ETIKOTERAPIA - reč srdca ako šanca
V roku 1994 sa uskutočnilo v Bratislave Kardiologické sympózium organizované Slovenskou kardiologickou spoločnosťou a Viedenskou univerzitou za účasti asi stovky amerických špecialistov-kardiológov. Na tomto sympóziu konštatoval jeden z popredných odborníkov, profesor Wiliam Castelli, riaditeľ Framingham Study, že Slovensko patrí ku skupine východoeurópskych krajín, kde stále stúpa výskyt ischemickej choroby srdca a iných kardiovaskulárnych ochorení. Je to ochorenie, ktoré je na prvom mieste štatistík v príčinách úmrtia obyvateľstva. Aj niektoré západné krajiny majú stále veľký výskyt srdcovocievnych chorôb, vy však idete úplne nesprávnym smerom. Nie je žiadnym tajomstvom, prečo ľudia dostávajú infarkty a mozgové porážky. Faktory, ktoré podmieňujú nepriaznivé zmeny v organizme sú ľahko kontrolovateľné. Ak sa však nebudeme starať o hladinu cholesterolu, o množstvo tuku v strave, o fajčenie, o nedostatok telesnej aktivity, o obezitu, o vlákninu v strave, o nadbytok soli či vysoký krvný tlak, nečudujme sa, že končíme s infarktom, či porážkou.
Všimnime si, je to typický záver školskej medicíny, ktorá je pripútaná k mechanistickému pohľadu na svet. Školská medicína sa prirodzene pokúšala nájsť podmienky, vedúce k vzniku infarktu v materiálnej oblasti. A aj ich našla, lebo horeuvedené príčiny sú veľkou pravdou, ale len čiastočnou, pretože nič iného nehľadala. Ak sa chceme dôkladne zaoberať symptómom, je dôležité poriadne preskúmať pôdu, z ktorej vyrastá. A to nie len z povrchne materiálneho pohľadu, ale tiež v zmysle duševne-duchovných faktorov, ktoré tento rast podporujú. Tento postup by nás mal priviesť k cieľu s väčšou istotou, pretože srdcovo– cievne problémy sú v oveľa hlbšom a súhrnnejšom zmysle symptómami našej doby a to viac, než všetky ostatné symptómy, ktoré by samozrejme tiež mali zasadnúť na lavicu obžalovaných. Školská medicína a psychológia vychádza z toho, že sme boli celkom náhodne postihnutí určitými symptómami, za ktorými sa skrývajú napríklad akési choroboplodné zárodky, nie však hlbší zmysel. Pretože táto medicína vďaka hraniciam, ktoré sme si sami vytýčili, nepátra po žiadnom hlbšom zmysle, ten zostáva skrytý a my sa potom obmedzujeme na povrchný opis symptómov a na povrchnú terapiu. Akonáhle sa však začneme zaujímať o zmysel symptómov a o ich vlastnú reč, začneme objavovať. Tento postup je však školskými smermi medicíny ocajchovaný ako „nevedecký“.
Pri kardiovaskulárnych ochoreniach sa rysuje, že životný štýl našej industriálnej spoločnosti je ich živnou pôdou. V tejto spoločnosti sa stretávame s rozpoltenou mysľou i s pocitom ľahostajnosti až nezáujmu o spoločnú budúcnosť. Dochádza k narušeniu vzťahov, ako medzi národmi tak i medzi jednotlivcami. Chýbajúci vzťah k TY je tu spoločnou poruchou. Pretože táto porucha zasiahne tiež centrum každej spoločnosti, nemala by nás prekvapiť súvislosť medzi kardiovaskulárnymi ochoreniami a medziľudskými vzťahmi. Áno, poruchy vzťahov sa z tohto uhla pohľadu dokonca javia ako významný rizikový faktor pri srdcových problémoch.
