Prečo sa nedarí stíšiť myseľ?
(Spravodaj JS, 4/2002)
Pohľad psychológa na jednu zo zásadných podmienok pri cvičení jogy – zastavenie chodu mysle, čo je i nesmierne veľkým prínosom jogy pre človeka súčasnej civilizácie, zavaleného množstvom informácií, súťaživosťou a stresom.
Kto cvičí jogu, či už pravidelne alebo nepravidelne, dobre pozná tento príkaz: Stíšte svoju myseľ, nechajte svoje myšlienky voľne bežať hlavou, až pokým sa nestratia. Niekedy to síce ide ako po masle, myseľ je správne zameraná do jednobodovej koncentrácie, ale oveľa častejšie sa stáva, nech už sa hociako snažíme, že myšlienky ubiehajú, preskakujú z jednej veci na druhú ako splašený kôň. Prečo je to tak? Príčin je viac, no jednou z hlavných príčin hypertrofie myšlienkovej produkcie človeka je povaha dnešného sveta:
- Civilizácia pokladá za základný prejav inteligencie schopnosť vedieť sa vždy a za každých okolností brilantne a elegantne vyjadriť. V práci je človek hodnotený podľa toho, ako rýchlo dokáže slovne reagovať, presvedčiť, vyprodukovať správu, sťažnosť či ospravedlnenie. V psychológii sa týmto prvkom inteligencie hovorí fluencia a flexibilita.
- Ďalšou potrebou moderného súčasníka je schopnosť stíhať veľa vecí naraz. Ako raz prezradila istá riaditeľka súkromnej medzinárodnej firmy: Rozdiel medzi priemerným a špičkovým manažérom vo firme je v tom, že špičkový dokáže mať v hlave naraz viacej úloh. Preto býva aj niekoľkokrát lepšie zaplatený než priemerný. Tak sa snažíme zo všetkých síl, veď kto by nechcel mať dvojnásobne vyšší plat? Je zaujímavé, že v tejto schopnosti sú od prírody lepšie vybavené ženy. Dokážu myslieť odrazu na prácu, na nákupy, čo treba deťom do školy a kto má dnes narodeniny. To by muža zrejme zabilo. Muž je ale v uvažovaní obvykle dôslednejší.
- Vo voľnom čase sa znovu predovšetkým rozprávame. Niekto sa potrebuje vyrozprávať, iný radšej načúva, ale myslí si svoje. Nezabúdajme, že jestvuje aj vnútorná reč, ale len málokto ju dokáže vypnúť. Vyjadrujeme sa potichu i nahlas k najrozličnejším témam ako politika, šport, dovolenka, susedia a tisíce iných vecí. Veď inteligent má mať na všetko vyhranený názor, len hlupák mlčí, lebo veľa toho nevie. Keď už sme konečne raz sami (v aute, doma, v kancelárii), obvykle necháme na seba pôsobiť prúdy slov a hluk hudby z televízie a rádia.
- Svet reklamy a médií sa vkráda do nášho vedomia. Reklama pracuje podobne ako politika so snahou ovplyvniť mienku ľudí v širokom meradle.
- Svet je čoraz viac inšpirovaný inteligenciou počítačov. Na každom pracovnom stole stojí počítač, kto ho nemá, zaostáva. Vytvorili sme si novú inteligenciu, ktorá nás už vo všetkom predbieha. Computer nás zahanbuje rýchlosťou ako narába s informáciami. Nemôžeme sa s ním rovnať v rozsahu pamäti, ani v rýchlosti narábania s dátami. Nemáme trochu komplexy? Dnešná reč mnohých mladých sa akosi prispôsobuje reči počítačov: vyjadriť sa treba bleskovo a bez zbytočných emócií. Hoci to má byť prejav inteligencie, v konečnom dôsledku je to iba nezrozumiteľná hatlanina. Nevedia vyjadriť odtiene svojich pocitov a svoj duševný svet.
