Cvičenia psychohygieny v jogových kurzoch

       Môžeme sa spýtať, čo treba vlastne rozumieť pod pojmom jogová psychohygiena a čo vlastne sleduje.

Vieme, že dnes je na poprednom mieste požiadavka komplexného rozvoja osobnosti človeka, jeho plná sebarealizácia. Čo je k tomu potrebné?

V prvom rade je podmienkou, aby sa človek sám seba spoznal. Sebapoznanie je proces, ktorý zahrňuje sebaštúdium (svádhjája), štúdium optimálnych foriem ľudského života (dharma) a štúdium dynamického životného prostredia, v ktorom človek žije (kšetradžňa s. l.).  Na tieto formy nadväzuje skúmanie svojho pravého miesta v živote (svadharma s. l.) a svoje vnútornej štruktúry (vičára). Z pohľadu tréningu jogy sem patria teda jama, nijama, psychické  krije a súbory cvičení od pratjahary vyššie.

       Človek, ktorý prešiel takýmto tréningom je plnohodnotným členom spoločnosti, ktorý celým svojím vedomím stojí na svojom mieste k službám spoločnosti – ľudí. Takýto človek chápe človeka a jeho úlohu v živote správne a komplexne a je schopný zapojiť do subjektívnych aj objektívnych životných procesov všetky svoje schopnosti.

       Mohli by sme ho do istej miery nazvať aj ideálom. Je zrejmé, že takýto ideál nie je ľahko dosiahnuť, ale aj to, že vždy budú ľudia, ktorí sa narodia s mimoriadnym nadaním v tomto smere (a budú ostatným vzorom) a že budú ľudia, ktorí k sebazdokonaľovaniu sa neodhodlajú po celý svoj život.

       Joga si nekladie za cieľ presvedčovať, ale poskytnúť možnosti. Ak by sme to chápali tak, že by sme vo svojom jogovom tréningu mali začleňovať psychohygienu iba ako možnú eventualitu, volili by sme si nesprávne riešenie, však už samotné cvičenie jogy je fakultatívne. Náplň cvičenia by sa mala riadiť intenciami, ktoré nám viactisícročná skúsenosť jogy predkladá. A psychohygiena je v joge na poprednom mieste. Vieme, že aštangajóga ako ju podáva Patandžáli, doyen jogovej literatúry, začína tréning jamou a nijamou (Tab.1a,b). Vieme, že jogová tradícia zadefinovala prekážky, cnosti jogína  a to na viacerých úrovniach. Predsa cvičitelia aj cvičenci často pociťujú k týmto cvičeniam akúsi nechuť, ktorá pramení z toho, že nie je ľahké odhodlať sa zmeniť niektoré svoje návyky alebo vyvinúť skutočnú snahu v tomto smere. Toto je fakt, ktorý pozná dobre aj psychologická prax. Ak sám cvičiteľ tak nevie urobiť, ťažko začleňuje tieto cvičenia do tréningových rozvrhov. Treba však pripomenúť, že u cvičiteľov ani nie dokonalý výsledok ale úprimná a dlhodobá, konzistentná snaha o zvládnutie tejto časti tréningu je rozhodujúca, však sa pred cvičencov nestavia ako vzor dokonalosti. Mal by však byť vzorom v snahe a systematickom tréningu. V tomto zmysle by mal oboznamovať aj svojich cvičencov s tréningom psychohygieny.   

       Počas tréningu začiatočníkov v rámci TJ Slávia VŠT Košice, kde tréning psychohygieny už viaceré roky prebieha, sme zistili, že mladší cvičenci sú obyčajne prekvapení keď im cvičiteľ predkladá možnosť tréningu psychohygieny. Je to preto, lebo počas štúdii a doma sa s psychohygienou obyčajne nestretnú. Ak áno, tak je to snáď u psychológa či psychiatra, keď je treba liečiť rôzne formy porúch psychiky. Neprítomnosť psychohygieny v našom každodennom živote robí život konfliktnejším a spôsobuje svojimi dôsledkami aj škody nám i spoločnosti.

       Tréning jamy a nijamy sa ukázal byť príliš náročný pre celkom začínajúceho cvičenca a preto sme adaptovali systém cvičení P. Poppera, maďarského psychológa, ktorý v knižočke “Kniha vnútorných ciest“ popisuje rad cvičení, ktoré sú pre európsku myseľ prístupné a vhodne pripravujú cvičenca na pochopenie jamy a nijamy.

       Cvičenia psychohygieny v našich kurzoch podávame ako fakultatívnu časť tréningového procesu, avšak ukázalo sa, že do cvičenia sa zapája viac ako 90% cvičencov. Znamená to, že cvičenci rýchlo spoznávajú hodnotu psychohygieny. Zatiaľ bolo problémom iba to, že pre nedostatok telocviční sme trénovali väčšie skupiny a u tých sa ťažšie odbúravajú komunikačné bariéry pri skupinových diskusiách vyplývajúcich z tejto časti tréningového procesu.   

       Vlastný tréning psychohygieny prebieha tak, že sa každý týždeň prediskutujú po cvičení poznatky z minulotýždenného psychohygienického cvičenia a potom obyčajne sa preberie jedno nové cvičenie.

       Náročnosť cvičení vzrastá postupne. Prvé cvičenie napr. vyžaduje iba to, aby raz denne sme popísali logicky a presne, bez odbiehania myšlienok štruktúru, formu a použitie jednoduchého predmetu – napr. pravítka či pera. Je to cvičenie, ktoré zaberie sotva minútu-dve, ale ktoré je dobrým tréningom pozornosti. Pokročilejšie cvičenie napr. pozostáva z toho, že človek pri hovore si všíma svoj hlas, jeho moduláciu a emotívne pozadie. Vnímanie hlasu má byť stále a súčasné hovoru. Variantom cvičenia je to, že pridáme aj dokonalé vnímanie hlasu toho druhého bez toho, že by sme stále komentovali v mysli hovorené, lebo to nám zabraňuje vnímať informačné a emočné pozadie hovoreného.

       Tréning po absolvovaní asi 15 týždňov cvičenia popperovského typu prechádza na cca 15 cvičení venovaných jame a nijame. Cvičenia psychohygieny v ďalšom ročníku prebieha stručným zopakovaním jám a nijám a nabehnutím na cvičenia náročnejšie, ktoré vyžadujú k zvládnutiu hlbšiu reflexiu.

       Psychohygiena má aj “nadstavbu“, ktorá pracuje s podvedomou oblasťou. V terminológii jogy sú to mentálne krije, pratjahara, dhárana a dhjána. S týmito začíname až v 3. ročníku a u cvičiteľov, resp. v špecializovaných kurzoch, ktoré plánujeme. Možnosti nácviku základov pratjahary sme overili u krátkodobých kurzov, kde v rámci relaxácie sa cvičenci venovali aj tomuto prvku (kurz organizoval TJ Metropol Košice).   

Tab. 1.a: Jama a nijama Patandžaliho

Pozn.

U jám poznáme aj afirmačnú formuláciu: pomoc – pravdivosť – schopnosť dávať – štedrosť – samostatnosť (s. 1.).    

Tab. 1. b:  Jama a nijama v puránickej tradícii