Dnes však ani školská medicína nemôže prehliadnuť, že na základnej osnove vzniku srdcových ochorení najmä ischemickej choroby, angíny pectoris, alebo infarktu myokardu sa očividne rozhodujúcim spôsobom podieľajú i duševné podmienky. Silne nešpecifický pojem „stres“ sa stal synonymom pre tieto - doposiaľ úplne neidentifikované – duševné „príčiny“. S nárastom problémov počas posledných rokov pribúda lekárov, ktorí si všímajú duševných rozmerov problému viac ako okrajových fyzikálnych podmienok infarktu.
a) Angína pectoris – srdcová úzkosť
Jednou z najčastejších ochorení srdca, ktoré veľakrát predchádza infarktu je angína pectoris. V preklade znamená „úzkosť“. Angína pectoris je teda úzkosť hrudníka, ktorá morfologicky spočíva na úzkosti srdca respektíve jeho zásobujúcich krvných ciev. Pojem srdečná úzkosť hovorí sám o sebe o psychosomatických súvislostiach. Záchvaty angíny pectoris sa vyznačujú silnými bolesťami sprevádzanými pocitom úzkosti a strachu. Typickým miestom počiatku bolesti je priestor za hrudnou kosťou a odtiaľ bolesti vystreľujú do ľavého ramena a ďalej do ľavej paže. Keď doba trvania bolesti prekročí štvrť hodinu, vzniká podozrenie na infarkt. V tomto štádiu ide obvykle o funkčné zúženie koronárnych (vencovitých) ciev, podmienené ich kŕčovitými sťahmi. Vďaka nedostatku pohybu u človeka sa nepredpokladá, že uvedené ťažkosti boli spôsobené nadmerným pohybom a námahou. Srdce je veľmi pružné, dokáže ešte vyrovnať zúženie ciev až o päťdesiat percent do tej miery, že nimi môže pretiecť dostatok krvi, aby srdce bolo zásobené. Ak sa na to pozrieme z druhej strany, svedčí to i o tom, ako rozsiahle sa už problém dokázal manifestovať v tele, keď sa pri záťaží po prvý krát objavia bolesti. Toto je však okamih (často už neskorý), kedy si človek prvýkrát uvedomí, že má niečo so srdcom. Úzkosť, ktorá pri tom sprevádza postihnutého, sa však prejavuje i na úrovni telesných pocitov. Úzkosť u srdca v prenesenom slova zmysle, ktorá pramení z tohto pocitu, si však postihnutý neuvedomuje, alebo ju nedokáže aspoň takto definovať a identifikovať. Keby tomu tak bolo, nemusela by sa ukrývať v tieni a znovu sa odtiaľ vynárať v podobe symptómu. Úlohou a zásluhou symptómu je, predstaviť a uviesť problém na javisko ľudského tela, aby ju týmto spôsobom priblížil postihnutému. Manifestujúci sa symptóm teda súčasne dokumentuje, že chorý nepochopil vnútorné posolstvo a je ešte veľmi ďaleko od toho, aby ho akceptoval.
Bolesti sú následkom nedostatočného zásobovania srdca. Srdce je vyhladovelé, pretože nedostáva dostatok energie k životu. Ani v prenesenom zmysle slova to neznamená nič iné, ako že srdce nedostáva žiadnu „potravu“. Postihnutý nevie, že to bol on sám, kto postupne zadusil svoje srdce tým, že mu neposkytol dostatok potravy a pozornosti, bez nej by nemuselo zúfalo kričať o pomoc. Symptómy však nielen ukazujú pacientovi v symbolickej podobe jeho problém, ale ukazujú mu i presné miesto, kde sa tento problém nachádza. Pacient postihnutý častými záchvatmi anginy pectoris sa musí teraz celý svoj život zamerať na srdce. O to však v prenesenom slova zmysle práve išlo. Všetky ostatné potreby musia ísť teraz nabok, srdce teraz zúfalo volá po pokoji a uvoľnení. Teraz musí i ten človek, ktorý doteraz nikdy v živote nedbal na hlas svojho srdca, venovať mu svoju plnú pozornosť. Srdce sa s ním chce v tejto situácii podeliť o všetko to, čo mu chcelo povedať už dlhé roky a nebolo vypočuté, obvykle je to veľmi bolestivé; predovšetkým v situáciach, v ktorých až doposiaľ dôsledne zatváral svoje srdce. Teraz, keď sa jeho vencovité cievy uzatvárajú, vynucujú si tým pozornosť. Srdce sa znovu stáva ústredným bodom života, teraz však ide o srdce fyzické, ako i srdce v prenesenom zmysle slova.