- Rýchlosť sveta pomaly vylučuje možnosť stretávať sa s pomalšími hlbokými hodnotami ako klasické umenie, hudba, film, poézia a príroda. Návšteva galérie sa stáva pretekmi o čas, hudba sa stáva zrýchlenou, film sa mení na videoklip, literárne žánre smerujú od románu k eseji a poézia je v lepšom prípade len hlbokou myšlienkou. Na ceste za prírodou sa pretĺkame v kolónach áut a krátime si pritom čas počúvaním správ. Nieto kam sa uchýliť.
Čo s týmto trendom? Máme nejaké možnosti transcendovať súčasný myšlienkový intelektualizovaný svet?
Myseľ je zrkadlom, ktoré pomáha zobrazovať svet. Treba dodať, že je len jedným z viacerých zrkadiel, a naviac pracuje so značnými obmedzeniami. Podľa veľkých jogínskych učencov je myseľ jedným zo siedmych tiel, ktorými sa vyjadruje naša prítomnosť vo svete. Doporučujú, aby sme sa aspoň sem-tam oprostili od obmedzeného spôsobu, ktorým reflektujeme prítomnosť a neuviazli v ňom. Iba tak je možné uvedomiť si napríklad relatívnosť toho, čo je napísané, vyslovené či myslené. Transcendovať znamená oprostiť sa, vytvoriť si odstup, pozorovať zvonka. Pokúsme sa teda pozorovať intelektové telo myšlienok zvonka. Moderná psychológia skúma inteligenciu ako súbor viacerých schopností, ktoré sa dajú jednak samostatne rozvíjať tréningom , jednak relativizovať ich význam. Môžeme sa na tento proces pozerať ako na určité sitá, ktorými myšlienkový proces prechádza.
Prvé sito myšlienok:
Každá vec zanecháva v intelektuálnom svete zdieľania pevné posolstvo v jednotnom obraze, názve či symbole. Kým názov je nemenný, vec sa neustále mení, vyvíja. Symboly nám síce umožňujú rýchlosť myšlienkových operácií, ale stráca sa skutočná chuť, farba a kvalita sveta. Napríklad slovom „ruža“ nedokážeme nikdy vyjadriť rôznosť podôb ani len jednej jedinej ruže (len poézia sa o to pokúša, ale tú dnes vo všeobecnosti odmietame ako pomalú formu komunikácie). Ak budeme zotrvávať vo svete symbolov, svet si pomaly, ale iste zmeníme na jeho čierno-biely odraz. Doslova to znamená uviaznuť v uniformite a nude. Týmto spôsobom zdeformovaných ľudí pôsobivo zobrazujú vynikajúci spisovatelia Aldous Huxley a George Orwell v dnes už klasických románoch Prekrásny nový svet a 2004.
Snažme sa vnímať veci a udalosti nielen náhradnými symbolmi a slovami, ale najmä vnímaním ich reálnej atmosféry, pohybom, farbou a vôňou - len tak svet ostáva stále zaujímavý a svieži.
Druhé sito:
Ak už sme zvonka nútení vyjadrovať sa k najrôznejším aktuálnym témam, nezabúdajme, že pracujeme skoro vždy s informáciami pochybnej vierohodnosti. Máme vždy možnosť výberu z mnohých zdrojov, takže nie je ťažké vybrať si, čo sa nám práve hodí. Je to vec našej slobodnej vôle: buď si zušľachťujeme myseľ čistými myšlienkami alebo si ju znečisťujeme špinou každodenných klebiet. Psychologické výskumy ukazujú vysoké percento skreslenia pri odovzdávaní správy. Skreslenie prebieha v smere vnútorného želania jej nositeľa. Jav je známy v psychológii ako postoj kognitívnej konsonancie (zhody) a disonancie (nezhody). Prijímame selektívne to, čo si v podvedomí želáme, čo ľahko dokážeme začleniť do našich postojov. Odmietame naopak to, s čím sa nechceme alebo nedokážeme stotožniť. Ak napríklad nejaký politik bol v televízii pochválený, bagatelizujeme to v prípade, že nám už predtým nebol sympatický. Ale pokiaľ sme s ním sympatizovali, vnútorne jeho pochvalu podčiarkujeme (veď je predsa len dobrý, vedela som to…) Na základe tohto fenoménu pracuje reklama: najskôr sa snaží zmeniť náš postoj k veci (pranie je príjemné), potom predkladá tovar, ktorý do postoja zapadá (práve s týmto práškom je pranie príjemné).
