Stalo sa mi v jeden deň
Stalo sa mi v jeden deň,
alebo je joga od diabla?
Pred nedávnom som stretol moju dlhoročnú známu, lekárku, s ktorou sme sa poznali dávno, keď bola ešte študentkou. Vedel som, že po rozchode s manželom sa vrátila k poznávaniu kresťanskej viery, v ktorej bola v detstve vychovaná. No videl som, že nie je to ten najvhodnejší spôsob, nie je to cesta lásky, ale cesta učenia sa pravidiel, príkazov a povinností.
Obligátna otázka, ako sa máš, padla na oboch stranách. Povedal som, že som sa stal čerstvým dôchodcom ale nesedím doma a učím jogu v niekoľkých kurzoch. Na to sa ma spýtala, či mi môže ničo povedať, len aby som sa neurazil. Hovorím: „Samozrejme, hovor“. A ona: “Prosím Ťa na kolenách, prestaň s tou jogou, aby si nepriviedol do nešťastia viac ľudí. Joga je od diabla“. Bol som zhrozený a nechcelo sa mi na ulici nič vysvetľovať, lebo na túto tému sme už raz hovorili. Vlastne som, od rozčarovania nad tým, že vzdelaný človek nevie, nepozná, nechce rozmýšľať a rozlišovať, ani nevedel čo narýchlo povedať. Prišiel som domov a otvoril som v počítači doručenú e-mailovú poštu, a našiel som odpoveď na situáciu, ktorú som zažil na ulici, odpoveď nielen pre moju známu, ale pre všetkých ľudí, ktorí za nepoznaným vždy vidia len zlo a nebezpečie. Priateľ, mladý kňaz, mi poslal odpoveď na otázku mladého muža, ktorý sa na neho obrátil s podobným názorom na jogu, aký uviedla hore moja priateľka.
Otázka znela:
"Rád by som Vás poprosil o Váš názor ohľadne rockovej, resp. metalovej hudby. Je táto hudba – jej korene –dielom zlého ducha, je ním inšpirovaná a nemožno ju preto pokresťančiť vôbec žiadnym textom, a teda nie je ani vhodná na hlásanie Evanjelia, oslavu Boha? Alebo je to možné, keďže existuje mnoho rockových kresťanských kapiel? Je to vhodný štýl hudby pre veriaceho človeka? Teším sa na Vašu odpoveď, pretože čiastočne zápasím s touto otázkou ...
Dušan."
Mladý kňaz mu odpovedal:
"Rád Vám odpovedám.
Všetko, čo je spojené s človekom je dielom kultúry. Vyššej či nižšej. Kultivovanej, alebo dekadentnej, alebo i niečo medzi tým. Platí to o všetkom. O jazyku, reči, zvyklostiach, folklóre, obliekaní, literatúre divadle i hudbe! Platí to o celom umení. To, či má niečo pôvod v pohanstve ešte neznamená, že to musí byť na veky vekov zlé a škodlivé. Všetko, kde vstupuje Boh so svojím svetlom, nadobúda novú kvalitu, lesk a účinnosť.
Nech je to tanec, hudba, film ... (*) čokoľvek.
(*) Dovolím si tu doplniť jogu, kultúru tela i ducha starú už 5 tisíc rokov (J.B.).
Hudba. Super prejav kultúry. Je veľa štýlov, druhov a foriem. Pop, džez, rok, metal, ... to je jedno. Všetko môže slúžiť Bohu. Boh všetko môže vykúpiť. Poznám jemnučké slaďáky, ktoré sú veľmi zmyselné. Naopak, počul som veľa hardrockových a metalových piesní, ktoré mali kresťanský text a zobudili vo mne túžbu po Bohu. Hm.
Môžem vyzerať ako anjel a mať zlé srdce a práve tak môžem mať výzor drsného chlapa so srdcom veľmi súcitným.
Kresťanský metal, alebo gregoriánsky chorál, obidva štýly môžu chváliť po svojom Boha.
Lev chváli Boha inak ako škovránok. Blesk chváli Boha tak, ako je mu to vlastné a prirodzené, snehová vločka to urobí úplne inak. Blesk zahrmí a urobí rámus, snehová vločka to urobí tichučko a jemne.
Temperamentný človek bude určite chváliť Boha inak ako tichý a utiahnutý človek! Tak nech. V Božom dome je veľa kútov. V každom je čosi originálne.