ab) Terapia pri angíne pectoris
Tam kde je úzkosť, musí sa aplikovať rozšírenie, kde je tvrdosť, tam sa musí zmäkčovať. Pre uzatvoreného človeka s kamenným srdcom by bolo skutočne veľkým uľahčením, keby sa dokázal zo srdca rozplakať. Na podobný návrh nám však obvykle tento človek odpovie, že si už skutočne dávno od srdca nepoplakal, že si ani nedokáže spomenúť, kedy vôbec naposledy plakal. Ďalej namietne, že vôbec nevie čo by ho mohlo rozplakať a ako to má vlastne zariadiť. Vo svojom stave má vlastne pravdu – chýba mu ten predchádzajúci krok. I keď je mu ten druhý krok viac menej jemným nátlakom priam vnucovaný, nedokáže s jeho pomocou vyriešiť svoj problém, ako môžeme vidieť na pokusoch školskej medicíny. V súlade s jej alopatickym myslením sú násilím rozšírené koronárne cievy. Najbežnejším medikamentom k liečeniu záchvatu anginy pectoris je výbušnina nitroglycerín. V prípade nutnosti pilulky roztiahnu zúžené koronárne cievy a to bez toho, že by sa len dotkli základného problému. Pacientovi sa v hlave ani „nerozsvieti“, ani nie je zabránené opakovanému záchvatu v budúcnosti a dokonca ani nie je znížená jeho pravdepodobnosť.
Pokiaľ si postihnutý nevezme celú záležitosť takpovediac duševne k srdcu, i taký bajpas (operačné preklenutie zúženého miesta) sa pomerne rýchlo môže zase upchať. Jediné trvalé otvorenie sa môže odohrať na duševnej úrovni. Keď si človek okrem chirurgického skalpelu nevezme nič k srdcu, tak zostane na chirurgov odkázaný natrvalo. Ani tie najrafinovanejšie operačné metódy však nemôžu natrvalo otvoriť a dlhodobo rozšíriť srdce, ktoré sa nechce otvoriť dobrovoľne a zvnútra.
Skôr, ako sa postihnutý začne venovať nevyhnutnému otvoreniu svojho srdca, musí k nemu nájsť kľúč. Tento kľúč sa však skrýva v predchádzajúcom kroku, v rozpoznávaní a pochopení vlastnej situácie. Len ten, kto pochopí a akceptuje v akom mieste sa práve nachádza, respektíve do akej slepej uličky sa to nechal zaviesť, má šancu uviesť sa opäť do pohybu a dostať sa do života. Človek, ktorého srdce bojuje za priestor a pozornosť bolestivými záchvatmi stojí už chrbtom pri stene. Tento fakt sa musí najskôr naučiť prijímať. Jeho život nemôže v pravom slova zmysle naďalej existovať, pokiaľ sa nepustí do riešenia svojho problému. K tomuto kroku sebapoznania môže významne prispieť práve úprimná diagnóza a rada internistu. V ďalšom kroku ide o to, vykonať inventúru problémov. To, čo tam človek nájde, obvykle nebýva nič príjemné, takmer vždy je to prinajmenšom rovnako hrozivé, ako ten úzkostný strach pri angíne pectoris. Keby tomu tak nebolo, nebol by to musel tak usilovne potláčať.
Krok, pri ktorom sa rozhodneme rozoznať významový obsah symptómov, je iste omnoho ťažší než krok prvý. Teraz je nevyhnutné sa otvoriť vo vzťahu k novému životnému štýlu a utváraniu vlastného života. Človek často nie je schopný až takéhoto množstva demaskujúcej poctivosti, ktoré je tu vyžadované a je pri tom konfrontovaný s fenoménom, že sa smutne preslávil vlastnou slepotou. Takmer každý človek je ranený týmto druhom slepoty keď ide o jeho vlastný život, odhalenie ktorého býva vôbec tým najnáročnejším krokom, do ktorého sa človek môže pustiť.
