická praktika.
Metodika sankalpy je jednoduchá. Uvedomte si, čo je vaše najväčšie životné želanie, túžba, príp. aké máte problémy, nevyriešené otázky. Naformulujte si túto otázku či želanie a túto formulku si denne trikrát v duchu opakujte ako poslednú aktívnu myšlienku pred zaspaním. To je všetko? Áno, to je všetko!
Ako pracuje niečo tak malé, tak skryté, tak nenásilné? Môže vôbec tak nepatrný impulz pôsobiť? Keď zaspíme, určitá časť nášho vedomia vypne. Špička ľadovca nad hladinou mysle zaspí, ale obrovská ponorená časť pokračuje v aktivite ďalej. Je úplne jedno, aké slovo pre ňu zvolíme. Je to len vecou vonkajšieho popisu, ak povieme „západným hlasom“ PODVEDOMIE alebo napríklad „ČITA ŠAKTI“, hlasom východu. Podstatné je, že niečo v našej mysli je i počas spánku činné a to činné veľmi intenzívne, ako vidíme z divotvorných fresiek našich snov.
A tak teraz to hlavné. Sila, ktorá v nás počas spánku pôsobí, má k dispozícii nesmierne informačné bohatstvo. Ťaží z obrovskej vedomostnej banky, ktorou je naša pamäť. Bdelý intelekt z nej pozná iba časť, táto sila však siahne až na dno. Má prístup k všetkým dávno zaviatym vnemom, ktoré kedy pamäť prijala. Trik sankalpy spočíva v tom, že túto silu možno aspoň čiastočne nasmerovať. Je možné dať príkaz, aby pracovala pre nás. Telo už zaspáva, podvedomie sa pripravuje prevziať vládu a na poslednú chvíľu zachytí jasný signál. V tajomnom podpalubí, v hlbinách našej mysle sa rozbieha určitý program. Nikto o ničom nevie. Telo spí.
Anketa PRE a PROTI. Pravidlá hry:
„Počujte, nevykladáte vy tu len pod inou firemnou značkou autogénny tréning?“
Nie. Firemná značka jogy bola týmto vesmírom patentovaná o pekných pár tisíc rokov skôr ako autogénny tréning, ak tu bol prúd inšpirácie, je zrejmé, akým smerom. Ale je pravda, že s touto silou pracujú i iné systémy.
„Predpokladá táto metóda sankalpy vieru? Je to na princípe – tvoja viera ťa uzdravila? Takže skeptický človek z toho nemá nič?“
Vôbec nie. Je to prax, ktorá žiada opäť len prax. Žiadne nadšenie pre vec nie je podmienkou.
„Má nejakú morálku? Môže mať človek len priania dobré, múdre atď.?“
Nie. Metóda sama je morálne prázdna mimo zla a dobra a je k službám akýchkoľvek prianí. Avšak potom musí človek niesť následky!
„Následky? To znie výhražne. To si môžeme sankalpou aj uškodiť?“
Ale určite! Pravdaže môžeme! Žiadna metóda nie je absolútne poistená proti škode. A v čom môžeme robiť chyby? Vybrať si napríklad nevhodné želania. Vybrať si tiež vhodné želania, no nevhodne ich formulovať. V ničom inom nie.
Príklad: Mladá žena si vybrala formulku „Budem bdelá“. Myslela však vnímavá a pozorná – budhisticky bdelá. Onedlho však zistila, že má poruchy spánku. Niečo ju celé noci katapultovalo zo spánku. Našťastie bola dosť múdra, zbadala jednoduchú slovnú hračku a sankalpu si zmenila.
„Tak na čo sa vlastne môže človek pýtať, čo si má priať?“
Predovšetkým má mať na pamäti, že sa obracia k sebe samému. Že sila, ktorú spúšťa, je jeho vlastná súčasť, ktorá môže obsahovať možnosti a moc, o ktorých rozum nemá ani tušenie. Sankalpa nie je vnuknutie zhora, ani žiadne čáry – máry. Pýtať sa, ako vyjde športka alebo žiadať, aby nepršalo, je zbytočné plytvanie energiou. Človek osloví seba a všetko, čo sa vynorí z jeho hlbín, je zas len on sám.
Preto si nemožno ani z tých najvyšších pohnútok želať niečo pre niekoho iného. I keď žena úprimne myslí, že v hierarchii jej želaní je najvyššie šťastie jej detí, nemôže si ho takto zaželať. Ale môže si zvoliť sankalpu v zmysle „byť čo najlepšou matkou“. Potom je v logike veci, že časom jej psychika túto inštrukciu príjme a začne štrukturovať v jej duchu. Zmenia sa reakcie na deti, prehĺbi sa pochopenie pre ne, zbystrí sa materský inštinkt a v konečnom výsledku môžu deti veľmi získať. Sme na pôde reálnych zákonov ľudskej duše, nie sme na pôde mágie. Tak konkrétne:
1. Sankalpou sa môžeme pýtať na všetko, na čo by sme chceli prísť vlastnou rozumovou činnosťou.
2. Môžeme ju použiť na prestavbu osobnosti. Potlačovať nežiaduce zložky, získavať alebo posilňovať tie, ktoré chceme získať.
