Zamyslenie sa dnes nad jogou pre deti
V priebehu takmer dvadsiatich rokov, odkedy pôsobím ako učiteľka i cvičiteľka, a deťom začleňujem jogu do vyučovania, prešla som si obdobím obrovského entuziazmu, väčšou či menšou skepsou, aby som sa dostala na dnešnú pozíciu pohľadu na jogu pre deti.
Súčasná situácia je iná než pred dvadsiatimi rokmi. Zmenil sa štýl práce mnohých kreatívnych učiteľov. Deti už nemusia sedieť takmer bez pohybu 4 – 5 hodín v laviciach, vyučovanie má pre nich činnostnejší a tvorivejší charakter. Nielen alternatívne školy začali zaraďovať do priebehu vyučovacieho dňa tzv. pohybovo-rekreačný program, ktorý dáva deťom možnosť spontánneho telesného i relaxačného vyžitia.
Dnes už necítim takú potrebu jogou kompenzovať priebeh vyučovania. Možností, ako deti uvoľniť fyzicky i psychicky, je oveľa viac ako bývalo. Za najpodstatnejšiu zmenu považujem to, že sa na mnohých osvietených školách zmenil i vzťah učiteľ – žiak, kde došlo k väčšiemu rešpektovaniu osobnosti žiaka a učiteľ javí väčší záujem i o jeho emocionálny život.
Napriek tomu i dnes má joga pre deti svoje miesto vo výučbe i na rôznych záujmových krúžkoch. Vyhláškou MŠMT z roku 1990 je oficiálne povolené zaraďovať do škôl hathajogu.[1]
V priebehu minulých rokov som absolvovala mnoho prednášok i praktických seminárov s témou detskej jogy. Občas som sa stretávala s názorom, že u detí predškolského a mladšieho školského veku sa nedá o joge hovoriť. Súhlasím s tým, že ak vychádzame z toho, že joga je vnútorný zážitok založený na pozorovaní dychu, pohybu a pocitov, potom istotne o joge pre deti nemôže byť reč. Vekové zvláštnosti detí toto ozaj v plnej miere neumožňujú. Ale ak porovnávame metodiku detskej jogy s metodikou iných pohybových aktivít, potom je namieste hovoriť o jogovej metóde vedenia detí. Táto metodika je pochopiteľne rozdielna od metodiky jogy pre dospelých. Bolo by až nebezpečne fanatické chcieť spraviť z detí „mantrujúcich a meditujúcich mudrcov“. Predbiehanie čohokoľvek v čomkoľvek zdravý vývoj dieťaťa skôr naruší a napácha viac škôd ako úžitku.
Deti sa chcú hlavne hrať. Hravosť, veselosť a dynamika je to, čo je im v tomto veku najvlastnejšie a najprirodzenejšie. Cvičenie musí deti baviť, preto všetko vychádza z motivácie prostredníctvom rôznych prirovnaní, rozprávaním príbehov a rozprávok. Ďalším nemenej dôležitým momentom, hlavne pre duševné zdravie a vôbec celý duševný rozvoj dieťaťa, je atmosféra pri cvičení. Atmosféra pokoja, mieru, pohody, tolerancie a oceňovania, keď má každé dieťa možnosť byť pochválené. Pri tomto spôsobe cvičenia nesúťažíme, nepretekáme. Každá súťaž zvyšuje napätie. Každá súťaž má víťazov i porazených. V jogovej metodike tieto spôsoby nepoužívame. Víťazi sú vlastne všetci, čo je výborné hlavne pre deti menej zdatné a pohybovo menej nadané. Aj ony možno po prvýkrát v živote zažijú úspech a ocenenie za svoju pohybovú činnosť. Pomaličky získavajú kladnejší vzťah k cvičeniu. Touto našou cestou môžeme viesť i hendikepované deti k láske k pohybu. Dôležitá vec v čase, keď hypokinézia (nedostatok pohybu a fyzickej námahy, ale aj nechuť sa pohybovať) je veľkým strašiakom pre lekárov, ktorí v nej vidia začiatok väčšiny civilizačných chorôb.
Pri cvičení jogy s deťmi vychádzame teda z ich prirodzenosti. Tzn. nezaraďujeme žiadne dlhé výdrže v ásanách ani zádrže dychu. Deti dýchajú prirodzene bez obmedzovania. Do skončenia puberty nie je vhodné zaraďovať ani obrátené polohy.
Počas jednej vyučovacej jednotky sa zameriavame na precvičenie celého tela, nie len na jednu oblasť. Zásada všestrannosti platí aj tu.
Na seminároch sa niekedy stretávam s otázkou, či deťom nestačí náš klasický telocvik. Či je obohacovanie jogou nutné. Odpovedám, že každé obohatenie, ak má zmysel, je cenné. Či už je to joga, psychomotorické hry alebo floorball. Ako ideálne dnes vidím spojenie jogy a psychomotoriky. Aj keď je táto nová pedagogicko-psychologická disciplína o viac ako dve tisícročia mladšia oproti joge, ich cieľ je takmer totožný: harmonická a ušľachtilá ľudská bytosť. I metodika má spoločné rysy: dať aj hendikepovaným deťom radosť z pohybu, hrou zlepšiť a ovplyvniť jednotlivé zložky osobnosti, aby sa i tieto deti stali optimálnymi dobrými ľuďmi.