Napriek tomu však nasledujúci krok vyžaduje ešte viac vnútornej sily, pretože teraz ide o pochopenie a prijatie nepríjemného nálezu. Tento krok vyžaduje prijatie v zmysle byť zmierený so symptómom, ktorý nás možno už dlho mučil. Takéto hlboké prijatie posolstva prostredníctvom fyzického tela, ako niečo čo mi skutočne patrí a čo je naprosto primerané, je jedinou možnosťou ako si vytvoriť spoľahlivú základňu, na ktorej môžeme neskôr uskutočňovať prípadné zmeny. Predpokladá to pochopenie, že „sa“ mi to nestalo náhodou, ale že ma to naopak postihlo zákonite a preto je to v úplnom poriadku. Každý symptóm patrí k svojmu majiteľovi. Keď sa pozrieme na celú tú drámu vo všetkých svojich zápletkách, charakteroch a vzťahoch pod čiarou, čo sa môže najlepšie podariť pozorovateľovi z vonkajšej strany, je symptóm tým najlepším, čo sa mohlo postihnutému prihodiť. Až sa k tomuto názoru dopracuje i sám postihnutý, môže ubehnúť veľa času, táto cesta je však nevyhnutná. Nedá sa ničím nahradiť. Na základe vďačného prijatia symptómu a posolstva, ktoré prináša, odkrývajú sa šance vedomia prijať túto správu fyzického tela. Ide o akýsi druh skúšky a pri jej absolvovaní záleží na tom, či sa človeku podarí prijať celú situáciu, rozoznať jej zmysel a či je potom navyše schopný na neho primerane zareagovať. Pre pacienta s angínou pectoris to konkrétne znamená, že musí nájsť vo formách prejavu svojich symptómov - ako je úzkosť a tvrdosť, uzavretosť a stiesnenosť – akúsi červenú niť. Tiež ostatné symptómy, s ktorými sme sa už stretli – od obmedzenia prietoku krvi zúženým krvným riečišťom a obmedzenie vitality, cez stav nedostatku až po strach zo smrti – patria k rovnakému princípu a preto patria k výukovej lekcii postihnutého pacienta. Znamená to, že sa musí najskôr naučiť s nimi zachádzať, respektíve sa s nimi musí zmieriť a to predtým ako sa pustí do opačného princípu a skôr než ho prijme za svoju úlohu.
Pomôckou pri hľadaní tejto najbližšej lekcie býva otázka: K čomu nás núti symptóm? Pacientovi s angínou pectoris kladie obmedzenia. Po začiatočnom chaose, čím sa vyznačuje vynútené hľadanie pomoci z vonku, sa musí pacient v ďalšom štádiu okamžite zrieknuť všetkých vonkajších aktivít a záujmov a začať sa celkom koncentrovať na svoje srdce. Rovnako, ako sa v tejto situácii jeho srdce koncentruje na to najdôležitejšie, to znamená na prežitie, musí sa on sám v prenesenom slova zmysle naučiť koncentrovať sa na svoj stred a na podstatné veci svojho života. Teda koncentrácia a obmedzenia sa stali jeho životnými úlohami. Oni sú na zmysluplnejšej úrovni riešenia problému než stiesnenosť a nedostatok, a toto je treba mať stále na vedomí. Rovnako ako srdce si musí vystačiť s tým najnutnejším, vyžaduje sa to teraz i od pacienta. To skutočne nevyhnutné nájde vo svojom strede, v mieste, kde je sústredené jadro jeho bytosti. To tiež znamená, že sa musí dostať k jadru svojho problému. Okrem vnútorného pokoja (namiesto vynúteného šetrenia srdca), toto riešenie mu ponúka tiež istý stav pokoja vonkajších udalostí (namiesto pokoja v srdcových vencovitých cievach), príležitosť, spamätať sa a nájsť cestu späť k svojmu srdcu.
Tam sa postihnutý stretne s celým radom emócií, ktoré sa presne hodia k stiesnenosti a tvrdosti jeho symptómov a ktoré doteraz nezaregistroval. Zmienime sa tu predovšetkým o strachu a nenávisti. Tieto pocity, sú najtesnejšie spojené so stiesnenosťou a uzavretosťou. Strach a úzkosť pochádzajú – ako sme sa už zmienili – z jedného jazykového prameňa (latinsky „angustus“ je „úzky“). Navyše všetky situácie strachu bývajú spojené s telesnou úzkosťou: hrudník sa zúži, zúži sa dych i cievy a preto má človek pri strachu pocit studených nôh a rúk a „mráz mu chodí po chrbte“.
Nenávisť je vo vzájomnom vzťahu s uzavretosťou a to sa dá najlepšie ukázať na protipóle: nenávisť je protikladom lásky a láska predstavuje otvorenosť, šírku a priestor. Je otvorená pre všetkých, všetko vpustí dovnútra. Nenávisť naopak vedie k ohraničeniu, vylúčeniu a k boju.