3. A konečne si tak môžeme pomôcť pri tvarovaní svojho osudu. Sú ľudia, ktorí majú jasne formulované životné ciele. Vedia, čomu chcú „venovať život“. Tak nech sa priťahujú k nemu sankalpou!
„Kam asi vôbec pôsobnosť sankalpy siaha?“
Nič v tomto až čertovsky multifaktoriálnom svete, a teda i pohyblivom svete nemá absolútnu jednoznačnosť. Ani sankalpa nie je nezvratný, proti všetkým vplyvom zaistený prísľub, že niečo bude tak, a nie inak. Ale je to rozhodne zvýšená šanca, dokonca „veľmi zvýšená šanca“. Berte to tak, ani najlepšia hygiena vám nezaručí zdravie, ale podstatne vám zvýši šancu na zdravie. Ak si bude športovec formou sankalpy priať zlatú medailu, búcha na nesprávne dvere. Na získaní medaily sa podieľa toľko vplyvov, ktoré nebude môcť ovplyvniť, že je to skôr viera v kúzla. Ale ak si bude želať, aby svoje sily čo najúčelnejšie koncentroval v rámci svojej športovej disciplíny, značne zvýši svoju šancu na túto zlatú medailu.
„A čo tak zdravie. Môže si takto človek priať zdravie? Účinkuje sankalpa i na fyzickej úrovni?“
Otázka je zložitá ako samo zdravie. Poruchy zdravia narastajú z rôznych príčin. Na väčšine ochorení sa psychika zúčastňuje do tej miery, že psychické pôsobenie je tou najlepšou formou liečenia. Tam môže sankalpa prispieť k malému, zázračnému uzdraveniu. Videla som takto zmiznúť ekzém. Objavil sa po psychickom šoku, trápil dva roky a pod sankalpou bol do troch týždňov preč. Avšak sú choroby tak „zapustené“ do fyzična, že sankalpa je tu slabá. Chce to zdravý rozum a trpezlivosť. Rozhodne to stojí za pokus. Ale k niečomu môže sankalpa prispieť iste. K zvýšeniu odolnosti a menšej ochote tela k chorobe. Pokiaľ má niekto na rebríčku hodnôt na prvom mieste zdravie, nech vyskúša túto svojráznu formu prevencie! (Sankalpou možno posilniť celkový imunitný systém tela, pozn. prekladateľa.)
„Ako človek vlastne pozná svoje najväčšie želanie? Čo keď napr. chcem byť zdravá, ale i dobrou matkou? Možno mať viac sankálp?“
Nie! Pozor! Sankalpa je len jedna. Viac prianí triešti koncentráciu! A čo si má človek zvoliť? To je práve prvý vklad tejto metódy. Keď sa človek poctivo prederie chaotickým závalom želaní a zistí, čo skutočne chce najviac, čomu je ochotný podriadiť druhú túžbu – ani sám nevie, koľko práce už urobil na sebe!
„To všetko pôsobí akosi vznešene. Ako by si človek musel priať hneď niečo úžasného. A čo keď chcem veci úplne banálne?“
Áno, samozrejme. Prečo nie? Môžeme sa rovnako dobre vyladiť na to, aby sme našli stratené nožnice (pokiaľ sme si ich sami zašantročili), ako i na to, aby z nás boli skvelí ľudia, ktorí sú požehnaním pre svoje okolie.
„To druhé nechajme teraz vedľa. Ale nájdeme tie nožničky?“
Značne zvýšime svoju šancu na nájdenie nožníc. A vo väčšine prípadov ich nájdeme.
„A čo keď si obecne želáme byť skvelými ľuďmi a zrazu stratíme nožničky? Čo potom, keď nemajú byť dve sankalpy?“
I to je možné. Máme svoju „ďalekonosnú“ sankalpu životného plánu? Používajme ju denne. Ak sa však vyskytne aktuálna ťažkosť alebo otázka, vynechajme pre ten čas tú „životnú“ a vytvorme si tú aktuálnu. Až sa núdza zmierni, až sa otázka zodpovedá, vráťme sa k tej prvej! Obecne teda platí: jedna noc – jedna sankalpa.