Dôverujme tým informáciám, ktoré sú podľa nášho srdca správne a presné, vyhýbajme sa povrchnosti a lacnému zjednodušeniu.
Tretie sito:
Ak sme nútení robiť viacero vecí odrazu, sme pod stresom. Chtiac-nechtiac kĺžeme po povrchu. Chceme veľa, niekedy za cenu chaosu a duševnej spúšte, ktorú po sebe zanechávame. Treba si uvedomiť, že tu trpí duševná kvalita. Už len takéto uvedomenie pomáha vrátiť sa do stavu prirodzeného vnímania vecí, akonáhle k tomu získame čas.
Zastaviť trysk myšlienkovej povrchnosti a vrátiť sa k vnímaniu celistvosti a hĺbky. Uvažujme o ľuďoch, udalostiach a veciach pozorne a sústredene - tak, ako si to zaslúžia – bez rýchlych súdov.
Štvrté sito:
Je dobré uvažovať o veciach a ľuďoch takým spôsobom, aby sme sa za to nemuseli hanbiť. Sme rovnoprávnou súčasťou jedného sveta, o nič viac alebo menej než druhí. Zvážme teda slová o druhých skôr, než ich vypustíme. Hovorí sa: Súd, ktorý vyslovíš, je ako bumerang – raz sa ti vráti späť. Razom zistíme, koľko úvah, slov a viet treba zadržať, lebo ich vypovedanie by niekomu mohlo ublížiť alebo by spustilo reťaz negatívnych reakcií.
Snaž sa uvažovať o ľuďoch tak, ako by si chcel, aby oni uvažovali o tebe.
Antar mauna:
Požiadavka na vnútorné ticho (antar mauna) je požiadavkou na skrotenie splašeného koňa. Je to čoraz ťažšie, ak svetu vládne intelekt. Ale nebojme sa to skúšať a vytvárať na to podmienky. Každé, i neúspešné cvičenie nám pripomenie pôvodný a prirodzený stav čírej mysle, ktorá chápe všetko bez slov. Slová sú vtedy len brzdou, skreslením, nanajvýš obmedzeným prostriedkom dorozumievania. Postupne s cvičením bude tento rozdiel zreteľný. Kontrola, ktorú si týmto spôsobom vybudujeme, sa vráti späť v podobe lepšej usporiadanosti vnútorného sveta myšlienok.
Strach alebo neschopnosť prerušiť tok myslenia by nemal byť trvalou prekážkou cvičenia vnútorného ticha - odloženie myšlienky znamená oddych od nej, nie jej stratu.
Napokon dávam do pozornosti jedno mentálne cvičenie pred cvičením jogy, pokiaľ ste myšlienkovo príliš rozbehnutí, že sa nedokážete dostatočne stíšiť.
Cvičenie „čierna skrinka“:
Niekoľko minút pred cvičením jogy si uvedomte problémy a neodkladné myšlienky, ktorými sa v poslednej dobe zaoberáte. Predstavte si, že ich teraz uschováte na istý čas do čiernej skrinky. Túto skrinku si predstavte priamo pred sebou. Pokiaľ sú myšlienky pre vás dôležité, povedzte si, že na ne nemienite zabudnúť, a vrátite sa k nim, akonáhle budete mať čas. Najlepšie je určiť si dobu, kedy to uskutočníte. Ale v tejto chvíli sa sústreďujete na cvičenie, pretože koncentrované cvičenie jogy vám pomôže získať duševné rozpoloženie, v ktorom dokážete vyriešiť svoje problémy lepšie a objektívnejšie.
Preosievanie obsahu mysle napomáha získaniu vnútornej kontroly nad ňou. Pomáha nám vytvoriť odstup od vlastného intelektu. Pretože je intelekt chladný a bez emócií, môže byť aj veľmi zradný a nebezpečný. Je ako ostrý skalpel, ktorý držíme v rukách. Môžeme ním buď pomôcť alebo ublížiť. Uvedomujme si to často.
Tomáš Gurský
Späť na Duševná hygiena