Aby sa mohli pacienti s angínou pectoris stať bezstarostnými a láskyplnými bytosťami, musia sa najskôr stretnúť so svojimi obavami a svojimi pocitmi nenávisti, ktoré chcú byť poznané, chcú sa prejaviť a nechcú sa nechať zatlačiť späť do srdca. Skôr ako sa pacient otvorí ďalším pocitom a ľuďom, bude sa musieť najskôr otvoriť týmto vlastným pocitom, čo nie je ľahké lebo sa musí ich naučiť milovať. Podobným spôsobom sa pracuje i so záchvatmi bolesti. Tento posledný bod vedie automaticky k zmiereniu s protipólom, s oným otvorením sa a rozšírením priestoru pre tých ostatných a pre svoje a ich potreby. Vďaka predchádzajúcim krokom sa to odohrá úplne prirodzene. Kto si urobil poriadok v sebe a okolo seba, dokázal sa postaviť sebe a svojej tvrdosti a premenil ich v pevnosť a v dôslednosť, ten sa potom dokáže ľahšie otvoriť a ľahšie milovať. Nepotrebuje už riešiť žiadny vonkajší problém, pretože problémy z vonku môžu len odzrkadľovať tie vnútorné. Nie náhodou znie prvé kresťanské prikázanie: Miluj blížneho svojho ako seba samého. Ak si v tejto definícii nahradíme slovo miluj slovom otvor sa, sme pri svojom správaní v úplnom súlade s kresťanským prikázaním. A tiež s tým druhým, nie menej dôležitým: Miluj svojich nepriateľov. Nepriatelia pacienta (s angínou pectoris, s infarktom) sú však jeho symptómy. Učiť sa milovať tieto symptómy i so svojím odhaleným posolstvom znamená, otvoriť sa im. Oni sa potom stanú našimi priateľmi na ceste vývoja.
ac) Terapia a prevencia jogovými technikami
(Uvedené postupy sa môžu použiť i pri ischemickej chorobe srdca).
U ľudí úzkostlivých a ctižiadostivých, s tzv. chovaním typu A, ktorí sú ohrození týmto ochorením, je ťažiskovou prevenciou jogová relaxácia. Zmiernia sa negatívne črty povahy - stály pocit napätia, nedostatok času, úzkostlivé stavy. Dobré vlastnosti týchto ľudí - usilovnosť, svedomitosť, spoľahlivosť - sa prehĺbia a viac budú užitoční pre svoje okolie. Tým sa odstránia stresové situácie, ktoré môžu vážne poškodiť organizmus. Pri úzkostných ľuďoch budeme pri udždžáji predlžovať výdych /V/, ktorý napomáha pri liečbe i vysokého krvného tlaku. Udždžáji cvičíme denne najmenej 15 minút. U depresívne ladených ľudí predlžujeme nádych /N/, tak isto u exstrasystol. Zadržovaním dychu po /N/ , alebo po /V/ sa zvyšuje účinok tejto pránajámy. Pokiaľ je angína pectoris, alebo ischemická choroba už vyvinutá, zadržovanie dychu sa neodporúča.
Podobne vyberáme i ásany podľa povahy a stavu cvičenca, no na začiatku (najmenej 3 mesiace) vždy začíname u oboch typoch s nácvikom uvoľňovacích a prípravných cvičení a s jednoduchými ásanami. Ľudia úzkostní, podráždení, výbušní sa naučia upokojujúce ásany, napr. hastauttanásana (1), šašankásana - zajac, vádžrásana – sed na pätách so vzpriamenou chrbticou, paščimóttanásana - kliešte, balančné rovnovážne polohy ako je “ker”, “strom“ atď. Ľudia depresívni, málo priebojní naopak cvičia ásany tonizujúce, napr. sumerásanu – everest – stoj na štyroch, mátsásanu - “rybu”, uštrásanu -“ťavu”, “horu”, neskôr bhudžngásanu - “kobru”, “luk“ a iné.[2]
Jogu kombinujeme s pomaly dávkovanou záťažou srdca.