„To sa ľahko povie – až sa otázka zodpovie! Čo keď sa nezodpovie!“
Pokiaľ človek vie, že sa pýta sám seba, potom sa určite rýchlo zodpovie. Klasik jogy hovorí, že jednoduché problémy sa riešia počas dvoch, troch nocí a nie je taký problém, ktorý by odolal štyridsaťdennému vyslovovaniu sankalpy!
„A ako sa zodpovie na otázku?“
Jednoducho. Človek napríklad nevie ako ďalej v rozpornej situácii. Rozviesť sa či zostať, dať výpoveď či zostať, čo robiť v tvorivej práci, keď sa zabrzdila. Roja sa argumenty pre i proti. Roja sa nápady, jeden horší než druhý. Každý známy vidí situáciu inak. Úsudok je pod psa, rozum kolabuje. A vtedy je najlepšie poslať rozum vyspať sa a použiť sankalpu. Čo sa stane? Pokiaľ sme vytrvalí, prebehne proces skoro vždy rovnako. Jedného krásneho dňa sa človek prebudí a zrazu to vie. Citovo to vie, pevne to vie. Váhanie zhasne. A to je tá zvýšená šanca, že rozhodnutie, ku ktorému prišiel, bude to najlepšie. Pozor! Vážna metodická pripomienka! Pokiaľ človek vyslovuje sankalpu, nemá problém riešiť rozumovo v priebehu dňa. To znamená nediskutovať, neradiť sa so známymi, neloviť argumenty. Pokiaľ je možné, nechať problém plávať. Počkať si.
„Stále sa mi to akosi nepozdáva. Prečo?“
Medzi silami existuje jedna, ktorú ocenil skôr Východ ako Západ a to je sila opakovania. Sú to javy, ktoré samy akoby vôbec nezavážia, ale opakovaním sa začnú potencializovať a k nepoznaniu zmenia kvalitu. To je tá kvapka vody, ktorá preráža skalu. Takmer nepostrehnuteľný impulz, prijímaný roky, citeľne formuje náš osud. Sankalpa je najskôr pilinka, neskôr lavína. NEPODCEŇOVAŤ!
„Môže mi niekto sankalpu poradiť?“
Nie. Nikto a nikdy. O tom sa s nikým neradíme, ani s ľuďmi, ku ktorým máme dôveru a úctu, a tiež sa so sankalpou nikomu nezdôverujeme. Prečo? Snáď je to samo pochopiteľné. Je to cesta hľadania seba samého a má byť čo najpriamejšia. Každá okľuka vonkajškom je pre ňu rušivá. A potom – veď máme tak málo súkromia! Tiež si všímate, ako na svete pribúda samoty a ubúda súkromie? Aká výhoda mať azyl bez vonkajšieho vmiešavania, azyl sebadôvery!
„Azyl sebadôvery – to znie podozrivo krásne. Tak teraz otázku rovno do čierneho. A čo keď človek nemá sebadôveru? Kde vlastne ju táto praktika berie? Tú trúfalosť veriť, že si človek poradí dobre. Čo ak sa sám sebe už veľakrát neosvedčil? Čo ak sa jednoducho nemá rád?“
Áno – v tom je ten najväčší prínos sankalpy. Isteže, na povrchu máme voči sebe hromadu výhrad. Často sme si mizernými radcami. Ale i tá najmenšia kladná skúsenosť dá človeku reálne vedieť, že napriek tomu kdesi v sebe nosí oblasť, ktorá to s ním „myslí dobre“. Po troškách, ale zážitkovo silne, sa obnovuje dôvera v seba samého. Človek s úžasom vidí, že sa na seba môže spoľahnúť. A aj tak nám žiadny iný návod viac nedá. To je pointa i základ všetkých receptov na šťastie.
DESATORO METÓDY:
1. Sankalpu v duchu vyslovíme ako poslednú aktívnu myšlienku pred zaspávaním! Ak prichádzajú samovoľne ďalšie myšlienky i potom, nebránime sa im, ale už ich vedome nerozvíjame.
2. Sankalpa je formulovaná jasne, stručne a jednoznačne. Formulácia sa nemení.
3. Žiadne zo slov nesmie mať možnosť dvojakého výkladu. Pozor na homonymá a iné slovné žartíky! Slová voliť čo možno najjednoduchšie.
4. Žiadne zo slov nie je v gramaticky negatívnom tvare. Žiadne „nesmiem, nebudem, nechcem“. Alkoholik si nepovie „Nechcem piť alkohol“, ale napríklad „Chcem prestať piť alkohol“!
5. Žiadne zo slov nemá zraňujúci emočný náboj. Človek, ktorého problém je úzkosť, neformuluje: „Chcem sa zbaviť úzkosti“, ale napr. „Chcem byť vyrovnaný a pokojný“. Vystríhať sa jatrivých slov.