Hm.
Metal? Folk? Taizé?
Hromy a blesky, chváľte Pána!
Sneh a potok, chváľte Pána!
Všetko čo dýcha, nech chváli Pána!
Zdraví Ťa Jaroslav."
Čo k tomu dodať, nie každý kňaz má tento dar poznania. Tí kňazi, čo jogu nepoznajú, a ani nemôžu, ak ju nepraktizovali, majú o nej len sprostredkované vedomosti a tak ju automaticky spájajú s východnými náboženstvami. A povedzme si úprimne, majú často pravdu, pretože veľa tých, čo vedú cvičenia, nevedia jogu oddeliť od hinduistických, budhistických či iných duchovných praktík a často ich servírujú ako tú pravú jogu. Dokonca niektorí „guruovia“ nekladú ťažisko výučby na cvičenie a psychosomatické techniky (koncentračné, relaxačné, pránájamické a iné), ale robia len duchovno-meditačné sedenia, v ktorých automaticky vkladajú do vedomia takú duchovnú náplň, ktorú oni sami vyznávajú. A to je veľká chyba. Robia veľmi zle pre poznávanie jogy v čistej forme.
Joga nie je duchovná cesta. Jogu nemusíme spájať so žiadnym náboženstvom, je indiferentná voči duchovným prúdom a náboženstvám; ak ju niektoré náboženstvo (ako to urobilo hinduistické náboženstvo) nepoužije ako prostriedok k dosiahnutiu hlbšieho precítenia. Ale jogou ešte duchovné hodnoty nezískame. Ona nám len môže umožniť stíšenie a vyprázdnenie od hluku sveta a našich túžob po pôžitkoch. A tak kresťan môže žiť lepšie svoju vieru v Krista, hinduista môže sa viac priblížiť k duchovnu svojho náboženstva, budhista k hlbšej sústredenosti na pravdy budhizmu, žid sa môže hlbšie ponoriť do svojej viery v Boha a človek bez náboženstva môže rozvíjať pozitívne vlastnosti svojej osobnosti, byť dobrým človekom.
Tak aj katolíci sa nemusia báť, ale môžu pomocou cvičení získať schopnosť jednak fyzického zdravia, ale najmä naučiť sa stíšeniu a sústredeniu, napríklad pri modlitbe – rozhovoru s Bohom, teda nerušene prejsť do stavu kontemplácie, zjednotenia svojej duše s Bohom. Lebo často sa stáva, že ľudia odriekajú naučené slová modlitby bez vnímania ich obsahu, ich myseľ je vzdialená a človek ľahko upadne do nebezpečného formalizmu.
Joga je prostriedkom, aj to nie jediným, na dosiahnutie:
prečistenia svojho tela i vedomia, poznania seba samého, ozdravenia spôsobu svojho života i tela, schopnosti byť vnímavejší a sústredenejší, stavu stíšenia vo svojom vnútri. Je to ako veľké upratovanie v človeku. Ako vypratanie starej zaprášenej kutice od starých vecí a prachu a vybielenie stien. Zrazu sa ocitneme v čistej a svetlej miestnosti. Aj joga nás takto presvetlí a prečistí. Začneme byť vnímavejší i na existenciu duchovných hodnôt, ale tie nám nikto nemôže nadiktovať, vnútiť. Buď si uvedomíme hodnoty, v ktorých sme boli vychovaní, alebo hľadáme nové podľa stupňa nášho poznania a podľa stupňa z hierarchie hodnôt, ktoré vyznávame.
Áno, joga nám môže dať poznanie, že šťastie človeka nespočíva len v materiálnych hodnotách ale v poznávaní a v žití určitých duchovných hodnôt. Umožňuje nám začať rozvíjať túto stránku nášho života, ktorú sme možno ani nevnímali. Ale opäť tu musím zdôrazniť, kto chce. Ak niekto nechce rozvíjať svoje človečenstvo aj v tomto smere a chce mať prostredníctvom jogy len ohybnú chrbticu, zdravší a pokojnejší spôsob života, prosím. Joga môže byť i pre takto motivovaných ľudí veľkým darom, pretože môže byť súčasťou ozdravenia a prevencie pre mnohých, ktorí sú vystavení stresu a trpia rôznymi civilizačnými ochoreniami.
Jozef Blesá
Späť na Duševná hygiena