Pri angíne pectoris veľmi dobre pôsobí polovičná poloha „ryby“, pri ktorej sa súčasne vykonáva dych udždžáji. Táto modifikácia polohy dokáže niekedy kladne ovplyvniť i anginózne ťažkosti v pokoji. Pri ischemickej chorobe srdca a aj pri angíne pectoris veľmi pomôže dýchanie udždžáji v polohe, keď ležíme na zemi a nohy sú kolmo hore opreté po celej dĺžke o stenu alebo skriňu. Je typické, že vyrovnaním emočnej lability sa podstatne znížia anginózne bolesti a tým sa môže urýchliť pohybový tréning.
b) Srdcový infarkt – zlomené srdce
V súvislosti so začínajúcimi Alexanderovými štúdiami boli stále viac skúmané duševné osnovy, ktoré majú za následok zužovanie srdcových vencovitých ciev, až sa konečne dospelo k štruktúre osobnosti, ktorá je typická pre pacientov s infarktom. Príliš neprekvapilo, že sa prevažne zhodoval so štruktúrou osobnosti, typickou pre vysoký krvný tlak, veď vysoký krvný tlak je jedným z najdôležitejších rizikových faktorov zužovanie koronárnych tepien, teda ischemickej choroby srdca. Ak vám popíšeme tento typ osobnosti, nazvime ho povedzme typ A, bude dobré si uvedomiť, že každá takáto typológia v sebe skrýva určité zovšeobecnenia. Čím ostrejšie sú jednotlivé typy vymedzené, tým viac ich musíme abstrahovať od konkrétnych údajov, aby tak mohli byť vhodné pre celú skupinu ľudských jedincov.
Človek typu A sa vyznačuje: napríklad i tým, že chce byť vždy prvý a najlepší. Poháňa ho silná túžba po úspechu a po kvalitnom výkone, musí stále napredovať, konkurovať si s ostatnými a pestovať voči ním rivalitu, chce dosiahnuť spoločenského a sociálneho uznania. Vyvíja tlak na seba i druhých, túži po úplnej kontrole nad sebou i nad svojím okolím a riadi sa heslom, ktorému podriaďuje celý svoj život. To heslo je: dominancia. Je aktívny vo viacerých oblastiach, dokáže sa skutočne zaoberať niekoľkými záležitosťami súčasne, čo ho na druhej strane neustále dostáva do časovej tiesne, prináša mu netrpezlivosť a prakticky mu to neumožňuje ani na chvíľu sa uvoľniť. I keď si svoje vysoké a vzdialené ciele dokáže s pomocou vysokého nasadenia takmer všetky uskutočniť, je so sebou i s okolitým svetom viac-menej nespokojný. Súbežne so svojou agresivitou je u neho vyvinutá jasná nechuť ku konfliktom, čo sa najmä týka dôležitých tém a to najmä tých, ktoré sa týkajú jeho samého. Podstata tejto vlastnosti spočíva v jeho neschopnosti prijímať kritiku a z jeho strachu z kritiky a z neúspechu. Nedobrým dôsledkom je potom nebezpečne zadržiavaná agresivita. Svoj pocit nízkej sebadôvery neustále kompenzuje trvalou kompenzáciou pripravenosti podávať maximálny výkon a filozofiou, podľa ktorej si človek musí všetko zariadiť sám, vlastnou prácou. Práve svojou kŕčovitou či dokonca až zúfalou snahou byť v pohode a všetkých uspokojiť, pôsobí na ostatných stiesnene a charakterovo strnulo – rigidne. Na druhej strane disponuje obdivuhodnou duchovnou a telesnou pohyblivosťou, ktorá je však v príkrom rozpore s jeho zábranami formulovať svoje duševné požiadavky a vyjadrovať svoje pocity. Teda najväčšou možnou mierou usilovný karieristický typ, ktorý sa však nijak nestará o riešenie svojich duševných problémov. Všetky tieto vlastnosti ho v dnešnej spoločnosti ku podivu nepredurčujú k tomu, aby z neho bol chorý neúspešný človek, ale práve naopak, aby sa stal toľko žiadaným úspešným typom. Inými slovami, táto spoločnosť mu dáva prednosť a tak podporuje kandidátov na srdečný infarkt. Nie je sa však ani čomu diviť, veď spoločnosť, orientovaná na bezpodmienečný výkon, prirodzene potrebuje bezpodmienečnú pripravenosť k výkonu.