Na svojich hodinách TV sa nevyhýbam ani novej kolektívnej hre – floorballu. Keď sa deti „hodia“ do relaxačnej polohy a nechajú si jogou uvoľniť celé telo po fyzicky namáhavom floorballe – v takých momentoch mi vždy príde na um, že joga je skutočne spojením. Obohatenie našej telesnej výchovy o jogu vidím v telesných, dychových a hlavne relaxačných cvičeniach. Aspoň v stručnosti by som sa o týchto troch súčastiach zmienila.
TELESNÉ CVIČENIA pôsobia predovšetkým na úrovni pohybového aparátu. Vedú k odstráneniu svalových nerovnomerností, k vyváženosti pohybových funkcií chrbtice, k jej primeranej pružnosti, pevnosti a sile. Zlepšujú koordináciu pohybu a kultivujú pohybové prejavy. Tieto cvičenia môžu cielene pôsobiť ako prevencia i čiastočná kompenzácia nesprávneho držania tela a niektorých chýb chrbtice. Veľkým úspechom je, že zdravotná TV zameraná práve na tieto problémy, prevzala z jogy veľa cvičení aj ich metodiku. Toto prepojenie je nanajvýš múdre, veď aj dnes vykazujú lekári hrozivých 70% detí a mládeže s funkčnou poruchou pohybového systému.
DYCHOVÉ CVIČENIA sú ďalšou nenahraditeľnou zložkou jogy. V našej telesnej kultúre sú, bohužiaľ, nie právom opomínané, čo je pre deti i dospelých veľká škoda, okrem iného i preto, že dychové cvičenia majú priamy vplyv na našu psychiku tým, že nás upokojujú a zlepšujú naše koncentračné schopnosti – dve skutočnosti, ktoré nielen deti potrebujú pre svoj harmonický vývoj. Navyše, dobre vykonávané dychové cvičenia prispievajú k správnemu držaniu tela i odstráneniu niektorých dychových zlozvykov, ktoré môžu byť začiatkom rôznych chronických ochorení horných dýchacích ciest.
RELAXAČNÉ CVIČENIA považujem za vôbec najpotrebnejšie pre naše deti. Náš civilizovaný život prináša aj deťom stres a napätie, ktoré si ukladáme v svalovine nášho tela. Nastáva nepríjemný svalový spazmus, ktorý je potrebné relaxáciou zrušiť, inak dochádza na týchto miestach, najčastejšie je to v oblasti očí, úst, krku, ramien, srdca, brucha, panvy alebo dolných končatín, k zhoršenej priechodnosti energie. Po určitom čase môže na týchto miestach dôjsť k tzv. psychosomatickému ochoreniu. Dlhodobé negatívne ovplyvnenie stresujúcimi faktormi vedie ďalej k prevahe sympatika nad parasympatikom to znamená k sympatikotónii. Tento neblahý jav sa klinicky prejavuje už aj u detí určitými fyziologickými zmenami. Napr. zvýšením adrenalínu v krvi, zvýšením srdcových kontrakcií, vyššou svalovou energiou a pod. Dokázať na úrovni zvládnuť stres a chrániť tak svoje zdravie je veľmi dôležité. Relaxačnými cvičeniami môžme skutočne zmysluplne obohatiť život našich detí. Cvičenie jogovou metódou je do istej miery pre mnohé deti (hlavne chlapcov a deti s ADHD – porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou) tréningom koncentrácie, vôle a sebaovládania – ďalšie stále ešte nedocenené obohatenie celého výchovného procesu. A na úplný záver tohto zamyslenia to najpodstatnejšie. R. Steiner napísal: „Nie je podstatné, akú metódu pri výchove zvolíš. Podstatné je, aký si človek.“ Pri učiteľoch a cvičiteľoch jogy sa predpokladá, že sú to osobnosti vyrovnané, harmonické, idúce po spirituálnej ceste. Predpokladá sa, že dokážu v deťoch kultivovať schopnosť tolerancie, empatie a pozitívneho myslenia. Potrebuje náš svet v dnešnej dobe niečo viac?
Referát prednesený na VI. Brněnských dnech v roku 2002
Organizátor: Moravské sdružení pro ekologii člověka a TJ Geofyzika Brno
Uverejnené v roku 2002 v Sborníku příspěvků konference
METODICKÁ A INŠPIRUJÚCA LITERATÚRA
Adamírová, Jiřina: K psychomotorice ve zdravotní TV. Tělesná výchova mládeže 1993.
Hájek, Pavel: Pohádková jóga. PC Plzeň 1994.
Hájek, Pavel: Hravá jóga. PC Plzeň 1996.
Hravě v psychomotorice. Seminář T. Imrischera v Brně. PC Plzeň 1994.
Krejčí, Milada: Jóga, učení a hra dětí od 5 let. Olomouc : Hanex, 1993.
Maheshwarananda, Parámáhans Swami: Jóga pro děti 1. a 2. díl. Jóga Védanta, Olomouc r.v. 1991
Strnadová, Veronika: Seznámení s jógou u dětí předškolního věku. PC Plzeň 1994.
Vaculíková-Rubášová, Dagmar: Jóga jako jedna z cest humanizace školství. PC Praha 1992.
Pripravil: Dodo Blesák
Preklad: Zuzka Bradiaková
Späť na Duševná hygiena