6. Sankalpa nie je lož. Úzkostlivý človek netvrdí „Som pokojný“ t. j. lož, ale „Chcem byť pokojný“, t. j. pravda.
7. Jedna noc rovná sa jedna sankalpa.
8. Krátkodobé, aktuálne sankalpy možno striedať podľa potreby. Sankalpu životného zamerania (prvé miesto v hierarchii hodnôt) meníme len po najzrelšom uvážení, nikdy nie ľahkovážne!
9. Ak riešime sankalpou úvahový problém, pokiaľ je možné, neriešime tento problém aj v bdelom stave.
10. Sankalpa sa nikomu nehovorí, nezdôverujeme sa s ňou. Je to naše najhlbšie súkromie.
Príklad zo života: (Fakty. Chemicky ani literárne neprifarbené.)
Kopná, Beskydy, leto 1979. Kurz jogy. Ja, autorka tohto článku, prednášam večer pre kurzistov o umení sankalpy. Druhý deň ráno prichádza pani K., asi päťdesiatročná, milá pani a úprimne pôsobiaca žena. Je veľmi rozrušená a žiada si súkromný rozhovor. Stalo sa jej v noci niečo zvláštne. Hneď večer sa rozhodla skúsiť sankalpu. Bez váhania našla svoje najväčšie prianie. Jej syn, už dospelý chlapec maliar, začal po ťažkej cukrovke prichádzať o zrak. Použila sankalpu v zmysle, ako by mu mohla čo najviac pomôcť a zaspala. A stalo sa toto: za hodinu a pol po zaspaní (pani K. to vedela presne, pozrela sa na hodinky) ju zobudil jasný hlas a do ucha jej hovoril: „Opava, Opava“. Pani K. sa prebudila ako zo šoku. Zistila, že plakala a to dosť dlho, lebo mala podušku mokrú od sĺz. Pre veľké rozrušenie nemohla do rána zaspať. Zmysel nočnej správy nepochopila. Chodíme spolu po lese a lúštime heslo Opava. Dávam panej sériu otázok: Pozná Opavu? Má tam niekoho? Chystala sa tam ísť? Odpovede boli vždy jednoznačné: Nie! Tak teda ináč: Počula dobre? Nebola to napríklad „Obava. Obava“? Alebo snáď „oba dva, oba dva“? Nie, počula úplne jasne „Opava“. Zrazu, asi po štvrť hodine cesty, naskočí pani K. spomienka. Pred rokmi počula kdesi o opavskom doktorovi, ktorý má úspechy v liečbe porúch zraku. Vtedy to pre ňu nemalo žiaden význam, syn ešte nebol ohrozený a informácia išla zdanlivo jedným uchom dovnútra a druhým von. Ale omyl! Čo do uší vstúpi, to už nevystúpi. Schránka hĺbkovej mysle všetko zachová. Takže mechanizmus sankalpy zas raz zapracoval v plnej kráse. Podvedomie, aktivované konkrétnou otázkou usilovne hľadá. Telo spí, podvedomý hľadáčik preberá stovky až tisíce vedomostí. Konečne (pracovný čas cca 90 minút) narazí na prvý zmysluplný záznam. A pretože je silne citovo nabitý, nedočká do rána, ale za silných emotívnych efektov vzbudí spiacu a „zakričí“ jej správu rovno do ucha.
Na okraj len poznámku: nech si nikto nemyslí, že to vždy prebieha tak rýchle a tak dramaticky. Prípad pani K. nie je síce výnimočný, ale je predsa len lepšie vsadiť na trpezlivosť.
A aby príbeh nezostal otvorený. Ten opavský lekár skutočne existuje, bez problémov sme ho našli, pani K. mu napísala list a on sa veľmi ochotne ujal liečenia. Tu sa však vynára otázka, „či to k niečomu bolo“. Každý by chcel vedieť, či sa chlapec uzdravil. Ale to už príbeh nehovorí. Po prvé, ja to skutočne neviem, pani K. zmizla z mojich ľudských obzorov, a po druhé – a to je treba chápať – až tam moc sankalpy nesiaha. Jej teritóriom sme my sami, nie zmätené, nevypočítateľné svety. Ale my a vonkajšie svety sme vždy spojité nádrže. Ako hovorí indický filozof swami Šivananda:
„ZASEJ MYŠLIENKU, ZOŽNEŠ ČIN! ZASEJ ČIN, ZOŽNEŠ ZVYK! ZASEJ ZVYK, ZOŽNEŠ CHARAKTER! ZASEJ CHARAKTER A ZOŽNEŠ OSUD!“
....Odchádza Dévananda hustým lesom, na prste kúzelný prsteň a myslí si: „Chlapče, keby si pochopil svoju možnosť, mohol ti patriť celý tento les!“
Daniela Špicerová – psychologička
Pripravil: Dodo Blesák, Zuzka Dorogiová
Späť na Články