Žijeme, takpovediac v spoločnosti typu A, v ktorej všetci chcú byť prví a pretože prvých miest nie je dostatok, z tejto spoločnosti vyplývajú pre nás ťažkosti a problémy. Nespokojnosť, ktorá je tým naprogramovaná – a ktorej hovoríme „frustrácia“ – je prirodzene ďalším poznávacím znamením typu A. Tento človek má potom sklony k podráždenosti a mrzutosti a ocitá sa v stave chronického očakávania, kedy už bude prvý. Neustále chce to, čo nemá a neustále chce viac než má. So svojim správaním je týmto nápadný ako i s podivne neprirodzenou a prehnanou zdvorilosťou. Svojim súperivo-konkurenčným správaním vo vzťahu k ostatným súperom v životnom zápase a svojou agresívnou ctižiadostivosťou, ktorá pozná len „šplhanie hore“, nepozná však pokojné okamžiky rozjímania. Takto sa dostáva človek typu A do sociálnej izolácie, ktorá je ešte viac posilovaná jeho cynicky prehnanou neschopnosťou pripustiť si city. Výsledkom je osamelosť, či už si ju prizná či neprizná. To je však podľa MUDr. Lynche jedna z „najdôležitejších príčin predčasného úmrtia. Lekárske štatistiky o stratách ľudských vzťahov, o nedostatku lásky a o ľudskej osamelosti odhaľujú, že výraz zlomené srdce nie je len poetickým obrazom osamelosti a zúfalstva, je presvedčivým medicínskym faktom. Všetky dostupné údaje svedčia o tom, že chýbajúce spoločenstvo, trvalá osamelosť, sociálna izolácia a náhla strata milovanej osoby patria k hlavným príčinám predčasného úmrtia“ .
Téma osamelosť sa dá zavesiť ako visačka na výraz srdcový infarkt – „infarcire“ znamená „dovnútra“ respektíve „upchať“ a srdcový infarkt je upchatie srdca. Kde je zápcha, tam sa nič nedostane ani dovnútra ani von. To je však problém. Do určitých častí srdca sa nedostáva žiadna životná energia ani žiadna krv a srdce sa s definitívnou platnosťou uzatvára. Postihnutý už dávno pred tým nevpúšťal zvonku do svojho srdca žiadne city, nič sa jeho srdca nedotýkalo a on si to ani nevšimol. Z jeho srdca tiež už dlho nič nevychádzalo, on už nehovoril so svojim srdcom a nepočúval jeho hlas, nenechal volný priebeh citom a nenechal sa viesť svojim srdcom. V jeho živote už nič neprichádzalo ani do ani od srdca.
Ohromné pracovné nasadenie kandidáta na infarkt sa telesne odráža na nie menej heroickom výkone, ktorý musí predviesť srdce. Ani jeden z nich si nemôže dopriať ani trochu pokoja, žiadnu prestávku, obaja spoločne sú totiž neustále pod obrovským tlakom. Srdce pracuje proti veľkému odporu zúžených ciev a kandidát na infarkt pracuje proti veľkému odporu nepriateľského prostredia, plného konkurentov a rivalov, ktorí všetci tiež špekulujú o svojom mieste na slnku – o svojom prvom mieste. Kto sa rozhodne, že sa pretrhne v práci, namiesto toho, aby pracoval na svojom vnútri, nesmie sa potom diviť, keď sa jeho srdce skutočne roztrhne. Nechať sa roztrhať na kusy pre svoju prácu, firmu, povinnosť a pod. je otázkou vkusu a je to tiež podivným ideálom našej doby. Tento ideál získava ešte jedinečnú vedľajšiu príchuť, keď uvážime, že pri tom skutočne, nie zriedka, je jeho srdce roztrhnuté na kusy.
Závislosť na práci je bez diskusie tou najnebezpečnejšou závislosťou našej doby, v každom prípade je typickejšou a smrteľne nebezpečnejšou ako iné závislosti, ktoré z toho bežne obviňujeme. Workoholismus a alkoholizmus si môžu na svojich opačných póloch tejto spoločnosti vzájomne podať ruky.
Neschopnosť hlbokého uvoľnenia a správneho zaradenia neutrálu, ktorá charakterizuje kandidátov na infarkt, nemožno ju prehliadnuť ani v systéme srdca a krvného obehu. Srdce musí deň za dňom, rok za rokom trvalo premáhať veľký tlak, niekedy dvakrát vyšší ako sa predpokladalo, a pritom si nemôže ani na chvíľu oddýchnuť. Očividne sa nedokážu uvoľniť ani cievy vystavené vysokému tlaku. Rovnako ako je aj symptóm vysokého krvného tlaku príčinou srdečného infarktu, rovnakou príčinou je i nedostatok uvoľnenia a odpočinku.
ba) Terapia pri srdcovom infarkte
Terapia pri akútnom srdcovom infarkte patrí samozrejme do rúk školskej medicíny najmä, keď v tomto prípade má čo ponúknuť z odboru intenzívnej starostlivosti. Nebudeme teraz opisovať všetky postupy liečby, musíme však konštatovať, že po prekonaní infarktu je ďalšie pokračovanie terapie len metódami školskej medicíny – chemickými prostriedkami a inváznymi zákrokmi - rovnako nedostatočné, ako sú v akútnom stave nevyhnutné. Teraz musí byť nastavená výhybka pre novo darovaný život. Pacient už môže zbadať nezmyselnosť svojej nadmernej aktivity ako zbytočný pokus zbaviť sa svojej neistoty. Pokiaľ je ústredným bodom celkových snáh uznanie a obľuba u ostatných, neexistuje žiadne vlastné centrum svojho ja respektíve to centrum je všade a súčastne nikde. Najskôr je nutné nájsť vo svojom živote pevný bod, rozoznať vlastný stred a ukotviť sa v ňom. Potom sa úsilie, za každú cenu bežať stále dopredu, môže zmeniť v sústredenosť na ten rozhodujúci bod a ona sa môže stať cieľom vlastného života. Zo sužujúceho vedomia zodpovednosti za nespočetné záväzky sa môže stať uvoľnená forma slobodnej podriadenosti vyššej moci. Z neukojiteľnej ctižiadostivosti, nech to stojí čo to stojí, môže vyrásť poznanie, že najvyššou povinnosťou je vyslobodiť svoj vlastný stred, poznať svoje vlastné srdce a tak sa konečne i naučiť milovať – milovať sám seba a tých druhých. Najneskôr vtedy si človek uvedomí blahodárnosť a výšku oslobodzujúcej úrovne hlbokej túžby milovať a byť milovaný, oproti úrovni ustavičného vyhľadávania uznania a z toho vznikajúcej náruživosti, vyslúžiť si toto uznanie svojim výkonom.
bb) Terapia a prevencia jogovými technikami
Pacient je v prvej fáze ošetrovaný v nemocnici. Prežíva stres, ktorý ešte zhoršuje jeho telesný stav, vegetatívny systém je rozladený. Snažíme sa zamerať pacienta na nácvik pomalého, hlbšieho dýchania. Vylepší sa tým okysličovanie, presne volený vzorec dychu pôsobí proti arytmii a zmiernia sa negatívne emócie. Pridáme neskôr nácvik relaxácie, ktorá spolu s dychom môže kladne ovplyvniť náladu. Ďalším vhodným prvkom je udždžáji, bez zadržovania dychu po nádychu a výdychu. Pacient sa musí naučiť správne dýchať i mimo cvičenia. Negatívne myšlienky a emócie môžeme sa pokúsiť ovplyvniť v krátkej relaxácii sankalpou, alebo v dlhšej - joga nidre (dlhšia relaxácia - jogový spánok). Pacient doma začína postupne s uvoľňovacími cvičeniami, aby sa odstránili pohybové problémy a postupne zaradíme hastauttanásanu, polovičnú „rybu„ súčasne s dychom udždžáji. Potom nasledujú balančné ásany, ako napríklad rôzne varianty stromu. Je dobré ovplyvniť i plynatosť brucha, ktorá zhoršuje srdcovú činnosť, a to dynamickou vatajánásanou (ľah na chrbte a koleno pokrčenej nohy prepletenými prstami rúk pritiahneme s výdychom k bruchu, pri nádychu tlačíme kolenom mierne proti rukám, teda od seba). Záťažový tréning začína pacient vždy po konzultácii s lekárom. Po dosiahnutí dobrého psychického i telesného stavu udržuje pacient dobrú kondíciu stálym cvičením.
Preložil a spracoval Dodo Blesák
Použitá literatúra:
MUDr. Ruediger Dahlke: ETIKOTERAPIE SRDCE. Řeč srdce jako šance , nakl. FONTÁNA, Horní n. 5, Olomouc
MUDr. Jiří Votava, CSc. a kol.: JOGA OČIMA LÉKAŘU
[1] Hastauttanásana – jedno z prípravných cvičení. Mierny stoj rozkročný, ruky pozdĺž tela. S nádychom upažiť, s výdychom vzpažiť, dlane pretočiť dopredu a ramená skrížiť nad hlavou s vystretými lakťami. S nádychom do upaženia, s výdychom pripažiť. Celkom 10x.
[2] Všetky polohy nájdete v knihách o joge od Milana Poláška, alebo v iných knihách.
Späť na Duševná hygiena